Hechos 9
9
Nsama iniꞌ Saulo
(Hechos 22:6-16; 26:12-18)
1Jee Saulo síúꞌví i̱i̱ꞌ re̱ꞌ ya̱ kaꞌniꞌ re̱ꞌ rá ñɨvɨ yɨ́ꞌɨ́ ráa ichi Jesús. Jee ña̱ꞌa̱nꞌ re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ su̱tu̱ꞌ kúñáꞌnú ka̱ꞌ, 2jee ni̱ka̱nꞌ re̱ꞌ ya̱ ku̱ꞌva‑a ɨɨn tutuꞌ nu̱u̱nꞌ re̱ꞌ, ya̱ ku̱ꞌva re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ rá te̱e nééꞌ si̱kɨ̱ꞌ rá veꞌi sinagoga ñuunꞌ Damasco nu̱u̱nꞌ kútútú rá ñɨvɨ Israel. Tutuꞌ vá kachiꞌ ya̱ níso re̱ꞌ tiñu, ya̱ retú naniꞌinꞌ re̱ꞌ néni ɨɨn ñɨvɨ ya̱ yɨ́ꞌɨ́ ichi vá, va̱ni te̱e va̱ni ñaꞌan, jee kuꞌniꞌ re̱ꞌ maa jee kinaka re̱ꞌ maa nu̱u̱nꞌ Jerusalén. 3I̱ña̱jée kua̱ꞌa̱nꞌ re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ ñuunꞌ Damasco. Jee sáá nku̱yatin re̱ꞌ ñuunꞌ vá, sa̱naanꞌ kuitɨꞌ ñanu̱te̱ꞌ ɨɨn nuva ñuꞌunꞌ ne̱ súkún nchuꞌun ti̱yu̱ꞌ‑u re̱ꞌ. 4I̱ña̱jée nna̱niso re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ ñuꞌun jee nteso̱ꞌo re̱ꞌ ɨɨn ta̱chi̱ꞌ yuꞌú ya̱ nkachiꞌ nu̱u̱nꞌ re̱ꞌ:
―¡Saulo! ¡Saulo! ¿Na̱ kuvi chi jíto u̱ꞌvi̱ꞌ nú nuꞌuꞌ?
5Jee ni̱ka̱tu̱ꞌún Saulo:
―¿Né ɨɨn kúvi nú, I̱toꞌoꞌ ni̱ꞌ?
Jee nna̱xiníkó ta̱chi̱ꞌ yuꞌú vá:
―Maáníꞌ kúvi Jesús, ya̱ jíto u̱ꞌvi̱ꞌ nú. [Xínóꞌo nú maánú, kuéntáꞌ ɨɨn sa̱na̱ꞌ ya̱ jiáñúꞌ yátá ti̱ꞌ xi̱ni̱ꞌ tu̱xíi ñɨvɨ tájí ti̱ꞌ.]
6Nkisɨ Saulo máá ñúyúꞌví iniꞌ re̱ꞌ, jee nkachiꞌ re̱ꞌ:
―I̱toꞌoꞌ ni̱ꞌ, ¿ná kúvi ya̱ kuíni nú ya̱ saꞌá ni̱ꞌ?
Jee I̱toꞌoꞌ‑ó nkachiꞌ:
―Nako̱o jee ki̱vɨ ñuunꞌ vá. Jee yukuán kachiꞌ ɨɨn ñɨvɨ ná kúvi ya̱ íyó saꞌá nú.
7I̱ña̱jée rá te̱e kuáꞌánꞌ kútáꞌán jín re̱ꞌ, ñasɨꞌ ta̱chi̱ꞌ káꞌánꞌ ráa, chi nijinꞌ nijia nteso̱ꞌo ráa xinaꞌaꞌ yuꞌú vá, soo ntu niniꞌ ráa ni ɨɨn ya̱ káꞌánꞌ vá. 8Nna̱kuiñɨꞌ Saulo, jee sáá nna̱kune rá nchinúún re̱ꞌ, ntu̱náꞌ néꞌyá re̱ꞌ ka̱ꞌ. Jee ntɨɨn ráa naꞌá re̱ꞌ, jee ña̱na̱ka ráa re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ ñuunꞌ Damasco. 9Jee u̱ni̱ꞌ ki̱vɨ̱ꞌ ntu nkúvi kune̱ꞌyá re̱ꞌ, jee ntu̱náꞌ nya̱jíꞌ re̱ꞌ ni ntu̱náꞌ niꞌi re̱ꞌ.
10Ñuunꞌ Damasco nneeꞌ ɨɨn te̱e ya̱ níkɨ́nꞌ re̱ꞌ ichi Jesús. Naní re̱ꞌ Ananías. Sáá nxi̱nénu̱u̱nꞌ I̱toꞌoꞌ‑ó nu̱u̱nꞌ re̱ꞌ jee nkachiꞌ‑i nu̱u̱nꞌ re̱ꞌ:
―¡Ananías!
Jee nkachiꞌ re̱ꞌ:
―I̱toꞌoꞌ ni̱ꞌ. Yaꞌá nééꞌ ni̱ꞌ.
