Hechos 20
20
Kua̱ꞌa̱nꞌ tuku Pablo nu̱u̱nꞌ Macedonia jín Grecia
1Sáá nnɨꞌɨ ti̱xi̱nꞌ, jee nkana Pablo rá ñɨvɨ yɨ́ꞌɨ́ ñujiínꞌ Jesús. Jee násáneí re̱ꞌ iniꞌ ráa. Jee nkaꞌanꞌ‑a ka̱ꞌ jín ráa, jee nkene‑e kua̱ꞌa̱nꞌ‑a Macedonia. 2Jee yukuán jiáꞌa re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ rá ñuunꞌ, jee násáneí re̱ꞌ iniꞌ rá ñɨvɨ níkɨ́nꞌ ichi Jesús jín kue̱ꞌe̱ꞌ tu̱ꞌun. Jee nkenta re̱ꞌ Grecia. 3Yukuán nkino̱o re̱ꞌ u̱ni̱ꞌ yo̱o̱ꞌ. Sáá sukuáni kene re̱ꞌ kɨ̱ꞌɨ̱nꞌ re̱ꞌ Siria jín barkúꞌ nékui, jee nátúꞌún rá ñɨvɨ Israel ya̱ kaꞌniꞌ ráa re̱ꞌ. Saáva nkaꞌvi iniꞌ‑i nikó‑o jia̱ꞌa‑a Macedonia. 4Rá te̱e yaꞌá nku̱táꞌán jín re̱ꞌ:
Sópater, se̱ꞌya Pirro, te̱e ñuunꞌ Berea,
jín Aristarco jín Segundo rá te̱e ñuunꞌ Tesalónica ví ráa,
jín Gayo ñuunꞌ Derbe,
jín Timoteo,
jín Tíquico jín Trófimo, rá te̱e ñuunꞌ sánitɨ́ɨn Asia ví ráa.
5Rá te̱e yaꞌá kua̱ꞌa̱nꞌ nu̱u̱nꞌ, jee nnetu ráa ránuꞌuꞌ ñuunꞌ Troas. 6Sáá nkuvi viko i̱xta̱tíláꞌ ntu yɨ́ꞌɨ́ levadura, jee nkene ránꞌ ñuunꞌ Filipos jín barkúꞌ. Sáá njia̱ꞌa u̱ꞌu̱nꞌ ki̱vɨ̱ꞌ nkenta ránꞌ ñuunꞌ Troas. Jee yukuán nkino̱o ránꞌ u̱xa̱ꞌ ki̱vɨ̱ꞌ.
Pablo nééꞌ ñuunꞌ Troas
7Jee ki̱vɨ̱ꞌ xíꞌnañúꞌún ya̱ kájiéꞌé semana nku̱tútú ránꞌ kajiꞌ nkáꞌnú ránꞌ. Pablo nste̱kútu̱ꞌún Tu̱ꞌun Ndiosíꞌ nu̱u̱nꞌ ráa. Sukuán kene re̱ꞌ ki̱vɨ̱ꞌ steñu̱ꞌún, saáva nééꞌ re̱ꞌ káꞌánꞌ re̱ꞌ ne̱ savañuún. 8Yɨ́ꞌɨ́ víꞌí kantil iniꞌ veꞌi súkún nu̱u̱nꞌ kútútú ránꞌ. 9Jee nééꞌ ɨɨn te̱e súchí naní Eutico yuꞌú ventana. Jee kúneí ma̱ꞌná jín re̱ꞌ. Jee kúkuéntú Pablo kue̱ꞌe̱ꞌ tiempúꞌ. Jee íchí nkixiꞌ re̱ꞌ, jee ñe̱te̱ꞌ re̱ꞌ ne̱ ya̱ uníꞌ piso. Jee nna̱neꞌen ráa maa soo ya ni̱ꞌi̱ꞌ‑i. 10Soo sáá nnuun Pablo, jee ña̱kava‑a ya̱ta̱ꞌ te̱e súchí vá, jee ña̱kinumi re̱ꞌ maa, jee nkachiꞌ re̱ꞌ:
―Koto yúꞌví rán, chi tékúꞌ re̱ꞌ.
