YouVersion Logo
Search Icon

Matúš 26

26
1Keď Ježiš skončil všetky tieto reči, povedal svojim učeníkom: 2„Viete, že o dva dni bude Veľká noc a Syn človeka bude vydaný, aby ho ukrižovali.“ 3Vtedy sa zhromaždili veľkňazi a starší ľudu v dvorane veľkňaza, ktorý sa volal Kajfáš, 4a uzniesli sa, že Ježiša podvodne chytia a zabijú. 5Ale hovorili: „Nie vo sviatok, aby sa ľud nevzbúril.“ 6Keď bol Ježiš v Betánii v dome Šimona Malomocného, 7pristúpila k nemu žena s alabastrovou nádobou vzácneho voňavého oleja a vyliala mu ho na hlavu, ako sedel pri stole. 8Keď to videli učeníci, hnevali sa a hovorili: „Načo takéto mrhanie? 9Veď sa to mohlo draho predať a rozdať chudobným.“ 10Ježiš to spozoroval a povedal im: „Prečo trápite túto ženu? Urobila mi dobrý skutok; 11veď chudobných máte vždy medzi sebou, ale mňa nemáte vždy. 12Keď mi vyliala tento olej na telo, urobila to na môj pohreb. 13Veru, hovorím vám: Kdekoľvek na svete sa bude ohlasovať toto evanjelium, bude sa na jej pamiatku hovoriť aj o tom, čo urobila.“ 14Vtedy jeden z Dvanástich - volal sa Judáš Iškariotský - odišiel k veľkňazom 15a vyzvedal sa: „Čo mi dáte, a ja vám ho vydám?“ Oni mu určili tridsať strieborných. 16A od tej chvíle hľadal príležitosť vydať ho. 17V prvý deň sviatkov Nekvasených chlebov prišli k Ježišovi učeníci a pýtali sa ho: „Kde ti máme pripraviť veľkonočnú večeru?“ 18On povedal: „Choďte do mesta k istému človeku a povedzte mu: Učiteľ odkazuje: Môj čas je blízko, u teba budem jesť so svojimi učeníkmi veľkonočného baránka.“ 19Učeníci urobili, ako im Ježiš rozkázal, a pripravili veľkonočného baránka. 20Keď sa zvečerilo, zasadol s Dvanástimi za stôl. 21A keď jedli, povedal: „Veru, hovorím vám: Jeden z vás ma zradí.“ 22Veľmi osmutneli a začali sa ho jeden po druhom vypytovať: „Som to ja, Pane?“ 23On odpovedal: „Kto so mnou namáča ruku v mise, ten ma zradí. 24Syn človeka síce ide, ako je o ňom napísané, ale beda človeku, ktorý zrádza Syna človeka! Pre toho človeka by bolo lepšie, keby sa nebol narodil.“ 25Aj jeho zradca Judáš sa opýtal: „Som to azda ja, Rabbi?“ Odpovedal mu: „Sám si to povedal.“ 26Pri večeri vzal Ježiš chlieb a dobrorečil, lámal ho a dával učeníkom, hovoriac: „Vezmite a jedzte: toto je moje telo.“ 27Potom vzal kalich, vzdával vďaky a dal im ho, hovoriac: „Pite z neho všetci: 28toto je moja krv novej zmluvy, ktorá sa vylieva za všetkých na odpustenie hriechov. 29Hovorím vám: Odteraz už nebudem piť z tohto plodu viniča až do dňa, keď ho budem piť s vami nový v kráľovstve svojho Otca.“ 30Potom zaspievali chválospev a vyšli na Olivovú horu. 31Vtedy im Ježiš povedal: „Vy všetci tejto noci odpadnete odo mňa, lebo je napísané: »Udriem pastiera a stádo oviec sa rozpŕchne.« 32Ale keď vstanem z mŕtvych, predídem vás do Galiley.“ 33Peter mu povedal: „Aj keby všetci odpadli od teba, ja nikdy neodpadnem.“ 34Ježiš mu odvetil: „Veru, hovorím ti: Tejto noci skôr, ako kohút zaspieva, tri razy ma zaprieš.“ 35Peter mu povedal: „Aj keby som mal umrieť s tebou, nezapriem ťa.“ Podobne hovorili aj ostatní učeníci. 36Tu Ježiš prišiel s nimi na pozemok, ktorý sa volá Getsemani, a povedal učeníkom: „Sadnite si tu, kým odídem tamto a pomodlím sa.“ 37Vzal so sebou Petra a oboch Zebedejových synov. I doľahli naňho smútok a úzkosť. 38Vtedy im povedal: „Moja duša je smutná až na smrť. Ostaňte tu a bdejte so mnou!“ 39Trochu poodišiel, padol na tvár a modlil sa: „Otče môj, ak je možné, nech ma minie tento kalich. No nie ako ja chcem, ale ako ty.“ 40Keď sa vrátil k učeníkom, našiel ich spať. I povedal Petrovi: „To ste nemohli ani hodinu bdieť so mnou? 41Bdejte a modlite sa, aby ste neprišli do pokušenia! Duch je síce ochotný, ale telo slabé.