11Jee nkachiꞌ I̱toꞌoꞌ‑ó nu̱u̱nꞌ re̱ꞌ:
―Nako̱o jee kuáꞌán nú nu̱u̱nꞌ ichi naní Ichi Naáꞌ. Jee iniꞌ veꞌi Judas, nanukú nú ɨɨn te̱e ñuunꞌ Tarso, naní Saulo. Jee káꞌánꞌ re̱ꞌ jín Ndiosíꞌ. 12Nxi̱néꞌénꞌ nu̱u̱nꞌ ni̱ꞌ nu̱u̱nꞌ re̱ꞌ ya̱ kájíkuitɨꞌ niniꞌ re̱ꞌ ɨɨn te̱e, naní Ananías, kiji‑i nu̱u̱nꞌ re̱ꞌ jee chisó‑o naꞌá‑a re̱ꞌ, sáva nu̱nijínꞌ nchinúún re̱ꞌ.
13Soo nna̱xiníkó Ananías:
―I̱toꞌoꞌ ni̱ꞌ, tésóꞌo ni̱ꞌ kue̱ꞌe̱ꞌ ñɨvɨ káꞌánꞌ jie̱ꞌe̱ꞌ te̱e vá. Nteso̱ꞌo ni̱ꞌ ya̱ kue̱ꞌe̱ꞌ niva̱ꞌa nsa̱ꞌá re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ rá ñɨvɨ yɨ́ꞌɨ́ ráa nu̱u̱nꞌ nú nu̱u̱nꞌ ñuunꞌ Jerusalén. 14Jee njia̱ꞌa rá su̱tu̱ꞌ kúñáꞌnú tiñu kuneeꞌ si̱kɨ̱ꞌ re̱ꞌ, sáva kiji re̱ꞌ yaꞌá jee tɨɨn re̱ꞌ nta̱ká rá ñɨvɨ néñu̱ꞌun ráa noꞌó ―nkachiꞌ Ananías.
15Soo nkachiꞌ I̱toꞌoꞌ‑ó nu̱u̱nꞌ re̱ꞌ:
―Kuáꞌán. Chi kúvi re̱ꞌ te̱e nka̱ji ni̱ꞌ sáva kuatíñú ni̱ꞌ maa, sáva kɨ̱ꞌɨ̱nꞌ re̱ꞌ jín tu̱ꞌun jie̱ꞌe̱ꞌ ni̱ꞌ nu̱u̱nꞌ rá ñɨvɨ ntu kúvi Israel, jín nu̱u̱nꞌ rá te̱e ya̱ tátúníꞌ nu̱u̱nꞌ rá ñuunꞌ, jín nu̱u̱nꞌ rá se̱ꞌya tataꞌ ñɨvɨ Israel. 16I̱ña̱jée nuꞌuꞌ, xinéꞌénꞌ ni̱ꞌ nu̱u̱nꞌ re̱ꞌ na̱sa íyó kunoꞌo re̱ꞌ jie̱ꞌe̱ꞌ nuꞌuꞌ ―nkachiꞌ I̱toꞌoꞌ‑ó nu̱u̱nꞌ Ananías.
17Saájee ña̱ꞌa̱nꞌ Ananías jee nki̱vɨ re̱ꞌ veꞌi nu̱u̱nꞌ nééꞌ Saulo. Jee nchi̱só re̱ꞌ naꞌá re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ‑u, jee nkachiꞌ re̱ꞌ:
―Ñaniꞌ, Saulo. I̱toꞌoꞌ‑ó, Jesús, ntu̱vi re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ nú iniꞌ ichi váji nú. Jee maáréꞌ nta̱jí re̱ꞌ nuꞌuꞌ, sáva kuvi nu̱nijínꞌ nchinúún nú, jee sáva chitú Ta̱chi̱ꞌ Ííꞌ satíñú‑u iniꞌ noꞌó ―nkachiꞌ Ananías.
18Kuísá ntañúꞌún nkoyo rá nantíñú ya̱ íyó kuéntáꞌ íyó meeriáꞌ tia̱ká nchinúún re̱ꞌ, jee nu̱nijínꞌ nchinúún re̱ꞌ. Jee nnako̱o re̱ꞌ jee ña̱nuté re̱ꞌ. 19Jee nyajiꞌ re̱ꞌ jee nna̱keni re̱ꞌ. Jee nneeꞌ re̱ꞌ ñuunꞌ Damasco kéꞌín ki̱vɨ̱ꞌ jín rá ñɨvɨ níkɨ́nꞌ ichi Jesús ya̱ nééꞌ ráa yukuán.
Nste̱kútu̱ꞌún Saulo tu̱ꞌun váꞌa nu̱u̱nꞌ ñɨvɨ ñuunꞌ Damasco
20Jee kuíntañúꞌún nste̱kútu̱ꞌún re̱ꞌ jie̱ꞌe̱ꞌ Jesús iniꞌ rá veꞌi sinagoga nu̱u̱nꞌ kútútú rá ñɨvɨ Israel nu̱u̱nꞌ súkuáꞌa ráa Tu̱ꞌun Ndiosíꞌ. Nkachiꞌ re̱ꞌ ya̱ Jesús kúvi Se̱ꞌya Ndiosíꞌ. 21Jee nti̱vɨ́ xíniꞌ rá ñɨvɨ tésóꞌo ya̱ káchíꞌ re̱ꞌ. Jee káchíꞌ ɨɨn inka ráa:
―¿Á nsú te̱e yaꞌá kúvi ya̱ xínáánꞌ‑a rá ñɨvɨ néñu̱ꞌun ráa Jesús, nu̱u̱nꞌ ñuunꞌ Jerusalén, nékui? Jee va̱ji re̱ꞌ yaꞌá, sáva tɨɨn re̱ꞌ ráa, jee kɨ̱na̱ka re̱ꞌ ráa nu̱u̱nꞌ rá su̱tu̱ꞌ kúñáꞌnú ―nkachiꞌ rá ñɨvɨ.