11Jee nnaa Pablo jee nyajiꞌ re̱ꞌ jín ráa. Jee kue̱ꞌe̱ꞌ tiempúꞌ nku̱kuéntú re̱ꞌ ne̱ nku̱nijinꞌ. I̱ña̱jée kua̱ꞌa̱nꞌ re̱ꞌ. 12Jee kua̱noꞌonꞌ ráa jín te̱e súchí vá. Soo tékúꞌ re̱ꞌ, jee nku̱sɨ̱ɨ̱ꞌ xá iniꞌ ráa.
Nkene ránꞌ ñuunꞌ Troas jee kua̱ꞌa̱nꞌ ránꞌ ne̱ ñuunꞌ Mileto
13Jee xíꞌna ránuꞌuꞌ ña̱ku̱ꞌun iniꞌ barkúꞌ jee ña̱ꞌa̱nꞌ ránꞌ nu̱u̱nꞌ ñuunꞌ Asón, chi yukuán nna̱keꞌen ránꞌ Pablo. Chi sukuán nna̱túꞌún re̱ꞌ jín ránꞌ, chi nkuini re̱ꞌ kaka jiéꞌé re̱ꞌ. 14Sáá nna̱ketáꞌán re̱ꞌ jín ránꞌ ñuunꞌ Asón, jee nna̱ku̱ꞌun re̱ꞌ iniꞌ barkúꞌ jín ránuꞌuꞌ. Jee ña̱ꞌa̱nꞌ ránꞌ ñuunꞌ Mitilene. 15Jee yukuán nkene ránꞌ iniꞌ barkúꞌ. Inka ki̱vɨ̱ꞌ njia̱ꞌa ránꞌ xiín ñuꞌun káá sɨ́ɨ́n ma̱ꞌñú nteñúꞌún naní Quío. Jee inka ki̱vɨ̱ꞌ nkenta ránꞌ ñuunꞌ Samos. [Jee nkino̱o ránꞌ ntíꞌ ñuunꞌ Trogilio.] Jee inka ki̱vɨ̱ꞌ nkenta ránꞌ ñuunꞌ Mileto. 16Ñani iniꞌ Pablo jia̱ꞌa re̱ꞌ jín barkúꞌ ñuunꞌ Éfeso, sákua nkúkuéé re̱ꞌ ñuunꞌ Asia. Chi númíꞌ‑i kanta‑a ñuunꞌ Jerusalén, sáva kuiñɨ‑ɨ yukuán viko naní Pentecostés, réáꞌ kuvi.
Náchuneí Pablo iniꞌ rá te̱e kúñáꞌnú ya̱ yósóꞌ ráa nu̱u̱nꞌ rá ñɨvɨ kúneí iniꞌ ráa Jesús ya̱ nééꞌ ráa ñuunꞌ Éfeso
17Jee ne̱ Mileto, nta̱jí re̱ꞌ tu̱ꞌun nu̱u̱nꞌ rá te̱e kúñáꞌnú nu̱u̱nꞌ rá ñɨvɨ, nééꞌ ñuunꞌ Éfeso, ya̱ kúneí iniꞌ ráa Jesús, jee nkana re̱ꞌ ráa. 18Jee sáá nkenta ráa, jee nkachiꞌ re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ ráa:
―Jíníꞌ rán na̱ja nsa̱ꞌá ni̱ꞌ nɨꞌɨ tiempúꞌ nneeꞌ ni̱ꞌ jín rán, ne̱ ki̱vɨ̱ꞌ xíꞌnañúꞌún nkenta ni̱ꞌ Asia. 19Nsa̱tíñú láꞌví víꞌí ni̱ꞌ nu̱u̱nꞌ I̱toꞌoꞌ‑ó. Jee ni̱yo íchí ya̱ nku̱kuíꞌyá iniꞌ ni̱ꞌ ya̱ ñaku iniꞌ ni̱ꞌ jee nnoꞌo ni̱ꞌ tu̱nóꞌó nsa̱ꞌá rá ñɨvɨ Israel, chi nna̱túꞌún ráa saꞌá kini ráa nuꞌuꞌ. 20Ntu̱náꞌ nkúmániꞌ ni̱ꞌ nkachitu̱ꞌún ni̱ꞌ nu̱u̱nꞌ rán ya̱ kúvi ya̱ váꞌa nu̱u̱nꞌ rán. Jee nxi̱néꞌénꞌ ni̱ꞌ ránoꞌó nu̱chitú jín veꞌi ta veꞌi. 21Nkachitu̱ꞌún ni̱ꞌ nu̱u̱nꞌ rá ñɨvɨ Israel jín suni nu̱u̱nꞌ rá ntu kúvi ñɨvɨ Israel. Nna̱stúvi ni̱ꞌ ya̱ naáꞌ ya̱ íyó nakani iniꞌ ráa jie̱ꞌe̱ꞌ kua̱chi ráa, jee kunikɨnꞌ ráa Ndiosíꞌ, jee kuneí iniꞌ ráa I̱toꞌoꞌ‑ó Jesús. 22Vitan kɨ̱ꞌɨ̱nꞌ ni̱ꞌ nu̱u̱nꞌ ñuunꞌ Jerusalén, chi tétuvi Ta̱chi̱ꞌ Ííꞌ Ndiosíꞌ nuꞌuꞌ. Soo ntu jíníꞌ ni̱ꞌ ná kunoꞌo ni̱ꞌ yukuán. 23Soo nta̱ká ñuunꞌ jiáꞌa ni̱ꞌ, nástúvi Ta̱chi̱ꞌ Ííꞌ ya̱ naáꞌ nu̱u̱nꞌ ni̱ꞌ ya̱ kɨ̱na̱ka ráa nuꞌuꞌ veka̱a jee xinóꞌo ráa nuꞌuꞌ. 24Ntu sáꞌá ni̱ꞌ kuéntáꞌ maáníꞌ sú kaꞌniꞌ ráa nuꞌuꞌ. Kua̱chi kuíni ni̱ꞌ sijínu ni̱ꞌ ichi ni̱ꞌ, jee sikúnkuvi ni̱ꞌ tiñu ntaji I̱toꞌoꞌ‑ó, Jesús, nu̱u̱nꞌ ni̱ꞌ. Tiñu vá ví ya̱ istúvi ni̱ꞌ tu̱ꞌun váꞌa jie̱ꞌe̱ꞌ íyó mániꞌ iniꞌ Ndiosíꞌ, sú ntu̱náꞌ íyó ni̱ꞌin‑ó maa.
25’Jee ntañúꞌún teso̱ꞌo rán. Jíníꞌ ni̱ꞌ ya̱ nku̱níꞌ nɨꞌɨ rán ka̱ꞌ nuꞌuꞌ. Nteñu rán ni̱kónúun ni̱ꞌ, jee nste̱kútu̱ꞌún ni̱ꞌ ya̱ kuvi ki̱vɨ ñɨvɨ naꞌá Ndiosíꞌ nu̱u̱nꞌ tátúníꞌ‑i. 26Saáva nástúvi ni̱ꞌ ya̱ naáꞌ nu̱u̱nꞌ rán, ya̱ ntu̱ví si̱kɨ̱ꞌ ni̱ꞌ ré naanꞌ néni ɨɨn ñɨvɨ. 27Chi ntu̱ví nkúmániꞌ ni̱ꞌ stekútu̱ꞌún ni̱ꞌ nu̱u̱nꞌ rán nɨꞌɨ ya̱ nsa̱náaꞌ Ndiosíꞌ saꞌá‑a.
