Mateo 14
14
Ni̱ꞌi̱ꞌ Juan te̱e síkuánuté
(Marcos 6:14-29; Lucas 9:7-9)
1Jee tiempúꞌ yukuán Herodes kúvi te̱e tátúníꞌ nu̱u̱nꞌ ñuunꞌ Galilea. Jee nteso̱ꞌo‑o tu̱ꞌun nákani rá ñɨvɨ jie̱ꞌe̱ꞌ Jesús. 2Jee nkachiꞌ‑i nu̱u̱nꞌ rá musúꞌ sátíñú nu̱u̱nꞌ‑u:
―Juan, te̱e ya̱ nsi̱kuánuté, ví te̱e yukuán, jee nna̱tekuꞌ i̱i̱ꞌ re̱ꞌ ya̱ níꞌiꞌ re̱ꞌ, jee saáva fuersáꞌ ííꞌ a̱nasɨ́ sátíñú‑u iniꞌ re̱ꞌ.
3Nkachiꞌ Herodes sukuán chi ya nkuvi tiempúꞌ sáá ntají re̱ꞌ tɨɨn ráa Juan, kuꞌniꞌ ráa maa, nchiꞌi ráa maa iniꞌ veka̱a. Nsa̱ꞌá Herodes sukuán, chi nta̱na̱ꞌá re̱ꞌ jín Herodías ya̱ nkuvi ñasɨ́ꞌɨ́ ñaniꞌ re̱ꞌ Felipe, 4chi nkachiꞌ Juan nu̱u̱nꞌ Herodes:
―Ntu yɨ́netuꞌ ya̱ natana̱ꞌá nú jín ñasɨ́ꞌɨ́ ñaniꞌ nú ―nkachiꞌ Juan.
5Saáva kuíni Herodes kaꞌniꞌ re̱ꞌ Juan, soo yúꞌví re̱ꞌ néꞌyá re̱ꞌ rá ñɨvɨ kue̱ꞌe̱ꞌ, chi jínúꞌ iniꞌ rá ñɨvɨ ya̱ Juan kúvi nijia ɨɨn te̱e ya̱ nákani tu̱ꞌun kéne yuꞌú máá maá Ndiosíꞌ.
6Soo nkenta ki̱vɨ̱ꞌ íyó viko nánu kui̱ya̱ꞌ nkaku Herodes, jee se̱ꞌya sɨ́ꞌɨ́ Herodías nka̱tiéꞌé ña ichinúúnꞌ rá ñɨvɨ nééꞌ viko re̱ꞌ, jee ntaꞌanꞌ víꞌí iniꞌ Herodes nsa̱ꞌá ña. 7Jee nchi̱sóyuꞌú re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ tu̱ꞌun nkachiꞌ re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ ña, ya̱ ku̱ꞌva re̱ꞌ na̱ni nantíñú ya̱ ka̱ka̱nꞌ ña nu̱u̱nꞌ re̱ꞌ. 8Soo nsi̱káꞌánꞌ nánáꞌ ña maáña sákachiꞌ ña jee nkachiꞌ ña nu̱u̱nꞌ Herodes:
―Taji nu̱u̱nꞌ ni̱ꞌ yaꞌá ɨɨn iniꞌ ko̱ꞌo̱ꞌ xi̱ni̱ꞌ Juan ya̱ síkuánuté ―nkachiꞌ ña.
9Saájee te̱e tátúníꞌ vá nku̱kuéká víꞌí iniꞌ re̱ꞌ. Soo jie̱ꞌe̱ꞌ nika̱ꞌ tu̱ꞌun nchi̱sóyuꞌú re̱ꞌ ku̱ꞌva re̱ꞌ na̱ni kúvi ya̱ ka̱ka̱nꞌ ña, jín jie̱ꞌe̱ꞌ nteso̱ꞌo rá ñɨvɨ ya̱ nééꞌ jín re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ mesa, saájee nta̱túníꞌ re̱ꞌ ya̱ ku̱ꞌva ya̱ jíkánꞌ ña. 10Jee nta̱jí re̱ꞌ ɨɨn mayóríꞌ re̱ꞌ ya̱ ki̱keꞌneꞌ re̱ꞌ xi̱ni̱ꞌ Juan iniꞌ nu̱u̱nꞌ yɨ́ꞌɨ́‑ɨ veka̱a. 11Jee nnenta ráa jín xi̱ni̱ꞌ Juan ñúꞌún‑u ɨɨn iniꞌ ko̱ꞌo̱ꞌ, jee njia̱ꞌa ráa maa nu̱u̱nꞌ ñaꞌan súchí vá, jee nna̱ku̱ꞌva ña maa nu̱u̱nꞌ nánáꞌ ña. 12Saájee ña̱nake̱ꞌen rá te̱e súkuáꞌa Juan ráa ñunéꞌyúꞌ re̱ꞌ, jee ña̱se̱ꞌí ráa maa, saájee ña̱ꞌa̱nꞌ ráa ña̱kachiꞌ ráa ná nkuvi nu̱u̱nꞌ Jesús.