22Soo núneí ka̱ꞌ iniꞌ Saulo káꞌánꞌ re̱ꞌ. Jee nsa̱ꞌá re̱ꞌ ya̱ nku̱naan nku̱suꞌva rá ñɨvɨ Israel nééꞌ nu̱u̱nꞌ ñuunꞌ Damasco, chi nstúvi re̱ꞌ ya̱ Jesús kúvi nijia Cristo.
Nka̱ku Saulo nu̱u̱nꞌ rá ñɨvɨ Israel
23Sáá nku̱kueꞌeꞌ ki̱vɨ̱ꞌ, jee nna̱túꞌún rá te̱e Israel sáva kaꞌniꞌ ráa Saulo. 24Soo nku̱káꞌnú iniꞌ Saulo tu̱ꞌun nna̱túꞌún ráa. Jee nuví yakuááꞌ nito víꞌí ni̱yo ráa rá yuvéꞌí ñuunꞌ vá nu̱u̱nꞌ kívɨ rá ñɨvɨ, sáva kaꞌniꞌ ráa re̱ꞌ. 25Soo yakuááꞌ, jee rá te̱e súkuáꞌa re̱ꞌ ráa jie̱ꞌe̱ꞌ Jesús, kua̱ꞌa̱nꞌ ráa jín re̱ꞌ jee nsi̱kúun ráa re̱ꞌ ɨɨn iniꞌ chikívɨ́ꞌ, ya̱ta̱ꞌ koo súkún yu̱u̱ꞌ ya̱ násɨ́ꞌ yuꞌú ñuunꞌ, jee kua̱ꞌa̱nꞌ re̱ꞌ.
Íñɨ́ Saulo ñuunꞌ Jerusalén
26Sáá nkenta Saulo ñuunꞌ Jerusalén, jee nnu̱kú re̱ꞌ nakutáꞌán re̱ꞌ jín rá ñɨvɨ yɨ́ꞌɨ́ ráa nu̱u̱nꞌ Jesús, ya̱ káchíꞌ‑ó discípulo. Soo nyu̱ꞌví ráa nne̱ꞌyá ráa re̱ꞌ, chi ntu ínúꞌ iniꞌ ráa ya̱ yɨ́ꞌɨ́ re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ Jesús. 27Soo Bernabé ña̱na̱ka re̱ꞌ maa nu̱u̱nꞌ rá te̱e níso ráa tiñu apóstol. Jee nna̱kani Bernabé sáá niniꞌ Saulo I̱toꞌoꞌ‑ó iniꞌ ichi, jín ya̱ nkaꞌanꞌ I̱toꞌoꞌ‑ó jín re̱ꞌ, jín sáá nkaꞌanꞌ neí iniꞌ re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ súví Jesús, nu̱u̱nꞌ ñuunꞌ Damasco. 28Jee nneeꞌ re̱ꞌ jín ráa. Jee náa núun re̱ꞌ ñuunꞌ Jerusalén, 29jee káꞌánꞌ neí iniꞌ re̱ꞌ jie̱ꞌe̱ꞌ I̱toꞌoꞌ‑ó. Káꞌánꞌ re̱ꞌ jee kántátúꞌun re̱ꞌ jín rá te̱e Israel ya̱ káꞌánꞌ tu̱ꞌun griego. Soo suviráa nnu̱nasɨ́ ráa kaꞌniꞌ ráa maa. 30Soo sáá nku̱káꞌnú iniꞌ rá ñanitáꞌán yɨ́ꞌɨ́ nu̱u̱nꞌ Jesús, jie̱ꞌe̱ꞌ ya̱ kaꞌniꞌ rává maa, jee kua̱na̱ka ráa re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ ñuunꞌ Cesarea. Jee yukuán nchu̱ichí ráa re̱ꞌ kua̱noꞌonꞌ re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ ñuunꞌ Tarso.
31Saájee rá ñɨvɨ kúneí iniꞌ ráa Jesús, ya̱ nééꞌ nɨꞌɨ ichi sánitɨ́ɨn Judea, Galilea, jín Samaria, jee nneeꞌ ñunkúún ráa. Jee jíjia iniꞌ ráa ka̱ꞌ kúneí iniꞌ ráa Jesús. Jee jiáꞌnu ráa jín ya̱ ñúyúꞌví iniꞌ ráa I̱toꞌoꞌ‑ó. Jee náchuꞌun neí Ta̱chi̱ꞌ Ííꞌ Ndiosíꞌ iniꞌ ráa. Jee va̱ji kúkueꞌeꞌ ráa.