28’Kumí rán maárán jee kumí rán ñanitáꞌán ya̱ kúneí iniꞌ ráa Jesús. Chi ñani Ta̱chi̱ꞌ Ííꞌ ránoꞌó, sáva kuvi rán rá te̱e kúñáꞌnú nu̱u̱nꞌ ráa, sáva kunaka rán rá ñɨvɨ kúneí iniꞌ ráa Ndiosíꞌ. Ñatɨ ni̱ñɨ̱ꞌ maá Se̱ꞌya re̱ꞌ, sáá ni̱ꞌi̱ꞌ‑i nu̱u̱nꞌ kurúsiꞌ, sáva nakeꞌen re̱ꞌ rá ñɨvɨ vá. 29Nuꞌuꞌ jíníꞌ ya̱, ré kua̱ꞌa̱nꞌ ni̱ꞌ, jee ki̱vɨ rá ñɨvɨ nteñu rán, jee nkɨ́kui̱ñɨ̱ꞌ ráa nukú ráa xináꞌví ráa rá ñanitáꞌán‑ó sáva xináánꞌ ráa rává, kuéntáꞌ váꞌúꞌ xe̱e̱nꞌ ya̱ jiáꞌníꞌ‑i rá lanchi. 30Jee ne̱ nteñu rán koo rá te̱e ya̱ kijiéꞌé xinéꞌénꞌ ráa tu̱ꞌun xínáꞌví nu̱u̱nꞌ Tu̱ꞌun Ndiosíꞌ #20:30 Áxí kúvi kachiꞌ‑ó: tu̱ꞌun tiákuá. nu̱u̱nꞌ rá ñɨvɨ níta ñujiínꞌ Jesús sáva tɨɨn rává tu̱ꞌun xínéꞌénꞌ ráa sáva kunikɨnꞌ rává ráa. 31Saáva nito koo rán. Kunaꞌán rán ya̱ nuví niñuꞌ ya̱ uníꞌ kui̱ya̱ꞌ jee ntu nsi̱kɨ́kui̱ñɨ̱ꞌ ni̱ꞌ nna̱kutíñú ni̱ꞌ nu̱u̱nꞌ ta ɨɨn rán, ne̱ nnaꞌyuꞌ ni̱ꞌ.
32’Vitan jee xínóo ni̱ꞌ ránoꞌó naꞌá Ndiosíꞌ sáva nachituvi re̱ꞌ ránoꞌó, jín xi̱ntíín tu̱ꞌun re̱ꞌ jie̱ꞌe̱ꞌ íyó mániꞌ iniꞌ re̱ꞌ, ya̱ kúvi sikújia tu̱ꞌun vá ránoꞌó kúneí iniꞌ rán Jesús, jín ya̱ kuvi saꞌá‑a ya̱ ni̱ꞌi̱nꞌ rán ta̱ꞌvi̱ꞌ, ya̱ ku̱ꞌva re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ nɨꞌɨ rá ñɨvɨ ya̱ nsásɨ́ɨ́n re̱ꞌ ráa sáva kɨꞌɨ ráa nu̱u̱nꞌ re̱ꞌ.
33’Ntu nkuíni ni̱ꞌ ni xu̱ꞌún plata ni xu̱ꞌún oro ni saꞌma ni ɨɨn ñɨvɨ. 34Maáránoꞌó jíníꞌ ya̱ nsa̱tíñú ni̱ꞌ jín naꞌá maáníꞌ, sáva keꞌen ni̱ꞌ ya̱ jíniñúꞌún ni̱ꞌ jín ya̱ jíniñúꞌún rá kútáꞌán jín ni̱ꞌ. 35Jee jie̱ꞌe̱ꞌ nsa̱ꞌá ni̱ꞌ nɨꞌɨ yaꞌá, jee suꞌva nna̱stúvi ni̱ꞌ ya̱ íyó satíñú ni̱ꞌin‑ó sukuán, sáva chineí‑ó rá ñɨvɨ kúmániꞌ nu̱u̱nꞌ. Naku̱ꞌun iniꞌ rán tu̱ꞌun ya̱ nkachiꞌ I̱toꞌoꞌ‑ó Jesús: “Netuꞌ kúvi‑ó ka̱ꞌ ku̱ꞌva‑ó nsú ká natɨɨn‑ó.”
36Jee sáá nkuvi nkachiꞌ Pablo yaꞌá, jee nna̱kui̱ñɨ̱ꞌ ítɨ́ re̱ꞌ jín nɨꞌɨ ráa, jee nkaꞌanꞌ re̱ꞌ jín Ndiosíꞌ. 37Jee nnaꞌyuꞌ víꞌí nɨꞌɨ ráa. Jee ñɨ̱numi ráa Pablo, jee nte̱yuꞌú víꞌí ráa nu̱u̱nꞌ re̱ꞌ. 38Nku̱kuéká víꞌí ka̱ꞌ iniꞌ ráa ya̱ nkachiꞌ re̱ꞌ ya̱ nku̱níꞌ ráa ka̱ꞌ re̱ꞌ. Jee ña̱na̱ka ráa re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ barkúꞌ.
Currently Selected:
Hechos 20: meh
Highlight
Copy
Compare
Share
Want to have your highlights saved across all your devices? Sign up or sign in
© 2022, Wycliffe Bible Translators, Inc. All rights reserved.