Síkájíꞌ Jesús u̱ꞌu̱nꞌ mil (5000) te̱e
(Marcos 6:30-44; Lucas 9:10-17; Juan 6:1-14)
13Jee sáá nteso̱ꞌo Jesús ya̱ nkuvi sukuán jín Juan, jee nkene re̱ꞌ, ña̱ku̱ꞌun re̱ꞌ iniꞌ ɨɨn barkúꞌ, jee kua̱ꞌa̱nꞌ re̱ꞌ ɨɨn nu̱u̱nꞌ ñu̱ꞌún saɨn káá sɨ́ɨ́n nu̱u̱nꞌ ntu̱náꞌ ñɨvɨ nééꞌ sáva kuneeꞌ sɨ́ɨ́n métúꞌún re̱ꞌ. Soo sáá nteso̱ꞌo rá ñɨvɨ ya̱ kua̱ꞌa̱nꞌ re̱ꞌ iniꞌ barkúꞌ, jee nkene ráa nu̱u̱nꞌ rá ñuunꞌ nééꞌ ráa, jee jíka jiéꞌé ráa kua̱ꞌa̱nꞌ ráa níkɨ́nꞌ ráa re̱ꞌ. 14Jee sáá nkene Jesús iniꞌ barkúꞌ, jee niniꞌ re̱ꞌ ñɨvɨ kue̱ꞌe̱ꞌ víꞌí yukuán, jee nku̱náꞌví iniꞌ re̱ꞌ nne̱ꞌyá re̱ꞌ ráa, jee nxi̱núvi re̱ꞌ ntáká rá ñɨvɨ kúꞌvíꞌ ya̱ kuáꞌánꞌ jín ráa. 15Jee sáá nini kuíí, jee ña̱kuyatin rá te̱e súkuáꞌa Jesús ráa nu̱u̱nꞌ re̱ꞌ, jee nkachiꞌ ráa:
―Ñuꞌun saɨn nu̱u̱nꞌ ntu nééꞌ ñɨvɨ ví yaꞌá, jee ya nini víꞌí ví‑i, jee va̱ꞌa ka̱ꞌ nachuichí xá nú rá ñɨvɨ kɨ̱ꞌɨ̱nꞌ ráa rá ñuunꞌ káá yatin, sáva keꞌen ráa ya̱ kajiꞌ ráa ―nkachiꞌ rá te̱e vá.
16Soo nkachiꞌ Jesús nu̱u̱nꞌ ráa:
―Ntu̱ví jíniñúꞌún kɨ̱ꞌɨ̱nꞌ rá ñɨvɨ yaꞌá, chisaꞌ ku̱ꞌva ránoꞌó ya̱ kajiꞌ ráa.
17Soo nkachiꞌ ráa nu̱u̱nꞌ re̱ꞌ:
―Ntu̱náꞌ kue̱ꞌe̱ꞌ íyó ínaꞌá ránꞌ, chi kua̱chi u̱ꞌu̱nꞌ i̱xta̱tíláꞌ jín u̱vi̱ꞌ tia̱ká ni íyó ―nkachiꞌ ráa.
18Jee nkachiꞌ re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ ráa:
―Kinaka rán maa nu̱u̱nꞌ ni̱ꞌ yaꞌá ―nkachiꞌ re̱ꞌ.
