Mátiyu 5
5
Jisọsu l'ekfu okfu Chileke l'eli ugvu
1Jisọsu bya awhụa igweligwe ndu ono, o nyihu eli ugvu je anọdu anọdu. Ndu l'etso ụzo iya wụkfuta iya. 2Ọ wata whẹ ozhi iwhe sụ whẹ:
Ọkpobe ẹhu-ụtso
(Luk. 6:20-23)
3“Ẹhu-ụtso bụ nke ndu wozetaru onwowhe alị l'iwhu Chileke,
nkele whẹ l'e-ri urwu l'ọo Chileke bụ eze whẹ.
4Ẹhu-ụtso bụ nke ndu áwhụ byarụ,
nkele Chileke l'e-megee dụa whẹ obu.
5Ẹhu-ụtso bụ nke ndu l'eme odoo,
nkele ọo whẹ l'ee-bekochaa nweru mgboko-o.
6Ẹhu-ụtso bụ nke ndu ẹgu tẹ
whẹ dụ chịriri l'anọje agụ g'ọo ẹgu nri yẹle ẹgu-mini,
nkele Chileke l'e-megee mee t'ẹwho ji whẹ.
7Ẹhu-ụtso bụ nke ndu nweru obu-imiko,
nkele Chileke l'e-mekwaru whẹ whọ obu-imiko.
8Ẹhu-ụtso bụ nke ndu obu gụru ìwhóró,
nkele whẹ l'ee-bekochaa whụa Chileke.
9Ẹhu-ụtso bụ nke ndu l'eme tẹ nchị dụ ndoo,
nkele ọo whẹ bẹ l'ee-ku
ụnwu Chileke.
10Ẹhu-ụtso bụ nke ndu l'aakpa ẹhu,
nke l'ọo lẹ whẹ l'eme iwhe dụ Chileke ree,
O noo lẹ whẹ l'e-ri urwu l'ọo Chileke bụ eze whẹ.
11“Ẹhu-ụtso bụ nke unu nteke ndiwhe l'akọ unu ọnu, akpakwawhọ unu ẹhu, adzụshikaa ejire l'ẹte adụa nke anụnu ekpu unu, nke l'ọo l'unu bụ nke mụbe Jisọsu. 12T'ẹhu tsọje unu ụtso, t'unu teje ẹswa, o noo l'obunggo unu parụ ẹka l'imigwe. Ọ kwawhọ gẹ whẹ l'akpa unu ẹhu ono bụ gẹ whẹ kpakwaru iya whọ ndu nkfuchiru Chileke ono vu unu ụzo.”
Únú mẹe ìwhóró
(Mak. 9:50; Luk. 14:34-35)
13“Ọo unubẹdua bẹ bụ únú nke mgboko-o. Ọle nteke únú tsọnyaaru únú-únú t'ọ tsọhe iya, ?unu l'e-shizhia agha mebakwadua ya t'ọ ghọkwa-zhia tsọje únú-únú ọdo. Ọ tọ dụhedu iwhe ọdo ọ dụkwadu ree ememe gbahaa t'a wụshia ya tẹ madzụ dzọpyashia ya l'ọkpa.
14“Ọo unubẹdua bẹ bụ iwhoro nke mgboko-o. Mkpụkpu tukoru l'eli ugvu bẹ l'eete edomijekwa edomi. 15T'a nwụjeru ọku ye l'oryọku wota eze efere kpupyabe iya. Ọ kwa edobe bẹ l'eewotaje iya dobe l'eli iwhe l'eedobeje oryọku, nke ọwhu ìwhóró iya l'a-ngashịkota; iwhe bụ ndu nọ l'ụlo ono awhụ ìwhóró iya. 16Ọo ya bụ t'ìwhóró unu ngashịa nno l'ẹka ndiwhe nọ, nke ọwhu whẹ l'a-whụkwanu iwhe dụ ree unu l'emekota, shi nno jaa Nna unu bu l'imigwe ajaja.