Hechos 20
20
Kua̱ꞌa̱nꞌ tuku Pablo nu̱u̱nꞌ Macedonia jín Grecia
1Sáá nnɨꞌɨ ti̱xi̱nꞌ, jee nkana Pablo rá ñɨvɨ yɨ́ꞌɨ́ ñujiínꞌ Jesús. Jee násáneí re̱ꞌ iniꞌ ráa. Jee nkaꞌanꞌ‑a ka̱ꞌ jín ráa, jee nkene‑e kua̱ꞌa̱nꞌ‑a Macedonia. 2Jee yukuán jiáꞌa re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ rá ñuunꞌ, jee násáneí re̱ꞌ iniꞌ rá ñɨvɨ níkɨ́nꞌ ichi Jesús jín kue̱ꞌe̱ꞌ tu̱ꞌun. Jee nkenta re̱ꞌ Grecia. 3Yukuán nkino̱o re̱ꞌ u̱ni̱ꞌ yo̱o̱ꞌ. Sáá sukuáni kene re̱ꞌ kɨ̱ꞌɨ̱nꞌ re̱ꞌ Siria jín barkúꞌ nékui, jee nátúꞌún rá ñɨvɨ Israel ya̱ kaꞌniꞌ ráa re̱ꞌ. Saáva nkaꞌvi iniꞌ‑i nikó‑o jia̱ꞌa‑a Macedonia. 4Rá te̱e yaꞌá nku̱táꞌán jín re̱ꞌ:
Sópater, se̱ꞌya Pirro, te̱e ñuunꞌ Berea,
jín Aristarco jín Segundo rá te̱e ñuunꞌ Tesalónica ví ráa,
jín Gayo ñuunꞌ Derbe,
jín Timoteo,
jín Tíquico jín Trófimo, rá te̱e ñuunꞌ sánitɨ́ɨn Asia ví ráa.
5Rá te̱e yaꞌá kua̱ꞌa̱nꞌ nu̱u̱nꞌ, jee nnetu ráa ránuꞌuꞌ ñuunꞌ Troas. 6Sáá nkuvi viko i̱xta̱tíláꞌ ntu yɨ́ꞌɨ́ levadura, jee nkene ránꞌ ñuunꞌ Filipos jín barkúꞌ. Sáá njia̱ꞌa u̱ꞌu̱nꞌ ki̱vɨ̱ꞌ nkenta ránꞌ ñuunꞌ Troas. Jee yukuán nkino̱o ránꞌ u̱xa̱ꞌ ki̱vɨ̱ꞌ.
Pablo nééꞌ ñuunꞌ Troas
7Jee ki̱vɨ̱ꞌ xíꞌnañúꞌún ya̱ kájiéꞌé semana nku̱tútú ránꞌ kajiꞌ nkáꞌnú ránꞌ. Pablo nste̱kútu̱ꞌún Tu̱ꞌun Ndiosíꞌ nu̱u̱nꞌ ráa. Sukuán kene re̱ꞌ ki̱vɨ̱ꞌ steñu̱ꞌún, saáva nééꞌ re̱ꞌ káꞌánꞌ re̱ꞌ ne̱ savañuún. 8Yɨ́ꞌɨ́ víꞌí kantil iniꞌ veꞌi súkún nu̱u̱nꞌ kútútú ránꞌ. 9Jee nééꞌ ɨɨn te̱e súchí naní Eutico yuꞌú ventana. Jee kúneí ma̱ꞌná jín re̱ꞌ. Jee kúkuéntú Pablo kue̱ꞌe̱ꞌ tiempúꞌ. Jee íchí nkixiꞌ re̱ꞌ, jee ñe̱te̱ꞌ re̱ꞌ ne̱ ya̱ uníꞌ piso. Jee nna̱neꞌen ráa maa soo ya ni̱ꞌi̱ꞌ‑i. 10Soo sáá nnuun Pablo, jee ña̱kava‑a ya̱ta̱ꞌ te̱e súchí vá, jee ña̱kinumi re̱ꞌ maa, jee nkachiꞌ re̱ꞌ:
―Koto yúꞌví rán, chi tékúꞌ re̱ꞌ.