Nnuvi Eneas
32Sáá ni̱kónúun Pedro nɨꞌɨ ichi, sukuán nkuvi ya̱ suni ña̱ne̱ꞌyá re̱ꞌ rá ñɨvɨ yɨ́ꞌɨ́ nu̱u̱nꞌ Jesús, ya̱ nééꞌ ne̱ ñuunꞌ Lida. 33Jee yukuán nna̱niꞌinꞌ re̱ꞌ ɨɨn te̱e naní Eneas, ya̱ íyó u̱na̱ꞌ kui̱ya̱ꞌ ya̱ káá‑a nu̱u̱nꞌ i̱to, chi ntu kúvi kantaꞌ‑a. 34Jee nkachiꞌ Pedro nu̱u̱nꞌ‑u:
―Eneas. Jesús, ya̱ kúvi Cristo chi, nxi̱núvi re̱ꞌ noꞌó. Nako̱o. Jee nasaꞌá stákoo i̱to nú.
Jee kuísá ntañúꞌún nnako̱o re̱ꞌ. 35Jee nɨꞌɨ rá ñɨvɨ ya̱ nééꞌ ñuunꞌ Lida jín Sarón, niniꞌ ráa re̱ꞌ, jee nna̱kani iniꞌ ráa jee nku̱neí iniꞌ ráa I̱toꞌoꞌ‑ó.
Nna̱tekuꞌ Dorcas ya̱ ni̱ꞌi̱ꞌ ña
36Ñuunꞌ Jope nééꞌ ɨɨn ñaꞌan níkɨ́nꞌ ña ichi Jesús, ya̱ naní ña Tabita, ya̱ tu̱ꞌun griego kuíni káchíꞌ Dorcas. #9:36 Tabita kúvi tu̱ꞌun arameo, jee Dorcas kúvi tu̱ꞌun griego. Núvíꞌ rá tu̱ꞌun yaꞌá kuíni káchíꞌ: gacela, tu̱ꞌun stíláꞌ. Gacela kúvi ɨɨn kitɨ kuéntáꞌ ɨɨn isuꞌ. Ñaꞌan yaꞌá sáꞌá víꞌí ña tiñu váꞌa, jee sáꞌá víꞌí ña caridad nu̱u̱nꞌ rá láꞌví. 37I̱ña̱jée rá ki̱vɨ̱ꞌ yukuán, ña̱ku̱ꞌun kue̱ꞌi̱ꞌ ña jee ni̱ꞌi̱ꞌ ña. Jee nsi̱kúchi ráa ñunéꞌyúꞌ ña, jee ña̱chisó ráa maa ɨɨn iniꞌ veꞌi yósóꞌ táꞌán. 38Soo ñuunꞌ Lida káá yatin jín ñuunꞌ Jope. Jee sáá nteso̱ꞌo rá ñɨvɨ níkɨ́nꞌ ichi Jesús, ya̱ nééꞌ Pedro yukuán, jee nta̱jí ráa u̱vi̱ꞌ te̱e kua̱ꞌa̱nꞌ ka̱ka̱nꞌ táꞌvíꞌ ráa nu̱u̱nꞌ re̱ꞌ:
―Koto kúkuéé nú jee kiji nú xá nu̱u̱nꞌ ñuunꞌ Jope.
39I̱ña̱jée nke̱chí Pedro jee kua̱ꞌa̱nꞌ re̱ꞌ jín ráa. Sáá nkenta ráa jín re̱ꞌ, ña̱na̱ka ráa re̱ꞌ iniꞌ veꞌi yósóꞌ táꞌán vá. Jee nkuti̱yu̱ꞌ ntáká rá ñaꞌan náꞌví nu̱u̱nꞌ Pedro, jee náꞌyúꞌ ráa. Jee xínéꞌénꞌ ráa rá saꞌma kání ñúnkáꞌnú jín rá saꞌma sáꞌá ya̱ nsa̱ꞌá ña sáá ntekuꞌ ña jín ráa. 40I̱ña̱jée ntavaꞌ Pedro nɨꞌɨ ráa chíkéꞌi. Jee ña̱kui̱ñɨ̱ꞌ ítɨ́ re̱ꞌ jee nkaꞌanꞌ re̱ꞌ jín Ndiosíꞌ. Sáá nna̱koto re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ ñunéꞌyúꞌ ña, jee nkachiꞌ re̱ꞌ:
―Tabita. Nako̱o.
Jee nna̱kune nchinúún ña, jee sáá niniꞌ ña Pedro jee nnako̱o ña nna̱kuneeꞌ ña. 41Jee njia̱ꞌa re̱ꞌ naꞌá re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ ña, jee nxi̱nákuiñɨꞌ re̱ꞌ ña. Jee nkana re̱ꞌ rá ñɨvɨ yɨ́ꞌɨ́ nu̱u̱nꞌ Jesús, ne̱ jíꞌín rá ñaꞌan náꞌví, jee nxi̱néꞌénꞌ re̱ꞌ ña nu̱u̱nꞌ ráa ya̱ tékúꞌ ña. 42Jee nku̱káꞌnú iniꞌ nɨꞌɨ ñɨvɨ ñuunꞌ Jope ya̱ nkuvi. Jee kue̱ꞌe̱ꞌ ráa nku̱neí iniꞌ ráa I̱toꞌoꞌ‑ó. 43Jee kéꞌín ki̱vɨ̱ꞌ nkino̱o re̱ꞌ ñuunꞌ Jope ɨɨn veꞌi te̱e naní Simón, ya̱ te̱e sáꞌástákoo rá ñɨɨn ví re̱ꞌ.
Currently Selected:
Hechos 9: meh
Highlight
Copy
Compare
Share
Want to have your highlights saved across all your devices? Sign up or sign in
© 2022, Wycliffe Bible Translators, Inc. All rights reserved.