Iwhe Jisọsu l'ezhi lẹ nke iwu
17“Unu ba arịkwa l'iwhe mu byarụ bụ tẹ mu bya echikpo iwu Mósisu, ọdua l'ọo iwhe ndu nkfuchiru Chileke kfuru. Mu ta abyakwa iya echikpo. Iwhe mu gbee bya bụkwa tẹ mu bya emedzukota iya g'ọ ha. 18O noo l'iwhe mu l'ekfuleruwho unu bụ l'igwe l'a-gvụkwa alị agvụ, ọle ọ tọ dụkwa m'ọo akpụru okfu lanụ, ọdua l'ọo iwhe lanụ, kagezhia nwarịtiriti, tso l'iwu, dụ ọwhu bya l'evunyaa ire vubuhu iya, jeye nteke iwhe lile ono l'a-vụkota. 19Ọo ya bụ l'onye mebyiru iwu Chileke, mbụkwa e -beru ọ bụru ọwhu kakọta ọlwali, l'oozhikwawho ndu ọdo tẹ whẹ mekwaawho nno, ọo onye ono bẹ l'a-kakọta-gezhia ọlwali l'ẹka Chileke bụ eze. Ọle onye l'eme iwhe iwu ono sụru t'e mejee, l'oozhikwawho ndu ọdo tẹ whẹ mejekwa iya who, onye ono l'a-bụkwa onye ha shii l'ẹka Chileke bụ eze. 20O noo ya, iwhe mu l'ekfu bụ: l'ọ -bụdua l'unu ka ndu o-zhi-iwu mẹe ndu Fárisii ome iwhe dụ chịriri l'ẹnya Chileke bẹ Chileke l'ẹte abyakwaa l'a-bụru eze unu.
Jisọsu l'ezhi nke ẹhu-eghughu
21“Unu nụwaru lẹ ndu nteke ndụ-ichee b'a sụru: ‘Be egbukwa ọchi. Onye gburu ọchi bẹ l'eekpekwa ikpe.’ 22Ọle mbẹmua l'ekfuru unu ntaa sụ: l'iwhe bụ onye ẹhu l'eghu eghughu l'ẹka nwune iya nọ, bẹ l'aa-kpụjekwa bya l'iwhu onye-ikpe. Iwhe bụ onye kọru nwune iya ọnu, bẹ l'aa-kpụru je l'iwhu ndu ọgbo-ikpe. Iwhe bụ-zhia onye gude ọnu iya sụ nwune iya: ‘Gụbe onye eswe-e,’ onye ono l'enwukwa onwiya eye l'ọku alị-maa. 23Nteke ọ -bụ l'ị nọ l'iwhu ẹnya-mgbẹja Chileke, ị -bya l'a-nụ Chileke iwhe, ị bya anọdu l'ẹka ono nyata l'o nweru nwune ghu, i melwuru; 24haa iwhe ono i gude bya anụnu l'iwhu ẹka ono vuru ụzo tụgburu jeeda tẹ gụ lẹ nwune ghu ono doshiada; nteke e megeeru gụ abya anụwaro Chileke iwhe l'ịinu iya.
25“Nteke onye gụ l'iya dụ l'okfu kpụ ghu eje kọtu, kebe ẹhu mee tẹ gụ l'iya doshia ya ẹgwegwa nteke unu nọkwadu l'echi-ụzo t'ọ bọ bụ: unu -rwua, ya akpụru ghu nụ onye ikpe, onye ikpe akpụta ghu kpẹe ọgbogu, ọgbogu ekwokata ghu chee lẹ mkpọro. 26Iwhe mu l'ekfu bụ: ị tịi fụtakwa l'ẹka ono ilile jeye nteke l'ịi-kfụ-geeda iwhe e gbuburu ghu iwu iya; ị -kfuwhodo iya m'ọo afụ bẹ l'ẹte ahakwa ghu.