11Jee nnaa Pablo jee nyajiꞌ re̱ꞌ jín ráa. Jee kue̱ꞌe̱ꞌ tiempúꞌ nku̱kuéntú re̱ꞌ ne̱ nku̱nijinꞌ. I̱ña̱jée kua̱ꞌa̱nꞌ re̱ꞌ. 12Jee kua̱noꞌonꞌ ráa jín te̱e súchí vá. Soo tékúꞌ re̱ꞌ, jee nku̱sɨ̱ɨ̱ꞌ xá iniꞌ ráa.
Nkene ránꞌ ñuunꞌ Troas jee kua̱ꞌa̱nꞌ ránꞌ ne̱ ñuunꞌ Mileto
13Jee xíꞌna ránuꞌuꞌ ña̱ku̱ꞌun iniꞌ barkúꞌ jee ña̱ꞌa̱nꞌ ránꞌ nu̱u̱nꞌ ñuunꞌ Asón, chi yukuán nna̱keꞌen ránꞌ Pablo. Chi sukuán nna̱túꞌún re̱ꞌ jín ránꞌ, chi nkuini re̱ꞌ kaka jiéꞌé re̱ꞌ. 14Sáá nna̱ketáꞌán re̱ꞌ jín ránꞌ ñuunꞌ Asón, jee nna̱ku̱ꞌun re̱ꞌ iniꞌ barkúꞌ jín ránuꞌuꞌ. Jee ña̱ꞌa̱nꞌ ránꞌ ñuunꞌ Mitilene. 15Jee yukuán nkene ránꞌ iniꞌ barkúꞌ. Inka ki̱vɨ̱ꞌ njia̱ꞌa ránꞌ xiín ñuꞌun káá sɨ́ɨ́n ma̱ꞌñú nteñúꞌún naní Quío. Jee inka ki̱vɨ̱ꞌ nkenta ránꞌ ñuunꞌ Samos. [Jee nkino̱o ránꞌ ntíꞌ ñuunꞌ Trogilio.] Jee inka ki̱vɨ̱ꞌ nkenta ránꞌ ñuunꞌ Mileto. 16Ñani iniꞌ Pablo jia̱ꞌa re̱ꞌ jín barkúꞌ ñuunꞌ Éfeso, sákua nkúkuéé re̱ꞌ ñuunꞌ Asia. Chi númíꞌ‑i kanta‑a ñuunꞌ Jerusalén, sáva kuiñɨ‑ɨ yukuán viko naní Pentecostés, réáꞌ kuvi.
Náchuneí Pablo iniꞌ rá te̱e kúñáꞌnú ya̱ yósóꞌ ráa nu̱u̱nꞌ rá ñɨvɨ kúneí iniꞌ ráa Jesús ya̱ nééꞌ ráa ñuunꞌ Éfeso
17Jee ne̱ Mileto, nta̱jí re̱ꞌ tu̱ꞌun nu̱u̱nꞌ rá te̱e kúñáꞌnú nu̱u̱nꞌ rá ñɨvɨ, nééꞌ ñuunꞌ Éfeso, ya̱ kúneí iniꞌ ráa Jesús, jee nkana re̱ꞌ ráa. 18Jee sáá nkenta ráa, jee nkachiꞌ re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ ráa:
―Jíníꞌ rán na̱ja nsa̱ꞌá ni̱ꞌ nɨꞌɨ tiempúꞌ nneeꞌ ni̱ꞌ jín rán, ne̱ ki̱vɨ̱ꞌ xíꞌnañúꞌún nkenta ni̱ꞌ Asia. 19Nsa̱tíñú láꞌví víꞌí ni̱ꞌ nu̱u̱nꞌ I̱toꞌoꞌ‑ó. Jee ni̱yo íchí ya̱ nku̱kuíꞌyá iniꞌ ni̱ꞌ ya̱ ñaku iniꞌ ni̱ꞌ jee nnoꞌo ni̱ꞌ tu̱nóꞌó nsa̱ꞌá rá ñɨvɨ Israel, chi nna̱túꞌún ráa saꞌá kini ráa nuꞌuꞌ. 20Ntu̱náꞌ nkúmániꞌ ni̱ꞌ nkachitu̱ꞌún ni̱ꞌ nu̱u̱nꞌ rán ya̱ kúvi ya̱ váꞌa nu̱u̱nꞌ rán. Jee nxi̱néꞌénꞌ ni̱ꞌ ránoꞌó nu̱chitú jín veꞌi ta veꞌi. 21Nkachitu̱ꞌún ni̱ꞌ nu̱u̱nꞌ rá ñɨvɨ Israel jín suni nu̱u̱nꞌ rá ntu kúvi ñɨvɨ Israel. Nna̱stúvi ni̱ꞌ ya̱ naáꞌ ya̱ íyó nakani iniꞌ ráa jie̱ꞌe̱ꞌ kua̱chi ráa, jee kunikɨnꞌ ráa Ndiosíꞌ, jee kuneí iniꞌ ráa I̱toꞌoꞌ‑ó Jesús. 22Vitan kɨ̱ꞌɨ̱nꞌ ni̱ꞌ nu̱u̱nꞌ ñuunꞌ Jerusalén, chi tétuvi Ta̱chi̱ꞌ Ííꞌ Ndiosíꞌ nuꞌuꞌ. Soo ntu jíníꞌ ni̱ꞌ ná kunoꞌo ni̱ꞌ yukuán. 23Soo nta̱ká ñuunꞌ jiáꞌa ni̱ꞌ, nástúvi Ta̱chi̱ꞌ Ííꞌ ya̱ naáꞌ nu̱u̱nꞌ ni̱ꞌ ya̱ kɨ̱na̱ka ráa nuꞌuꞌ veka̱a jee xinóꞌo ráa nuꞌuꞌ. 24Ntu sáꞌá ni̱ꞌ kuéntáꞌ maáníꞌ sú kaꞌniꞌ ráa nuꞌuꞌ. Kua̱chi kuíni ni̱ꞌ sijínu ni̱ꞌ ichi ni̱ꞌ, jee sikúnkuvi ni̱ꞌ tiñu ntaji I̱toꞌoꞌ‑ó, Jesús, nu̱u̱nꞌ ni̱ꞌ. Tiñu vá ví ya̱ istúvi ni̱ꞌ tu̱ꞌun váꞌa jie̱ꞌe̱ꞌ íyó mániꞌ iniꞌ Ndiosíꞌ, sú ntu̱náꞌ íyó ni̱ꞌin‑ó maa.
25’Jee ntañúꞌún teso̱ꞌo rán. Jíníꞌ ni̱ꞌ ya̱ nku̱níꞌ nɨꞌɨ rán ka̱ꞌ nuꞌuꞌ. Nteñu rán ni̱kónúun ni̱ꞌ, jee nste̱kútu̱ꞌún ni̱ꞌ ya̱ kuvi ki̱vɨ ñɨvɨ naꞌá Ndiosíꞌ nu̱u̱nꞌ tátúníꞌ‑i. 26Saáva nástúvi ni̱ꞌ ya̱ naáꞌ nu̱u̱nꞌ rán, ya̱ ntu̱ví si̱kɨ̱ꞌ ni̱ꞌ ré naanꞌ néni ɨɨn ñɨvɨ. 27Chi ntu̱ví nkúmániꞌ ni̱ꞌ stekútu̱ꞌún ni̱ꞌ nu̱u̱nꞌ rán nɨꞌɨ ya̱ nsa̱náaꞌ Ndiosíꞌ saꞌá‑a.