19Saájee nta̱túníꞌ re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ rá ñɨvɨ kue̱ꞌe̱ꞌ ya̱ ki̱kuneeꞌ ráa nu̱u̱nꞌ iteꞌ nééꞌ nu̱u̱nꞌ ñu̱ꞌún. Jee ntɨɨn re̱ꞌ ni úꞌúnꞌ rá i̱xta̱tíláꞌ vá jín ni núvíꞌ rá tia̱ká, jee nna̱kune̱ꞌyá re̱ꞌ ne̱ súkún antivɨ́, jee njia̱ꞌa re̱ꞌ ya̱ kútaꞌviꞌ nu̱u̱nꞌ Ndiosíꞌ, jee ña̱ꞌnu̱ꞌ re̱ꞌ rá i̱xta̱tíláꞌ vá njia̱ꞌa re̱ꞌ maa nu̱u̱nꞌ rá te̱e súkuáꞌa re̱ꞌ vá, jee suviráa njia̱ꞌa maa nu̱u̱nꞌ rá ñɨvɨ kue̱ꞌe̱ꞌ vá. 20Jee ntáká kuitɨꞌ rá ñɨvɨ vá nyajiꞌ maa, jee ne̱ nkuvi iniꞌ ráa. Jee nna̱stútú rá te̱e súkuáꞌa Jesús rá léfé nkino̱o ka̱ꞌ nu̱u̱nꞌ ya̱ nyajiꞌ rá ñɨvɨ, jee nkuvi u̱xu̱ꞌ u̱vi̱ꞌ (12) chikívɨ́ꞌ nchi̱tú maá léfé ya̱ nkino̱o. 21Jee u̱ꞌu̱nꞌ mil (5000) te̱e kúvi rá nyajiꞌ, jee sɨ́ɨ́n ka̱ꞌ ví rá ñaꞌan jín rá kuáchí lúlí rá nyajiꞌ.
Jíka Jesús nu̱u̱nꞌ nteñúꞌún
(Marcos 6:45-52; Juan 6:16-21)
22Jee kuíntañúꞌún nsi̱káa Jesús rá te̱e súkuáꞌa re̱ꞌ iniꞌ barkúꞌ sáva xíꞌna ráa ka̱ꞌ kosoꞌ nu̱u̱nꞌ kɨ̱ꞌɨ̱nꞌ jia̱ꞌa ráa íyo ka̱ꞌ ichi yúnteñúꞌún, ni náchuichí re̱ꞌ rá ñɨvɨ. 23Jee sáá nkuvi nna̱chuichí re̱ꞌ rá ñɨvɨ, jee kua̱ꞌa̱nꞌ sɨ́ɨ́n métúꞌún re̱ꞌ ɨɨn yuku sáva kaꞌanꞌ re̱ꞌ jín Ndiosíꞌ. Jee va̱kuaaꞌ, jee métúꞌún re̱ꞌ ni íñɨ́ maáréꞌ yukuán. 24Jee barkúꞌ ya̱ ñúꞌún rá te̱e súkuáꞌa re̱ꞌ vá, ya nku̱íká‑a kua̱ꞌa̱nꞌ‑a nu̱u̱nꞌ nteñúꞌún. Jee ɨɨn inka ichi náchinaꞌá nu̱u̱nꞌ síkɨ́ nteñúꞌún vá barkúꞌ vá, chi va̱ji ta̱chi̱ꞌ níꞌin xéénꞌ ichinúúnꞌ barkúꞌ. 25Jee sáá va̱kunijinꞌ, jee nkenta Jesús nu̱u̱nꞌ ráa jíka jiéꞌé re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ nteñúꞌún. 26Jee sáá niniꞌ rá te̱e súkuáꞌa re̱ꞌ vá ya̱ jíka jiéꞌé re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ nteñúꞌún, jee ne̱ sɨ́ɨ́n nkuvi iniꞌ ráa jee nkachiꞌ ráa:
―¡Ɨɨn íꞌná ví‑i! ―nkachiꞌ ráa nka̱najíín ráa chi nyu̱ꞌví ráa.
27Soo kuísá ntañúꞌún nkaꞌanꞌ Jesús ráa, jee kachiꞌ re̱ꞌ:
―¡Koo tiɨ́kɨ́ iniꞌ rán, chi nuꞌuꞌ ví‑i, koto yúꞌví rán! ―nkachiꞌ Jesús.