Hechos 9
9
Nsama iniꞌ Saulo
(Hechos 22:6-16; 26:12-18)
1Jee Saulo síúꞌví i̱i̱ꞌ re̱ꞌ ya̱ kaꞌniꞌ re̱ꞌ rá ñɨvɨ yɨ́ꞌɨ́ ráa ichi Jesús. Jee ña̱ꞌa̱nꞌ re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ su̱tu̱ꞌ kúñáꞌnú ka̱ꞌ, 2jee ni̱ka̱nꞌ re̱ꞌ ya̱ ku̱ꞌva‑a ɨɨn tutuꞌ nu̱u̱nꞌ re̱ꞌ, ya̱ ku̱ꞌva re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ rá te̱e nééꞌ si̱kɨ̱ꞌ rá veꞌi sinagoga ñuunꞌ Damasco nu̱u̱nꞌ kútútú rá ñɨvɨ Israel. Tutuꞌ vá kachiꞌ ya̱ níso re̱ꞌ tiñu, ya̱ retú naniꞌinꞌ re̱ꞌ néni ɨɨn ñɨvɨ ya̱ yɨ́ꞌɨ́ ichi vá, va̱ni te̱e va̱ni ñaꞌan, jee kuꞌniꞌ re̱ꞌ maa jee kinaka re̱ꞌ maa nu̱u̱nꞌ Jerusalén. 3I̱ña̱jée kua̱ꞌa̱nꞌ re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ ñuunꞌ Damasco. Jee sáá nku̱yatin re̱ꞌ ñuunꞌ vá, sa̱naanꞌ kuitɨꞌ ñanu̱te̱ꞌ ɨɨn nuva ñuꞌunꞌ ne̱ súkún nchuꞌun ti̱yu̱ꞌ‑u re̱ꞌ. 4I̱ña̱jée nna̱niso re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ ñuꞌun jee nteso̱ꞌo re̱ꞌ ɨɨn ta̱chi̱ꞌ yuꞌú ya̱ nkachiꞌ nu̱u̱nꞌ re̱ꞌ:
―¡Saulo! ¡Saulo! ¿Na̱ kuvi chi jíto u̱ꞌvi̱ꞌ nú nuꞌuꞌ?
5Jee ni̱ka̱tu̱ꞌún Saulo:
―¿Né ɨɨn kúvi nú, I̱toꞌoꞌ ni̱ꞌ?
Jee nna̱xiníkó ta̱chi̱ꞌ yuꞌú vá:
―Maáníꞌ kúvi Jesús, ya̱ jíto u̱ꞌvi̱ꞌ nú. [Xínóꞌo nú maánú, kuéntáꞌ ɨɨn sa̱na̱ꞌ ya̱ jiáñúꞌ yátá ti̱ꞌ xi̱ni̱ꞌ tu̱xíi ñɨvɨ tájí ti̱ꞌ.]
6Nkisɨ Saulo máá ñúyúꞌví iniꞌ re̱ꞌ, jee nkachiꞌ re̱ꞌ:
―I̱toꞌoꞌ ni̱ꞌ, ¿ná kúvi ya̱ kuíni nú ya̱ saꞌá ni̱ꞌ?
Jee I̱toꞌoꞌ‑ó nkachiꞌ:
―Nako̱o jee ki̱vɨ ñuunꞌ vá. Jee yukuán kachiꞌ ɨɨn ñɨvɨ ná kúvi ya̱ íyó saꞌá nú.
7I̱ña̱jée rá te̱e kuáꞌánꞌ kútáꞌán jín re̱ꞌ, ñasɨꞌ ta̱chi̱ꞌ káꞌánꞌ ráa, chi nijinꞌ nijia nteso̱ꞌo ráa xinaꞌaꞌ yuꞌú vá, soo ntu niniꞌ ráa ni ɨɨn ya̱ káꞌánꞌ vá. 8Nna̱kuiñɨꞌ Saulo, jee sáá nna̱kune rá nchinúún re̱ꞌ, ntu̱náꞌ néꞌyá re̱ꞌ ka̱ꞌ. Jee ntɨɨn ráa naꞌá re̱ꞌ, jee ña̱na̱ka ráa re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ ñuunꞌ Damasco. 9Jee u̱ni̱ꞌ ki̱vɨ̱ꞌ ntu nkúvi kune̱ꞌyá re̱ꞌ, jee ntu̱náꞌ nya̱jíꞌ re̱ꞌ ni ntu̱náꞌ niꞌi re̱ꞌ.
10Ñuunꞌ Damasco nneeꞌ ɨɨn te̱e ya̱ níkɨ́nꞌ re̱ꞌ ichi Jesús. Naní re̱ꞌ Ananías. Sáá nxi̱nénu̱u̱nꞌ I̱toꞌoꞌ‑ó nu̱u̱nꞌ re̱ꞌ jee nkachiꞌ‑i nu̱u̱nꞌ re̱ꞌ:
―¡Ananías!
Jee nkachiꞌ re̱ꞌ:
―I̱toꞌoꞌ ni̱ꞌ. Yaꞌá nééꞌ ni̱ꞌ.
