Roma Atabuhi ko a tii
Atabuhi ko a tii
Woo na e tii a tii ce?
Wo Paulo, pa apostolo. Hiwon ni acéihi na lé mu pelen, na lé ne ngen ni bwocu telé, te lépwo béélé ne Rome (pwahamii tii 16).
E tii éniile?
Ha a jo 57. E tii mu Korénit wo Paulo, ha a béciéhe ni bwo engen den, ânebuhe a bwo mwojuia ten mwo ne Iérusaléma. (Omehi a tii Apostolo 15.25−31.)
E tii me dee?
Te lépwo apulie ha a pwomwo ubwo Rome, li lé téne a Pwooti Wâé, ke li lé céihi ne kon. (Time uce wo Paulo na e pipatemehi telé.) Hiwon mu kolé, nina time lé uce Juif. (Omehi 1.13; 11.13,30,31.) Kehe pwo lépwo béén mwo na te lépwo Juif. (Omehi 2.17; 7.1.) Lé pitapitilé wo lépwo acéihi ne he ni pwomwo. (Omehi a pwahamii tii 16.)
É ko ade na e tii?
Wo Paulo, ke e habwii tenye a bwomune a céihi tenye ne he Iésu Kériso. Ke e habwii tenye mwo a bwopwonen me e celuimikenye wo Padué, ke e ne tenye a mulie dieli mwo ne pelen.
Wieli pwo ace pipééle hadenii ni acéihi na lé Juif, me nina time lé uce Juif. E habwii wo Paulo pie, ete lépwo Juif a piapwo na iitihi mu ko Padué, kehe icehi ana é jenaa, ke e hegi ati ni apulie na lé âbé céiieng, kehe time e uce pipwoinen ne ko ni apulie.
E pwopune te lépwo acéihi wo Paulo, beme lé mulie ha a mulie na mwomwon ke juuju. A céiu mwo, ke e paténe lépwo acéihi ne Rome pie, e bo mu pelelé, hemepie e bo â Espagne (1.10−13; 15.22−28).
Ade ace âne a tii ce?
A tii ce, ke e habwii ehi a bwo celuimikenye te Padué: Ânebun, ke genye tai mu ha a ta, ke genye ucéihi a cuhinaado na te junihe ubwo, na e bo ne wo Padué (pwahamii tii 2―3). Kehe icehi ana te junihe ubwo a pipwoééhe tice ja kon den me denye, ke e celuimikenye koja ni ta pwo tenye, hemepie genye céihi ne kon. Weengaa a bwo niimihinaado ten ânebun, ke e pacuwohi jenaa. Ke e pwo me e pipwaadeniin bé wo Iésu Kériso, he e pineeng, beme e pwocuhi ni cuhinaado tenye, he e mele ne ko a kuricé (3.23). É mu ko anaa kuti, ke wo Padué, ke e pwo me wogenye ni apulie na nye mwomwon ne he pwahamiin, ke e pwo me pwohewiin heme time genye mu uce pwo celi ta. Wonaa cehi, mu ko ana e pwo wo Kériso, ke genye hegi heme genye céihi ne kon. Time uce é mu ko aceli wâé celi nye pwo, ai ace bwo piténedehi nen denye ace céiu patén.
E béhabwiinen tenye wo Abérama, pa apulie na piubwo nang ne pele lépwo Juif. A mulihen, ke e pajuujuhi ana e pii wo Paulo. Be e céihi ne ko Padué wo Abérama, ke wo Padué, ke e pwo me pa apulie na e mwomwon ne he pwahamiin (pwahamii tii 4).
É mu ko ana e pwo wo Kériso, ke e tahagéi a junuu a ta ne he ni mulihenye wo Padué, ke e caa tuwokenye, beme nye mulie ha a mulie na mwomwon. O time bo uce tautikenye mwo. Be e caa pii beetihi pie, wogenye, ke ni apulie ten na wâé genye ne he pwahamiin (8.1). Ke te tice naado celi jan me pineitéékenye koja a pipwoééhe ten (8.38).
É mu ko anaa kuti, ke wâé heme nye pipatupwokenye ati ne ten, beme nye pwohewii a âpwailo na mulip, na te junihe wâé ten. Be weengaa kuti a ju pwopwoiitihi, na jan me nye ne ten (12.1).
Nye mulie he ni mulie na pwoiipihi: Nye piténede nina e mu huîilé a pihuô ne he ni amu (13.1); nye nemwo tauti me pipii lépwo acéihi béénye (14.4). Nye picani ne ko ni béén na time uce téele mang ni céihi telé. Ke genye pwo celi wâé telé, ke genye picani telé, me pamwoiuhi ni céihi telé (15.1).
A bwomune a tii Roma
Pipwobwocu me a pwonime Paulo (1.1−17)
Genye te tai pwo nina ta (1.18―3.20)
Genye mwomwon mu ko a céihi tenye (3.21―5.21)
A mulihenye na mwo coho (6.1―8.39)
A bele Isaraéla me ni béé bele (9.1―11.36)
A cémun ko a mulihenye (12.1―15.13)
Bénebwéne pwooti me a pipwobwocu (15.14―16.27)
Currently Selected:
Roma Atabuhi ko a tii: cam
Highlight
Share
Copy
Want to have your highlights saved across all your devices? Sign up or sign in
© 2018 Wycliffe Bible Translators NZ pour l’association Bii Popai Wâro, Poindimié
Roma Atabuhi ko a tii
Atabuhi ko a tii
Woo na e tii a tii ce?