28Saájee nna̱xiníkó Pedro, jee nkachiꞌ‑i:
―¡I̱toꞌoꞌ! Retú maánú, jee tatúníꞌ nú ya̱ kua̱jiaaꞌ ni̱ꞌ nu̱u̱nꞌ nú kaka jiéꞌé ni̱ꞌ nu̱u̱nꞌ nute.
29Saájee nkachiꞌ Jesús:
―Neꞌenꞌ rúja ―nkachiꞌ re̱ꞌ.
Saájee nnuun Pedro iniꞌ barkúꞌ, nika jiéꞌé‑e nu̱u̱nꞌ nute, kua̱ꞌa̱nꞌ‑a nu̱u̱nꞌ Jesús. 30Soo sáá niniꞌ‑i ya̱ ni̱ꞌin víꞌí yɨ́ꞌɨ́ ta̱chi̱ꞌ, jee nyu̱ꞌví‑i, jee nka̱jiéꞌé kéi‑i chi̱ji nute, jee nka̱najíín‑i, jee nkachiꞌ‑i:
―I̱toꞌoꞌ, sikáku xá nuꞌuꞌ.
31Jee kuísá ntañúꞌún kuitɨꞌ nsi̱kááꞌ Jesús naꞌá re̱ꞌ, jee nna̱tɨɨn re̱ꞌ naꞌá‑a, jee nkachiꞌ re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ‑u:
―¡Na̱ ka̱ꞌ yakuꞌ ka̱ꞌ kúneí iniꞌ nú nuꞌuꞌ! ¿Na̱ kuvi chi ni̱yo tu̱ꞌun jiáni iniꞌ nú jie̱ꞌe̱ꞌ nuꞌuꞌ? ―nkachiꞌ Jesús.
32Jee sáá nnaa ráa nna̱ku̱ꞌun ráa iniꞌ barkúꞌ, jee ña̱kui̱ñi̱ꞌ ya̱ yɨ́ꞌɨ́ ta̱chi̱ꞌ. 33Jee maáráa ya̱ ñúꞌún iniꞌ barkúꞌ vá, nna̱kui̱ñɨ̱ꞌ ítɨ́ ráa nu̱u̱nꞌ Jesús nneñu̱ꞌun ráa re̱ꞌ, jee nkachiꞌ ráa nu̱u̱nꞌ re̱ꞌ:
―¡Máá nááꞌ nijia maánú kúvi Se̱ꞌya Ndiosíꞌ! ―nkachiꞌ ráa.
Xínúvi Jesús rá ñɨvɨ kúꞌvíꞌ nu̱u̱nꞌ ñuunꞌ Genesaret
(Marcos 6:53-56)
34Jee sáá njia̱ꞌa ráa íyo ka̱ꞌ ichi yúnteñúꞌún vá, jee nkenta ráa nu̱u̱nꞌ káá ñuꞌun ñuunꞌ Genesaret. 35Jee sáá nna̱kuniꞌ rá ñɨvɨ ñuunꞌ yukuán Jesús, jee nsi̱kúténuun ráa tu̱ꞌun nu̱u̱nꞌ kua̱íyó rá ñɨvɨ nééꞌ nu̱u̱nꞌ rá ñuunꞌ káá yukuán. Jee nkiji rá ñɨvɨ vá nkisiáꞌa ráa ntáká rá ñɨvɨ kúꞌvíꞌ nu̱u̱nꞌ Jesús. 36Jee ni̱ka̱nꞌ táꞌvíꞌ ráa nu̱u̱nꞌ re̱ꞌ ya̱ ku̱ꞌva re̱ꞌ sú kua̱chi ntíꞌ yuꞌú saꞌma ñúꞌún re̱ꞌ i̱kɨ̱nꞌ naꞌá ráa. Jee ntáká rá ñɨvɨ kúꞌvíꞌ ya̱ ni̱kɨ̱nꞌ naꞌá ráa saꞌma re̱ꞌ jee nnuvi ráa.
Currently Selected:
Mateo 14: meh
Highlight
Copy
Compare
Share
Want to have your highlights saved across all your devices? Sign up or sign in
© 2022, Wycliffe Bible Translators, Inc. All rights reserved.