11Jee nkachiꞌ I̱toꞌoꞌ‑ó nu̱u̱nꞌ re̱ꞌ:
―Nako̱o jee kuáꞌán nú nu̱u̱nꞌ ichi naní Ichi Naáꞌ. Jee iniꞌ veꞌi Judas, nanukú nú ɨɨn te̱e ñuunꞌ Tarso, naní Saulo. Jee káꞌánꞌ re̱ꞌ jín Ndiosíꞌ. 12Nxi̱néꞌénꞌ nu̱u̱nꞌ ni̱ꞌ nu̱u̱nꞌ re̱ꞌ ya̱ kájíkuitɨꞌ niniꞌ re̱ꞌ ɨɨn te̱e, naní Ananías, kiji‑i nu̱u̱nꞌ re̱ꞌ jee chisó‑o naꞌá‑a re̱ꞌ, sáva nu̱nijínꞌ nchinúún re̱ꞌ.
13Soo nna̱xiníkó Ananías:
―I̱toꞌoꞌ ni̱ꞌ, tésóꞌo ni̱ꞌ kue̱ꞌe̱ꞌ ñɨvɨ káꞌánꞌ jie̱ꞌe̱ꞌ te̱e vá. Nteso̱ꞌo ni̱ꞌ ya̱ kue̱ꞌe̱ꞌ niva̱ꞌa nsa̱ꞌá re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ rá ñɨvɨ yɨ́ꞌɨ́ ráa nu̱u̱nꞌ nú nu̱u̱nꞌ ñuunꞌ Jerusalén. 14Jee njia̱ꞌa rá su̱tu̱ꞌ kúñáꞌnú tiñu kuneeꞌ si̱kɨ̱ꞌ re̱ꞌ, sáva kiji re̱ꞌ yaꞌá jee tɨɨn re̱ꞌ nta̱ká rá ñɨvɨ néñu̱ꞌun ráa noꞌó ―nkachiꞌ Ananías.
15Soo nkachiꞌ I̱toꞌoꞌ‑ó nu̱u̱nꞌ re̱ꞌ:
―Kuáꞌán. Chi kúvi re̱ꞌ te̱e nka̱ji ni̱ꞌ sáva kuatíñú ni̱ꞌ maa, sáva kɨ̱ꞌɨ̱nꞌ re̱ꞌ jín tu̱ꞌun jie̱ꞌe̱ꞌ ni̱ꞌ nu̱u̱nꞌ rá ñɨvɨ ntu kúvi Israel, jín nu̱u̱nꞌ rá te̱e ya̱ tátúníꞌ nu̱u̱nꞌ rá ñuunꞌ, jín nu̱u̱nꞌ rá se̱ꞌya tataꞌ ñɨvɨ Israel. 16I̱ña̱jée nuꞌuꞌ, xinéꞌénꞌ ni̱ꞌ nu̱u̱nꞌ re̱ꞌ na̱sa íyó kunoꞌo re̱ꞌ jie̱ꞌe̱ꞌ nuꞌuꞌ ―nkachiꞌ I̱toꞌoꞌ‑ó nu̱u̱nꞌ Ananías.
17Saájee ña̱ꞌa̱nꞌ Ananías jee nki̱vɨ re̱ꞌ veꞌi nu̱u̱nꞌ nééꞌ Saulo. Jee nchi̱só re̱ꞌ naꞌá re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ‑u, jee nkachiꞌ re̱ꞌ:
―Ñaniꞌ, Saulo. I̱toꞌoꞌ‑ó, Jesús, ntu̱vi re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ nú iniꞌ ichi váji nú. Jee maáréꞌ nta̱jí re̱ꞌ nuꞌuꞌ, sáva kuvi nu̱nijínꞌ nchinúún nú, jee sáva chitú Ta̱chi̱ꞌ Ííꞌ satíñú‑u iniꞌ noꞌó ―nkachiꞌ Ananías.
18Kuísá ntañúꞌún nkoyo rá nantíñú ya̱ íyó kuéntáꞌ íyó meeriáꞌ tia̱ká nchinúún re̱ꞌ, jee nu̱nijínꞌ nchinúún re̱ꞌ. Jee nnako̱o re̱ꞌ jee ña̱nuté re̱ꞌ. 19Jee nyajiꞌ re̱ꞌ jee nna̱keni re̱ꞌ. Jee nneeꞌ re̱ꞌ ñuunꞌ Damasco kéꞌín ki̱vɨ̱ꞌ jín rá ñɨvɨ níkɨ́nꞌ ichi Jesús ya̱ nééꞌ ráa yukuán.
Nste̱kútu̱ꞌún Saulo tu̱ꞌun váꞌa nu̱u̱nꞌ ñɨvɨ ñuunꞌ Damasco
20Jee kuíntañúꞌún nste̱kútu̱ꞌún re̱ꞌ jie̱ꞌe̱ꞌ Jesús iniꞌ rá veꞌi sinagoga nu̱u̱nꞌ kútútú rá ñɨvɨ Israel nu̱u̱nꞌ súkuáꞌa ráa Tu̱ꞌun Ndiosíꞌ. Nkachiꞌ re̱ꞌ ya̱ Jesús kúvi Se̱ꞌya Ndiosíꞌ. 21Jee nti̱vɨ́ xíniꞌ rá ñɨvɨ tésóꞌo ya̱ káchíꞌ re̱ꞌ. Jee káchíꞌ ɨɨn inka ráa:
―¿Á nsú te̱e yaꞌá kúvi ya̱ xínáánꞌ‑a rá ñɨvɨ néñu̱ꞌun ráa Jesús, nu̱u̱nꞌ ñuunꞌ Jerusalén, nékui? Jee va̱ji re̱ꞌ yaꞌá, sáva tɨɨn re̱ꞌ ráa, jee kɨ̱na̱ka re̱ꞌ ráa nu̱u̱nꞌ rá su̱tu̱ꞌ kúñáꞌnú ―nkachiꞌ rá ñɨvɨ.