Nke ori ogori
27“Unu nụhawaru l'a sụru: ‘Be erikwa ogori.’ 28Ọle mbẹmua sụkwanuru unu l'o -nwezhiwaru onye leru nwanyị ẹnya, ẹhu nashịhu iya, nke ọwhu nwanyị ono gụru iya ẹgu ejekfu, onye ono bẹ gudeekwaa obu iya ria ogori. 29Ọo ya bụ, ọ -bụru l'ọo ẹnya ẹka-ụtara ghu l'a-kpatarụ ghu ome iwhe-dụ-ẹji, swọfule iya whọ tuwhaa. O noo l'ọ kakwarụ ghu mma l'i tuwharu ibe ẹhu ghu nnanụ, amamẹ l'ẹhu ghu dzuru oke; a pata ghu l'owhu chee l'ọku-alị-maa. 30Nteke bụ l'ọo ẹka-ụtara ghu l'a-kpatarụ ghu ome iwhe-dụ-ẹji, gbubufu l'iya who tuwhaa. L'ọ kakwarụ ghu mma l'i tuwharu ibẹhu ghu nnanụ, amamẹ l'ẹhu ghu dzuru oke; a pata ghu l'owhu chee l'ọku-alị-maa.
Ọchifu nwanyị
(Mát. 19:9; Mak. 10:11-12; Luk. 16:18)
31“E kfukwaruwho sụ: ‘T'onye l'achịfu nyee ya, t'onye ọbu vujeedaa ụzo deru ẹkwo nụ iya l'iya ta alụhedu tẹhenu ya achịfuwa iya rọo.’ 32Ọle mbẹmua sụkwanuru unu agha: nwoke chịfuru nyee ya, tọ bụ l'ọo lẹ nwanyị ọbu l'eri ogori bẹ meru ọ chịfu iya, nwoke ono bẹ meekwaru tẹ nwanyị ono rije ogori, tẹhenu nwoke lụru nwanyị onye ọdo chịfuru achịfu bẹ l'erikwawho ogori.
Ori nte
33“Ọdo bụ l'unu nụwaru lẹ ndu nteke ndụ-ichee b'a sụru: ‘Nteke i riburu lẹ nte l'ọ waa iwhe l'ii-meru Onye-Nwe-Ọha, mekwaaru Onye-Nwe-Ọha iwhe ọbu i riburu lẹ nte l'ii-meru iya; ba ahakwa iya ememe.’ 34Ọle mbẹmua sụkwanuru unu: t'unu be erikwa nte eriri owhu. Be egudekwa igweli ria nte, o noo l'igweli bụkwa oshi-eze Chileke. 35Ti gudeje alị ria nte, o noo l'ọ kwa alị bụ ẹka Chileke l'adzọbeje ọkpa. Unu be egudekwa Jerúsalẹmu ria nte, o noo lẹ Jerúsalẹmu bụkwa obodo onye eze ono, ha shii ono. 36Unu be egudekwa ishi unu ria nte, o noo l'ọ tọ bụdu l'unu l'a-dụ ike eme t'ọ ka mma l'ọo akpụru ẹgbushi lanụ, dụ unu l'ishi t'ọ chajẹ ụcha, ọdua l'ọo t'o jije uji. 37Iwhe l'ii-kfuje nwẹkiya bụlewho: ‘Ee’, ya abụkwanuru ee; ọwhu bụ ‘Waawa, ya abụkwanuru wawa.’ O -nweru iwhe ọdo i kfuru, l'abụa ono bẹ waakwa Oshifutuswe zhiru ghu t'i kfua ya.
Ọgwata ụgwo iwhe
(Luk. 6:29-30)
38“Unu nụkwaru l'iwu Mósisu bẹ sụru: ‘Onye meru ẹnya pyahụ madzụ ibe iya, t'e mekwaawho t'ẹnya pyahụlata yẹbedua, nteke bụ lẹ madzụ chikwofuru madzụ ibe iya eze, t'e chikwofulatakwa iya who ụgwo iya.’ 39Ọle mbẹmua l'ekfuru unu sụ: onye meru ghu ejo iwhe be ejekwa ọgwata onye ọbu ụgwo iya. Onye chiru ghu ẹka l'agbagba nchị ẹka-ụtara dobefuaru iya nke ẹka-ịcha. 40Nteke bụ l'o nweru onye l'eje t'iya gbaarụ ghu ẹkwo lẹ kọtu, nggẹ ya nata ghu uwe l'iiyeje l'ime ẹhu, hakwaa ya t'o yetafua ghu uwe ọwhu l'iiyeje l'eli ẹhu. 41Nteke bụ l'o nweru onye kebutaru ghu l'ọkpu sụ lẹ gụ l'iya lịfutaje jee manyịru lanụ, tsowaru iya ro tẹ gụ l'iya jee manyịru labọ. 42Madzụ -ryọjee ghu iwhe, nụkwa onye ọbu iwhe ọbu ọ ryọru ghu, tẹhenu o -nweru onye byarụ ọnguta iwhe ghu, ba ajịkakwa l'ị tịi ngẹdu iyẹ ya.