Mateo 14
14
Ni̱ꞌi̱ꞌ Juan te̱e síkuánuté
(Marcos 6:14-29; Lucas 9:7-9)
1Jee tiempúꞌ yukuán Herodes kúvi te̱e tátúníꞌ nu̱u̱nꞌ ñuunꞌ Galilea. Jee nteso̱ꞌo‑o tu̱ꞌun nákani rá ñɨvɨ jie̱ꞌe̱ꞌ Jesús. 2Jee nkachiꞌ‑i nu̱u̱nꞌ rá musúꞌ sátíñú nu̱u̱nꞌ‑u:
―Juan, te̱e ya̱ nsi̱kuánuté, ví te̱e yukuán, jee nna̱tekuꞌ i̱i̱ꞌ re̱ꞌ ya̱ níꞌiꞌ re̱ꞌ, jee saáva fuersáꞌ ííꞌ a̱nasɨ́ sátíñú‑u iniꞌ re̱ꞌ.
3Nkachiꞌ Herodes sukuán chi ya nkuvi tiempúꞌ sáá ntají re̱ꞌ tɨɨn ráa Juan, kuꞌniꞌ ráa maa, nchiꞌi ráa maa iniꞌ veka̱a. Nsa̱ꞌá Herodes sukuán, chi nta̱na̱ꞌá re̱ꞌ jín Herodías ya̱ nkuvi ñasɨ́ꞌɨ́ ñaniꞌ re̱ꞌ Felipe, 4chi nkachiꞌ Juan nu̱u̱nꞌ Herodes:
―Ntu yɨ́netuꞌ ya̱ natana̱ꞌá nú jín ñasɨ́ꞌɨ́ ñaniꞌ nú ―nkachiꞌ Juan.
5Saáva kuíni Herodes kaꞌniꞌ re̱ꞌ Juan, soo yúꞌví re̱ꞌ néꞌyá re̱ꞌ rá ñɨvɨ kue̱ꞌe̱ꞌ, chi jínúꞌ iniꞌ rá ñɨvɨ ya̱ Juan kúvi nijia ɨɨn te̱e ya̱ nákani tu̱ꞌun kéne yuꞌú máá maá Ndiosíꞌ.
6Soo nkenta ki̱vɨ̱ꞌ íyó viko nánu kui̱ya̱ꞌ nkaku Herodes, jee se̱ꞌya sɨ́ꞌɨ́ Herodías nka̱tiéꞌé ña ichinúúnꞌ rá ñɨvɨ nééꞌ viko re̱ꞌ, jee ntaꞌanꞌ víꞌí iniꞌ Herodes nsa̱ꞌá ña. 7Jee nchi̱sóyuꞌú re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ tu̱ꞌun nkachiꞌ re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ ña, ya̱ ku̱ꞌva re̱ꞌ na̱ni nantíñú ya̱ ka̱ka̱nꞌ ña nu̱u̱nꞌ re̱ꞌ. 8Soo nsi̱káꞌánꞌ nánáꞌ ña maáña sákachiꞌ ña jee nkachiꞌ ña nu̱u̱nꞌ Herodes:
―Taji nu̱u̱nꞌ ni̱ꞌ yaꞌá ɨɨn iniꞌ ko̱ꞌo̱ꞌ xi̱ni̱ꞌ Juan ya̱ síkuánuté ―nkachiꞌ ña.
9Saájee te̱e tátúníꞌ vá nku̱kuéká víꞌí iniꞌ re̱ꞌ. Soo jie̱ꞌe̱ꞌ nika̱ꞌ tu̱ꞌun nchi̱sóyuꞌú re̱ꞌ ku̱ꞌva re̱ꞌ na̱ni kúvi ya̱ ka̱ka̱nꞌ ña, jín jie̱ꞌe̱ꞌ nteso̱ꞌo rá ñɨvɨ ya̱ nééꞌ jín re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ mesa, saájee nta̱túníꞌ re̱ꞌ ya̱ ku̱ꞌva ya̱ jíkánꞌ ña. 10Jee nta̱jí re̱ꞌ ɨɨn mayóríꞌ re̱ꞌ ya̱ ki̱keꞌneꞌ re̱ꞌ xi̱ni̱ꞌ Juan iniꞌ nu̱u̱nꞌ yɨ́ꞌɨ́‑ɨ veka̱a. 11Jee nnenta ráa jín xi̱ni̱ꞌ Juan ñúꞌún‑u ɨɨn iniꞌ ko̱ꞌo̱ꞌ, jee njia̱ꞌa ráa maa nu̱u̱nꞌ ñaꞌan súchí vá, jee nna̱ku̱ꞌva ña maa nu̱u̱nꞌ nánáꞌ ña. 12Saájee ña̱nake̱ꞌen rá te̱e súkuáꞌa Juan ráa ñunéꞌyúꞌ re̱ꞌ, jee ña̱se̱ꞌí ráa maa, saájee ña̱ꞌa̱nꞌ ráa ña̱kachiꞌ ráa ná nkuvi nu̱u̱nꞌ Jesús.