“ 42Znova odišiel a modlil sa: „Otče môj, ak ma tento kalich nemôže minúť a musím ho piť, nech sa stane tvoja vôľa.“ 43A keď sa vrátil, zasa ich našiel spať: oči sa im zatvárali od únavy. 44Nechal ich, znova sa vzdialil a tretí raz sa modlil tými istými slovami. 45Potom prišiel k učeníkom a povedal im: „Teraz už spite a odpočívajte! Hľa, prišla hodina; Syna človeka už vydávajú do rúk hriešnikov. 46Vstaňte, poďme! Pozrite, môj zradca sa priblížil.“ 47A kým ešte hovoril, prišiel Judáš, jeden z Dvanástich, a s ním veľký zástup s mečmi a kyjmi, ktorý poslali veľkňazi a starší ľudu. 48Jeho zradca im dal znamenie: „Koho pobozkám, to je on; toho chyťte!“ 49A hneď pristúpil k Ježišovi a povedal: „Buď pozdravený, Rabbi!“ A pobozkal ho. 50Ježiš mu povedal: „Priateľu, načo si prišiel!?“ Vtedy pristúpili, položili na Ježiša ruky a zajali ho. 51Tu jeden z tých, čo boli s Ježišom, vystrel ruku, vytasil meč, zasiahol ním veľkňazovho sluhu a odťal mu ucho. 52Ježiš mu povedal: „Daj svoj meč na jeho miesto! Lebo všetci, čo sa chytajú meča, mečom zahynú. 53Alebo si myslíš, že by som nemohol poprosiť svojho Otca a on by mi hneď poslal viac ako dvanásť plukov anjelov? 54Ale ako by sa potom splnilo Písmo, že to má byť takto?“ 55V tú hodinu povedal Ježiš zástupom: „Vyšli ste s mečmi a kyjmi ako na zločinca, aby ste ma zajali. Deň čo deň som sedával a učil v chráme, a nezajali ste ma.“ 56Toto všetko sa stalo, aby sa splnili písma Prorokov. Vtedy ho všetci učeníci opustili a rozutekali sa. 57Tí, čo Ježiša zajali, odviedli ho k veľkňazovi Kajfášovi, kde sa zhromaždili zákonníci a starší. 58Peter šiel zďaleka za ním až do veľkňazovho dvora. Vošiel dnu a sadol si k sluhom: chcel vidieť, ako sa to skončí. 59Veľkňazi a celá veľrada zháňali krivé svedectvo proti Ježišovi, aby ho mohli odsúdiť na smrť. 60Ale nenašli, hoci vystúpilo mnoho falošných svedkov. Napokon prišli dvaja 61a hovorili: „Tento povedal: »Môžem zboriť Boží chrám a o tri dni ho postaviť.«“ 62Tu vstal veľkňaz a spýtal sa ho: „Nič neodpovieš? Čo to títo svedčia proti tebe?!“ 63Ale Ježiš mlčal. Veľkňaz mu povedal: „Zaprisahám ťa na živého Boha, aby si nám povedal, či si Mesiáš, Boží Syn.“ 64Ježiš mu odvetil: „Sám si to povedal. Ale hovorím vám: Odteraz uvidíte Syna človeka sedieť po pravici Moci a prichádzať na nebeských oblakoch.“ 65Vtedy si veľkňaz roztrhol rúcho a povedal: „Rúhal sa! Načo ešte potrebujeme svedkov? Sami ste teraz počuli rúhanie. 66Čo na to poviete?“ Oni odpovedali: „Hoden je smrti!“ 67Potom mu pľuli do tváre a bili ho päsťami, iní ho zauškovali 68a hovorili: „Prorokuj nám, Mesiáš, hádaj, kto ťa udrel!“ 69Peter sedel vonku na nádvorí. Prišla k nemu ktorási slúžka a povedala: „Aj ty si bol s Ježišom Galilejským!“ 70Ale on pred všetkými zaprel: „Neviem, čo hovoríš.“ 71Keď vyšiel k bráne, videla ho iná a povedala tým, čo tam boli: „Tento bol s Ježišom Nazaretským!“ 72On znova zaprel s prísahou: „Nepoznám toho človeka.“ 73O chvíľku pristúpili tí, čo tam stáli, a povedali Petrovi: „Veru, aj ty si z nich, veď aj tvoja reč ťa prezrádza!“ 74Vtedy sa začal zaklínať a prisahať: „Nepoznám toho človeka.“ A vtom zaspieval kohút. 75Tu sa Peter rozpamätal na slovo, ktoré mu bol povedal Ježiš: „Skôr ako kohút zaspieva, tri razy ma zaprieš.“ Vyšiel von a horko sa rozplakal.

Currently Selected:

Matúš 26: SSV

Highlight

Share

Copy

None

Want to have your highlights saved across all your devices? Sign up or sign in

YouVersion uses cookies to personalize your experience. By using our website, you accept our use of cookies as described in our Privacy Policy