22Soo núneí ka̱ꞌ iniꞌ Saulo káꞌánꞌ re̱ꞌ. Jee nsa̱ꞌá re̱ꞌ ya̱ nku̱naan nku̱suꞌva rá ñɨvɨ Israel nééꞌ nu̱u̱nꞌ ñuunꞌ Damasco, chi nstúvi re̱ꞌ ya̱ Jesús kúvi nijia Cristo.
Nka̱ku Saulo nu̱u̱nꞌ rá ñɨvɨ Israel
23Sáá nku̱kueꞌeꞌ ki̱vɨ̱ꞌ, jee nna̱túꞌún rá te̱e Israel sáva kaꞌniꞌ ráa Saulo. 24Soo nku̱káꞌnú iniꞌ Saulo tu̱ꞌun nna̱túꞌún ráa. Jee nuví yakuááꞌ nito víꞌí ni̱yo ráa rá yuvéꞌí ñuunꞌ vá nu̱u̱nꞌ kívɨ rá ñɨvɨ, sáva kaꞌniꞌ ráa re̱ꞌ. 25Soo yakuááꞌ, jee rá te̱e súkuáꞌa re̱ꞌ ráa jie̱ꞌe̱ꞌ Jesús, kua̱ꞌa̱nꞌ ráa jín re̱ꞌ jee nsi̱kúun ráa re̱ꞌ ɨɨn iniꞌ chikívɨ́ꞌ, ya̱ta̱ꞌ koo súkún yu̱u̱ꞌ ya̱ násɨ́ꞌ yuꞌú ñuunꞌ, jee kua̱ꞌa̱nꞌ re̱ꞌ.
Íñɨ́ Saulo ñuunꞌ Jerusalén
26Sáá nkenta Saulo ñuunꞌ Jerusalén, jee nnu̱kú re̱ꞌ nakutáꞌán re̱ꞌ jín rá ñɨvɨ yɨ́ꞌɨ́ ráa nu̱u̱nꞌ Jesús, ya̱ káchíꞌ‑ó discípulo. Soo nyu̱ꞌví ráa nne̱ꞌyá ráa re̱ꞌ, chi ntu ínúꞌ iniꞌ ráa ya̱ yɨ́ꞌɨ́ re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ Jesús. 27Soo Bernabé ña̱na̱ka re̱ꞌ maa nu̱u̱nꞌ rá te̱e níso ráa tiñu apóstol. Jee nna̱kani Bernabé sáá niniꞌ Saulo I̱toꞌoꞌ‑ó iniꞌ ichi, jín ya̱ nkaꞌanꞌ I̱toꞌoꞌ‑ó jín re̱ꞌ, jín sáá nkaꞌanꞌ neí iniꞌ re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ súví Jesús, nu̱u̱nꞌ ñuunꞌ Damasco. 28Jee nneeꞌ re̱ꞌ jín ráa. Jee náa núun re̱ꞌ ñuunꞌ Jerusalén, 29jee káꞌánꞌ neí iniꞌ re̱ꞌ jie̱ꞌe̱ꞌ I̱toꞌoꞌ‑ó. Káꞌánꞌ re̱ꞌ jee kántátúꞌun re̱ꞌ jín rá te̱e Israel ya̱ káꞌánꞌ tu̱ꞌun griego. Soo suviráa nnu̱nasɨ́ ráa kaꞌniꞌ ráa maa. 30Soo sáá nku̱káꞌnú iniꞌ rá ñanitáꞌán yɨ́ꞌɨ́ nu̱u̱nꞌ Jesús, jie̱ꞌe̱ꞌ ya̱ kaꞌniꞌ rává maa, jee kua̱na̱ka ráa re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ ñuunꞌ Cesarea. Jee yukuán nchu̱ichí ráa re̱ꞌ kua̱noꞌonꞌ re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ ñuunꞌ Tarso.
31Saájee rá ñɨvɨ kúneí iniꞌ ráa Jesús, ya̱ nééꞌ nɨꞌɨ ichi sánitɨ́ɨn Judea, Galilea, jín Samaria, jee nneeꞌ ñunkúún ráa. Jee jíjia iniꞌ ráa ka̱ꞌ kúneí iniꞌ ráa Jesús. Jee jiáꞌnu ráa jín ya̱ ñúyúꞌví iniꞌ ráa I̱toꞌoꞌ‑ó. Jee náchuꞌun neí Ta̱chi̱ꞌ Ííꞌ Ndiosíꞌ iniꞌ ráa. Jee va̱ji kúkueꞌeꞌ ráa.