Síkájíꞌ Jesús u̱ꞌu̱nꞌ mil (5000) te̱e
(Marcos 6:30-44; Lucas 9:10-17; Juan 6:1-14)
13Jee sáá nteso̱ꞌo Jesús ya̱ nkuvi sukuán jín Juan, jee nkene re̱ꞌ, ña̱ku̱ꞌun re̱ꞌ iniꞌ ɨɨn barkúꞌ, jee kua̱ꞌa̱nꞌ re̱ꞌ ɨɨn nu̱u̱nꞌ ñu̱ꞌún saɨn káá sɨ́ɨ́n nu̱u̱nꞌ ntu̱náꞌ ñɨvɨ nééꞌ sáva kuneeꞌ sɨ́ɨ́n métúꞌún re̱ꞌ. Soo sáá nteso̱ꞌo rá ñɨvɨ ya̱ kua̱ꞌa̱nꞌ re̱ꞌ iniꞌ barkúꞌ, jee nkene ráa nu̱u̱nꞌ rá ñuunꞌ nééꞌ ráa, jee jíka jiéꞌé ráa kua̱ꞌa̱nꞌ ráa níkɨ́nꞌ ráa re̱ꞌ. 14Jee sáá nkene Jesús iniꞌ barkúꞌ, jee niniꞌ re̱ꞌ ñɨvɨ kue̱ꞌe̱ꞌ víꞌí yukuán, jee nku̱náꞌví iniꞌ re̱ꞌ nne̱ꞌyá re̱ꞌ ráa, jee nxi̱núvi re̱ꞌ ntáká rá ñɨvɨ kúꞌvíꞌ ya̱ kuáꞌánꞌ jín ráa. 15Jee sáá nini kuíí, jee ña̱kuyatin rá te̱e súkuáꞌa Jesús ráa nu̱u̱nꞌ re̱ꞌ, jee nkachiꞌ ráa:
―Ñuꞌun saɨn nu̱u̱nꞌ ntu nééꞌ ñɨvɨ ví yaꞌá, jee ya nini víꞌí ví‑i, jee va̱ꞌa ka̱ꞌ nachuichí xá nú rá ñɨvɨ kɨ̱ꞌɨ̱nꞌ ráa rá ñuunꞌ káá yatin, sáva keꞌen ráa ya̱ kajiꞌ ráa ―nkachiꞌ rá te̱e vá.
16Soo nkachiꞌ Jesús nu̱u̱nꞌ ráa:
―Ntu̱ví jíniñúꞌún kɨ̱ꞌɨ̱nꞌ rá ñɨvɨ yaꞌá, chisaꞌ ku̱ꞌva ránoꞌó ya̱ kajiꞌ ráa.
17Soo nkachiꞌ ráa nu̱u̱nꞌ re̱ꞌ:
―Ntu̱náꞌ kue̱ꞌe̱ꞌ íyó ínaꞌá ránꞌ, chi kua̱chi u̱ꞌu̱nꞌ i̱xta̱tíláꞌ jín u̱vi̱ꞌ tia̱ká ni íyó ―nkachiꞌ ráa.
18Jee nkachiꞌ re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ ráa:
―Kinaka rán maa nu̱u̱nꞌ ni̱ꞌ yaꞌá ―nkachiꞌ re̱ꞌ.