Wo Paulo, pa apostolo. Hiwon ni acéihi na lé mu pelen, na lé ne ngen ni bwocu telé, te lépwo béélé ne Rome (pwahamii tii 16).
E tii éniile?
Ha a jo 57. E tii mu Korénit wo Paulo, ha a béciéhe ni bwo engen den, ânebuhe a bwo mwojuia ten mwo ne Iérusaléma. (Omehi a tii Apostolo 15.25−31.)
E tii me dee?
Te lépwo apulie ha a pwomwo ubwo Rome, li lé téne a Pwooti Wâé, ke li lé céihi ne kon. (Time uce wo Paulo na e pipatemehi telé.) Hiwon mu kolé, nina time lé uce Juif. (Omehi 1.13; 11.13,30,31.) Kehe pwo lépwo béén mwo na te lépwo Juif. (Omehi 2.17; 7.1.) Lé pitapitilé wo lépwo acéihi ne he ni pwomwo. (Omehi a pwahamii tii 16.)
É ko ade na e tii?
Wo Paulo, ke e habwii tenye a bwomune a céihi tenye ne he Iésu Kériso. Ke e habwii tenye mwo a bwopwonen me e celuimikenye wo Padué, ke e ne tenye a mulie dieli mwo ne pelen.
Wieli pwo ace pipééle hadenii ni acéihi na lé Juif, me nina time lé uce Juif. E habwii wo Paulo pie, ete lépwo Juif a piapwo na iitihi mu ko Padué, kehe icehi ana é jenaa, ke e hegi ati ni apulie na lé âbé céiieng, kehe time e uce pipwoinen ne ko ni apulie.
E pwopune te lépwo acéihi wo Paulo, beme lé mulie ha a mulie na mwomwon ke juuju. A céiu mwo, ke e paténe lépwo acéihi ne Rome pie, e bo mu pelelé, hemepie e bo â Espagne (1.10−13; 15.22−28).
Ade ace âne a tii ce?
A tii ce, ke e habwii ehi a bwo celuimikenye te Padué: Ânebun, ke genye tai mu ha a ta, ke genye ucéihi a cuhinaado na te junihe ubwo, na e bo ne wo Padué (pwahamii tii 2―3). Kehe icehi ana te junihe ubwo a pipwoééhe tice ja kon den me denye, ke e celuimikenye koja ni ta pwo tenye, hemepie genye céihi ne kon. Weengaa a bwo niimihinaado ten ânebun, ke e pacuwohi jenaa. Ke e pwo me e pipwaadeniin bé wo Iésu Kériso, he e pineeng, beme e pwocuhi ni cuhinaado tenye, he e mele ne ko a kuricé (3.23). É mu ko anaa kuti, ke wo Padué, ke e pwo me wogenye ni apulie na nye mwomwon ne he pwahamiin, ke e pwo me pwohewiin heme time genye mu uce pwo celi ta. Wonaa cehi, mu ko ana e pwo wo Kériso, ke genye hegi heme genye céihi ne kon. Time uce é mu ko aceli wâé celi nye pwo, ai ace bwo piténedehi nen denye ace céiu patén.
E béhabwiinen tenye wo Abérama, pa apulie na piubwo nang ne pele lépwo Juif. A mulihen, ke e pajuujuhi ana e pii wo Paulo. Be e céihi ne ko Padué wo Abérama, ke wo Padué, ke e pwo me pa apulie na e mwomwon ne he pwahamiin (pwahamii tii 4).
É mu ko ana e pwo wo Kériso, ke e tahagéi a junuu a ta ne he ni mulihenye wo Padué, ke e caa tuwokenye, beme nye mulie ha a mulie na mwomwon. O time bo uce tautikenye mwo. Be e caa pii beetihi pie, wogenye, ke ni apulie ten na wâé genye ne he pwahamiin (8.1). Ke te tice naado celi jan me pineitéékenye koja a pipwoééhe ten (8.38).
É mu ko anaa kuti, ke wâé heme nye pipatupwokenye ati ne ten, beme nye pwohewii a âpwailo na mulip, na te junihe wâé ten. Be weengaa kuti a ju pwopwoiitihi, na jan me nye ne ten (12.1).
Nye mulie he ni mulie na pwoiipihi: Nye piténede nina e mu huîilé a pihuô ne he ni amu (13.1); nye nemwo tauti me pipii lépwo acéihi béénye (14.4). Nye picani ne ko ni béén na time uce téele mang ni céihi telé. Ke genye pwo celi wâé telé, ke genye picani telé, me pamwoiuhi ni céihi telé (15.1).
A bwomune a tii Roma
Pipwobwocu me a pwonime Paulo (1.1−17)
Genye te tai pwo nina ta (1.18―3.20)
Genye mwomwon mu ko a céihi tenye (3.21―5.21)
A mulihenye na mwo coho (6.1―8.39)
A bele Isaraéla me ni béé bele (9.1―11.36)
A cémun ko a mulihenye (12.1―15.13)
Bénebwéne pwooti me a pipwobwocu (15.14―16.27)
Currently Selected:
:
Highlight
Share
Copy
Want to have your highlights saved across all your devices? Sign up or sign in
© 2018 Wycliffe Bible Translators NZ pour l’association Bii Popai Wâro, Poindimié