Nnuvi Eneas
32Sáá ni̱kónúun Pedro nɨꞌɨ ichi, sukuán nkuvi ya̱ suni ña̱ne̱ꞌyá re̱ꞌ rá ñɨvɨ yɨ́ꞌɨ́ nu̱u̱nꞌ Jesús, ya̱ nééꞌ ne̱ ñuunꞌ Lida. 33Jee yukuán nna̱niꞌinꞌ re̱ꞌ ɨɨn te̱e naní Eneas, ya̱ íyó u̱na̱ꞌ kui̱ya̱ꞌ ya̱ káá‑a nu̱u̱nꞌ i̱to, chi ntu kúvi kantaꞌ‑a. 34Jee nkachiꞌ Pedro nu̱u̱nꞌ‑u:
―Eneas. Jesús, ya̱ kúvi Cristo chi, nxi̱núvi re̱ꞌ noꞌó. Nako̱o. Jee nasaꞌá stákoo i̱to nú.
Jee kuísá ntañúꞌún nnako̱o re̱ꞌ. 35Jee nɨꞌɨ rá ñɨvɨ ya̱ nééꞌ ñuunꞌ Lida jín Sarón, niniꞌ ráa re̱ꞌ, jee nna̱kani iniꞌ ráa jee nku̱neí iniꞌ ráa I̱toꞌoꞌ‑ó.
Nna̱tekuꞌ Dorcas ya̱ ni̱ꞌi̱ꞌ ña
36Ñuunꞌ Jope nééꞌ ɨɨn ñaꞌan níkɨ́nꞌ ña ichi Jesús, ya̱ naní ña Tabita, ya̱ tu̱ꞌun griego kuíni káchíꞌ Dorcas. #9:36 Tabita kúvi tu̱ꞌun arameo, jee Dorcas kúvi tu̱ꞌun griego. Núvíꞌ rá tu̱ꞌun yaꞌá kuíni káchíꞌ: gacela, tu̱ꞌun stíláꞌ. Gacela kúvi ɨɨn kitɨ kuéntáꞌ ɨɨn isuꞌ. Ñaꞌan yaꞌá sáꞌá víꞌí ña tiñu váꞌa, jee sáꞌá víꞌí ña caridad nu̱u̱nꞌ rá láꞌví. 37I̱ña̱jée rá ki̱vɨ̱ꞌ yukuán, ña̱ku̱ꞌun kue̱ꞌi̱ꞌ ña jee ni̱ꞌi̱ꞌ ña. Jee nsi̱kúchi ráa ñunéꞌyúꞌ ña, jee ña̱chisó ráa maa ɨɨn iniꞌ veꞌi yósóꞌ táꞌán. 38Soo ñuunꞌ Lida káá yatin jín ñuunꞌ Jope. Jee sáá nteso̱ꞌo rá ñɨvɨ níkɨ́nꞌ ichi Jesús, ya̱ nééꞌ Pedro yukuán, jee nta̱jí ráa u̱vi̱ꞌ te̱e kua̱ꞌa̱nꞌ ka̱ka̱nꞌ táꞌvíꞌ ráa nu̱u̱nꞌ re̱ꞌ:
―Koto kúkuéé nú jee kiji nú xá nu̱u̱nꞌ ñuunꞌ Jope.
39I̱ña̱jée nke̱chí Pedro jee kua̱ꞌa̱nꞌ re̱ꞌ jín ráa. Sáá nkenta ráa jín re̱ꞌ, ña̱na̱ka ráa re̱ꞌ iniꞌ veꞌi yósóꞌ táꞌán vá. Jee nkuti̱yu̱ꞌ ntáká rá ñaꞌan náꞌví nu̱u̱nꞌ Pedro, jee náꞌyúꞌ ráa. Jee xínéꞌénꞌ ráa rá saꞌma kání ñúnkáꞌnú jín rá saꞌma sáꞌá ya̱ nsa̱ꞌá ña sáá ntekuꞌ ña jín ráa. 40I̱ña̱jée ntavaꞌ Pedro nɨꞌɨ ráa chíkéꞌi. Jee ña̱kui̱ñɨ̱ꞌ ítɨ́ re̱ꞌ jee nkaꞌanꞌ re̱ꞌ jín Ndiosíꞌ. Sáá nna̱koto re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ ñunéꞌyúꞌ ña, jee nkachiꞌ re̱ꞌ:
―Tabita. Nako̱o.
Jee nna̱kune nchinúún ña, jee sáá niniꞌ ña Pedro jee nnako̱o ña nna̱kuneeꞌ ña. 41Jee njia̱ꞌa re̱ꞌ naꞌá re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ ña, jee nxi̱nákuiñɨꞌ re̱ꞌ ña. Jee nkana re̱ꞌ rá ñɨvɨ yɨ́ꞌɨ́ nu̱u̱nꞌ Jesús, ne̱ jíꞌín rá ñaꞌan náꞌví, jee nxi̱néꞌénꞌ re̱ꞌ ña nu̱u̱nꞌ ráa ya̱ tékúꞌ ña. 42Jee nku̱káꞌnú iniꞌ nɨꞌɨ ñɨvɨ ñuunꞌ Jope ya̱ nkuvi. Jee kue̱ꞌe̱ꞌ ráa nku̱neí iniꞌ ráa I̱toꞌoꞌ‑ó. 43Jee kéꞌín ki̱vɨ̱ꞌ nkino̱o re̱ꞌ ñuunꞌ Jope ɨɨn veꞌi te̱e naní Simón, ya̱ te̱e sáꞌástákoo rá ñɨɨn ví re̱ꞌ.
Currently Selected:
:
Highlight
Copy
Compare
Share
Want to have your highlights saved across all your devices? Sign up or sign in
© 2022, Wycliffe Bible Translators, Inc. All rights reserved.