19Saájee nta̱túníꞌ re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ rá ñɨvɨ kue̱ꞌe̱ꞌ ya̱ ki̱kuneeꞌ ráa nu̱u̱nꞌ iteꞌ nééꞌ nu̱u̱nꞌ ñu̱ꞌún. Jee ntɨɨn re̱ꞌ ni úꞌúnꞌ rá i̱xta̱tíláꞌ vá jín ni núvíꞌ rá tia̱ká, jee nna̱kune̱ꞌyá re̱ꞌ ne̱ súkún antivɨ́, jee njia̱ꞌa re̱ꞌ ya̱ kútaꞌviꞌ nu̱u̱nꞌ Ndiosíꞌ, jee ña̱ꞌnu̱ꞌ re̱ꞌ rá i̱xta̱tíláꞌ vá njia̱ꞌa re̱ꞌ maa nu̱u̱nꞌ rá te̱e súkuáꞌa re̱ꞌ vá, jee suviráa njia̱ꞌa maa nu̱u̱nꞌ rá ñɨvɨ kue̱ꞌe̱ꞌ vá. 20Jee ntáká kuitɨꞌ rá ñɨvɨ vá nyajiꞌ maa, jee ne̱ nkuvi iniꞌ ráa. Jee nna̱stútú rá te̱e súkuáꞌa Jesús rá léfé nkino̱o ka̱ꞌ nu̱u̱nꞌ ya̱ nyajiꞌ rá ñɨvɨ, jee nkuvi u̱xu̱ꞌ u̱vi̱ꞌ (12) chikívɨ́ꞌ nchi̱tú maá léfé ya̱ nkino̱o. 21Jee u̱ꞌu̱nꞌ mil (5000) te̱e kúvi rá nyajiꞌ, jee sɨ́ɨ́n ka̱ꞌ ví rá ñaꞌan jín rá kuáchí lúlí rá nyajiꞌ.
Jíka Jesús nu̱u̱nꞌ nteñúꞌún
(Marcos 6:45-52; Juan 6:16-21)
22Jee kuíntañúꞌún nsi̱káa Jesús rá te̱e súkuáꞌa re̱ꞌ iniꞌ barkúꞌ sáva xíꞌna ráa ka̱ꞌ kosoꞌ nu̱u̱nꞌ kɨ̱ꞌɨ̱nꞌ jia̱ꞌa ráa íyo ka̱ꞌ ichi yúnteñúꞌún, ni náchuichí re̱ꞌ rá ñɨvɨ. 23Jee sáá nkuvi nna̱chuichí re̱ꞌ rá ñɨvɨ, jee kua̱ꞌa̱nꞌ sɨ́ɨ́n métúꞌún re̱ꞌ ɨɨn yuku sáva kaꞌanꞌ re̱ꞌ jín Ndiosíꞌ. Jee va̱kuaaꞌ, jee métúꞌún re̱ꞌ ni íñɨ́ maáréꞌ yukuán. 24Jee barkúꞌ ya̱ ñúꞌún rá te̱e súkuáꞌa re̱ꞌ vá, ya nku̱íká‑a kua̱ꞌa̱nꞌ‑a nu̱u̱nꞌ nteñúꞌún. Jee ɨɨn inka ichi náchinaꞌá nu̱u̱nꞌ síkɨ́ nteñúꞌún vá barkúꞌ vá, chi va̱ji ta̱chi̱ꞌ níꞌin xéénꞌ ichinúúnꞌ barkúꞌ. 25Jee sáá va̱kunijinꞌ, jee nkenta Jesús nu̱u̱nꞌ ráa jíka jiéꞌé re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ nteñúꞌún. 26Jee sáá niniꞌ rá te̱e súkuáꞌa re̱ꞌ vá ya̱ jíka jiéꞌé re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ nteñúꞌún, jee ne̱ sɨ́ɨ́n nkuvi iniꞌ ráa jee nkachiꞌ ráa:
―¡Ɨɨn íꞌná ví‑i! ―nkachiꞌ ráa nka̱najíín ráa chi nyu̱ꞌví ráa.
27Soo kuísá ntañúꞌún nkaꞌanꞌ Jesús ráa, jee kachiꞌ re̱ꞌ:
―¡Koo tiɨ́kɨ́ iniꞌ rán, chi nuꞌuꞌ ví‑i, koto yúꞌví rán! ―nkachiꞌ Jesús.