Oye ndu ọhogu obu
(Luk. 6:27-28,32-36)
43“Unu nụhawaru l'a sụru: ‘Unu ye ndu unu lẹ whẹ l'eshi ọnya obu, unu akpọ ndu ọhogu unu ashị.’ 44Ọle iwhe mbẹmua l'ekfuru unu bụ: unu ye ndu ọhogu unu obu. Unu ekfujeru nụ Chileke l'iswi ẹhu ndu ono, l'akpa unu ẹhu, 45nke ọwhu unu l'a-bụ ụnwu nke Nna unu ọwhu bu l'imigwe. O noo l'ọo ya l'emeje t'ẹnyanwu waarụ ndu l'eme ẹji mẹe ndu l'eme ree. Ọ kwarụ iya whọ l'emeje tẹ mini chịaru ndu dụ chịriri mẹe ndu l'adụa chịriri. 46Nteke bụlewho l'ọo ndu yeru unu obu bẹ bụ ndu ọwhu unu yeru obu nwẹkiya, ?ọo ẹgube obunggo gụnu bẹ Chileke l'e-bu unu l'ono? ?Tọ hẹdua nno bụ gẹ ndu l'ana akịriko l'emeje iya? 47Nteke bụ l'ọlewho ndu unu lẹ whẹ l'eshi ọnya bẹ unu l'ekeleje ekele kpụ, ?ọo gụnu bẹ bụ iwhe ọbu unu ka ndu ọdo ememe? ?Tọ hẹdua nno bụ gẹ ndu l'ẹte amaa Chileke l'emeje? 48Ọo ya bụ t'unu dzua oke gẹ Nna unu bu l'imigwe dzuru.
Currently Selected:
Mátiyu 5: Ezaa
Highlight
Copy
Compare
Share
Want to have your highlights saved across all your devices? Sign up or sign in
© 2014, Wycliffe Bible Translators, Inc. in cooperation with Abakaliki Literacy and Translation Trust
Mátiyu 5
5
Jisọsu l'ekfu okfu Chileke l'eli ugvu
1Jisọsu bya awhụa igweligwe ndu ono, o nyihu eli ugvu je anọdu anọdu. Ndu l'etso ụzo iya wụkfuta iya. 2Ọ wata whẹ ozhi iwhe sụ whẹ:
Ọkpobe ẹhu-ụtso
(Luk. 6:20-23)
3“Ẹhu-ụtso bụ nke ndu wozetaru onwowhe alị l'iwhu Chileke,
nkele whẹ l'e-ri urwu l'ọo Chileke bụ eze whẹ.
4Ẹhu-ụtso bụ nke ndu áwhụ byarụ,
nkele Chileke l'e-megee dụa whẹ obu.
5Ẹhu-ụtso bụ nke ndu l'eme odoo,
nkele ọo whẹ l'ee-bekochaa nweru mgboko-o.
6Ẹhu-ụtso bụ nke ndu ẹgu tẹ
whẹ dụ chịriri l'anọje agụ g'ọo ẹgu nri yẹle ẹgu-mini,
nkele Chileke l'e-megee mee t'ẹwho ji whẹ.
7Ẹhu-ụtso bụ nke ndu nweru obu-imiko,
nkele Chileke l'e-mekwaru whẹ whọ obu-imiko.
8Ẹhu-ụtso bụ nke ndu obu gụru ìwhóró,
nkele whẹ l'ee-bekochaa whụa Chileke.
9Ẹhu-ụtso bụ nke ndu l'eme tẹ nchị dụ ndoo,
nkele ọo whẹ bẹ l'ee-ku
ụnwu Chileke.
10Ẹhu-ụtso bụ nke ndu l'aakpa ẹhu,
nke l'ọo lẹ whẹ l'eme iwhe dụ Chileke ree,
O noo lẹ whẹ l'e-ri urwu l'ọo Chileke bụ eze whẹ.