28’Kumí rán maárán jee kumí rán ñanitáꞌán ya̱ kúneí iniꞌ ráa Jesús. Chi ñani Ta̱chi̱ꞌ Ííꞌ ránoꞌó, sáva kuvi rán rá te̱e kúñáꞌnú nu̱u̱nꞌ ráa, sáva kunaka rán rá ñɨvɨ kúneí iniꞌ ráa Ndiosíꞌ. Ñatɨ ni̱ñɨ̱ꞌ maá Se̱ꞌya re̱ꞌ, sáá ni̱ꞌi̱ꞌ‑i nu̱u̱nꞌ kurúsiꞌ, sáva nakeꞌen re̱ꞌ rá ñɨvɨ vá. 29Nuꞌuꞌ jíníꞌ ya̱, ré kua̱ꞌa̱nꞌ ni̱ꞌ, jee ki̱vɨ rá ñɨvɨ nteñu rán, jee nkɨ́kui̱ñɨ̱ꞌ ráa nukú ráa xináꞌví ráa rá ñanitáꞌán‑ó sáva xináánꞌ ráa rává, kuéntáꞌ váꞌúꞌ xe̱e̱nꞌ ya̱ jiáꞌníꞌ‑i rá lanchi. 30Jee ne̱ nteñu rán koo rá te̱e ya̱ kijiéꞌé xinéꞌénꞌ ráa tu̱ꞌun xínáꞌví nu̱u̱nꞌ Tu̱ꞌun Ndiosíꞌ #20:30 Áxí kúvi kachiꞌ‑ó: tu̱ꞌun tiákuá. nu̱u̱nꞌ rá ñɨvɨ níta ñujiínꞌ Jesús sáva tɨɨn rává tu̱ꞌun xínéꞌénꞌ ráa sáva kunikɨnꞌ rává ráa. 31Saáva nito koo rán. Kunaꞌán rán ya̱ nuví niñuꞌ ya̱ uníꞌ kui̱ya̱ꞌ jee ntu nsi̱kɨ́kui̱ñɨ̱ꞌ ni̱ꞌ nna̱kutíñú ni̱ꞌ nu̱u̱nꞌ ta ɨɨn rán, ne̱ nnaꞌyuꞌ ni̱ꞌ.
32’Vitan jee xínóo ni̱ꞌ ránoꞌó naꞌá Ndiosíꞌ sáva nachituvi re̱ꞌ ránoꞌó, jín xi̱ntíín tu̱ꞌun re̱ꞌ jie̱ꞌe̱ꞌ íyó mániꞌ iniꞌ re̱ꞌ, ya̱ kúvi sikújia tu̱ꞌun vá ránoꞌó kúneí iniꞌ rán Jesús, jín ya̱ kuvi saꞌá‑a ya̱ ni̱ꞌi̱nꞌ rán ta̱ꞌvi̱ꞌ, ya̱ ku̱ꞌva re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ nɨꞌɨ rá ñɨvɨ ya̱ nsásɨ́ɨ́n re̱ꞌ ráa sáva kɨꞌɨ ráa nu̱u̱nꞌ re̱ꞌ.
33’Ntu nkuíni ni̱ꞌ ni xu̱ꞌún plata ni xu̱ꞌún oro ni saꞌma ni ɨɨn ñɨvɨ. 34Maáránoꞌó jíníꞌ ya̱ nsa̱tíñú ni̱ꞌ jín naꞌá maáníꞌ, sáva keꞌen ni̱ꞌ ya̱ jíniñúꞌún ni̱ꞌ jín ya̱ jíniñúꞌún rá kútáꞌán jín ni̱ꞌ. 35Jee jie̱ꞌe̱ꞌ nsa̱ꞌá ni̱ꞌ nɨꞌɨ yaꞌá, jee suꞌva nna̱stúvi ni̱ꞌ ya̱ íyó satíñú ni̱ꞌin‑ó sukuán, sáva chineí‑ó rá ñɨvɨ kúmániꞌ nu̱u̱nꞌ. Naku̱ꞌun iniꞌ rán tu̱ꞌun ya̱ nkachiꞌ I̱toꞌoꞌ‑ó Jesús: “Netuꞌ kúvi‑ó ka̱ꞌ ku̱ꞌva‑ó nsú ká natɨɨn‑ó.”
36Jee sáá nkuvi nkachiꞌ Pablo yaꞌá, jee nna̱kui̱ñɨ̱ꞌ ítɨ́ re̱ꞌ jín nɨꞌɨ ráa, jee nkaꞌanꞌ re̱ꞌ jín Ndiosíꞌ. 37Jee nnaꞌyuꞌ víꞌí nɨꞌɨ ráa. Jee ñɨ̱numi ráa Pablo, jee nte̱yuꞌú víꞌí ráa nu̱u̱nꞌ re̱ꞌ. 38Nku̱kuéká víꞌí ka̱ꞌ iniꞌ ráa ya̱ nkachiꞌ re̱ꞌ ya̱ nku̱níꞌ ráa ka̱ꞌ re̱ꞌ. Jee ña̱na̱ka ráa re̱ꞌ nu̱u̱nꞌ barkúꞌ.
Currently Selected:
:
Highlight
Copy
Compare
Share
Want to have your highlights saved across all your devices? Sign up or sign in
© 2022, Wycliffe Bible Translators, Inc. All rights reserved.