28Saájee nna̱xiníkó Pedro, jee nkachiꞌ‑i:
―¡I̱toꞌoꞌ! Retú maánú, jee tatúníꞌ nú ya̱ kua̱jiaaꞌ ni̱ꞌ nu̱u̱nꞌ nú kaka jiéꞌé ni̱ꞌ nu̱u̱nꞌ nute.
29Saájee nkachiꞌ Jesús:
―Neꞌenꞌ rúja ―nkachiꞌ re̱ꞌ.
Saájee nnuun Pedro iniꞌ barkúꞌ, nika jiéꞌé‑e nu̱u̱nꞌ nute, kua̱ꞌa̱nꞌ‑a nu̱u̱nꞌ Jesús. 30Soo sáá niniꞌ‑i ya̱ ni̱ꞌin víꞌí yɨ́ꞌɨ́ ta̱chi̱ꞌ, jee nyu̱ꞌví‑i, jee nka̱jiéꞌé kéi‑i chi̱ji nute, jee nka̱najíín‑i, jee nkachiꞌ‑i:
―I̱toꞌoꞌ, sikáku xá nuꞌuꞌ.
31Jee kuísá ntañúꞌún kuitɨꞌ nsi̱kááꞌ Jesús naꞌá re̱ꞌ, jee nna̱tɨɨn re̱ꞌ naꞌá‑a, jee nkachiꞌ re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ‑u:
―¡Na̱ ka̱ꞌ yakuꞌ ka̱ꞌ kúneí iniꞌ nú nuꞌuꞌ! ¿Na̱ kuvi chi ni̱yo tu̱ꞌun jiáni iniꞌ nú jie̱ꞌe̱ꞌ nuꞌuꞌ? ―nkachiꞌ Jesús.
32Jee sáá nnaa ráa nna̱ku̱ꞌun ráa iniꞌ barkúꞌ, jee ña̱kui̱ñi̱ꞌ ya̱ yɨ́ꞌɨ́ ta̱chi̱ꞌ. 33Jee maáráa ya̱ ñúꞌún iniꞌ barkúꞌ vá, nna̱kui̱ñɨ̱ꞌ ítɨ́ ráa nu̱u̱nꞌ Jesús nneñu̱ꞌun ráa re̱ꞌ, jee nkachiꞌ ráa nu̱u̱nꞌ re̱ꞌ:
―¡Máá nááꞌ nijia maánú kúvi Se̱ꞌya Ndiosíꞌ! ―nkachiꞌ ráa.
Xínúvi Jesús rá ñɨvɨ kúꞌvíꞌ nu̱u̱nꞌ ñuunꞌ Genesaret
(Marcos 6:53-56)
34Jee sáá njia̱ꞌa ráa íyo ka̱ꞌ ichi yúnteñúꞌún vá, jee nkenta ráa nu̱u̱nꞌ káá ñuꞌun ñuunꞌ Genesaret. 35Jee sáá nna̱kuniꞌ rá ñɨvɨ ñuunꞌ yukuán Jesús, jee nsi̱kúténuun ráa tu̱ꞌun nu̱u̱nꞌ kua̱íyó rá ñɨvɨ nééꞌ nu̱u̱nꞌ rá ñuunꞌ káá yukuán. Jee nkiji rá ñɨvɨ vá nkisiáꞌa ráa ntáká rá ñɨvɨ kúꞌvíꞌ nu̱u̱nꞌ Jesús. 36Jee ni̱ka̱nꞌ táꞌvíꞌ ráa nu̱u̱nꞌ re̱ꞌ ya̱ ku̱ꞌva re̱ꞌ sú kua̱chi ntíꞌ yuꞌú saꞌma ñúꞌún re̱ꞌ i̱kɨ̱nꞌ naꞌá ráa. Jee ntáká rá ñɨvɨ kúꞌvíꞌ ya̱ ni̱kɨ̱nꞌ naꞌá ráa saꞌma re̱ꞌ jee nnuvi ráa.
Currently Selected:
:
Highlight
Copy
Compare
Share
Want to have your highlights saved across all your devices? Sign up or sign in
© 2022, Wycliffe Bible Translators, Inc. All rights reserved.