11“Ẹhu-ụtso bụ nke unu nteke ndiwhe l'akọ unu ọnu, akpakwawhọ unu ẹhu, adzụshikaa ejire l'ẹte adụa nke anụnu ekpu unu, nke l'ọo l'unu bụ nke mụbe Jisọsu. 12T'ẹhu tsọje unu ụtso, t'unu teje ẹswa, o noo l'obunggo unu parụ ẹka l'imigwe. Ọ kwawhọ gẹ whẹ l'akpa unu ẹhu ono bụ gẹ whẹ kpakwaru iya whọ ndu nkfuchiru Chileke ono vu unu ụzo.”
Únú mẹe ìwhóró
(Mak. 9:50; Luk. 14:34-35)
13“Ọo unubẹdua bẹ bụ únú nke mgboko-o. Ọle nteke únú tsọnyaaru únú-únú t'ọ tsọhe iya, ?unu l'e-shizhia agha mebakwadua ya t'ọ ghọkwa-zhia tsọje únú-únú ọdo. Ọ tọ dụhedu iwhe ọdo ọ dụkwadu ree ememe gbahaa t'a wụshia ya tẹ madzụ dzọpyashia ya l'ọkpa.
14“Ọo unubẹdua bẹ bụ iwhoro nke mgboko-o. Mkpụkpu tukoru l'eli ugvu bẹ l'eete edomijekwa edomi. 15T'a nwụjeru ọku ye l'oryọku wota eze efere kpupyabe iya. Ọ kwa edobe bẹ l'eewotaje iya dobe l'eli iwhe l'eedobeje oryọku, nke ọwhu ìwhóró iya l'a-ngashịkota; iwhe bụ ndu nọ l'ụlo ono awhụ ìwhóró iya. 16Ọo ya bụ t'ìwhóró unu ngashịa nno l'ẹka ndiwhe nọ, nke ọwhu whẹ l'a-whụkwanu iwhe dụ ree unu l'emekota, shi nno jaa Nna unu bu l'imigwe ajaja.
Iwhe Jisọsu l'ezhi lẹ nke iwu
17“Unu ba arịkwa l'iwhe mu byarụ bụ tẹ mu bya echikpo iwu Mósisu, ọdua l'ọo iwhe ndu nkfuchiru Chileke kfuru. Mu ta abyakwa iya echikpo. Iwhe mu gbee bya bụkwa tẹ mu bya emedzukota iya g'ọ ha. 18O noo l'iwhe mu l'ekfuleruwho unu bụ l'igwe l'a-gvụkwa alị agvụ, ọle ọ tọ dụkwa m'ọo akpụru okfu lanụ, ọdua l'ọo iwhe lanụ, kagezhia nwarịtiriti, tso l'iwu, dụ ọwhu bya l'evunyaa ire vubuhu iya, jeye nteke iwhe lile ono l'a-vụkota. 19Ọo ya bụ l'onye mebyiru iwu Chileke, mbụkwa e -beru ọ bụru ọwhu kakọta ọlwali, l'oozhikwawho ndu ọdo tẹ whẹ mekwaawho nno, ọo onye ono bẹ l'a-kakọta-gezhia ọlwali l'ẹka Chileke bụ eze. Ọle onye l'eme iwhe iwu ono sụru t'e mejee, l'oozhikwawho ndu ọdo tẹ whẹ mejekwa iya who, onye ono l'a-bụkwa onye ha shii l'ẹka Chileke bụ eze. 20O noo ya, iwhe mu l'ekfu bụ: l'ọ -bụdua l'unu ka ndu o-zhi-iwu mẹe ndu Fárisii ome iwhe dụ chịriri l'ẹnya Chileke bẹ Chileke l'ẹte abyakwaa l'a-bụru eze unu.
Jisọsu l'ezhi nke ẹhu-eghughu
21“Unu nụwaru lẹ ndu nteke ndụ-ichee b'a sụru: ‘Be egbukwa ọchi. Onye gburu ọchi bẹ l'eekpekwa ikpe.’ 22Ọle mbẹmua l'ekfuru unu ntaa sụ: l'iwhe bụ onye ẹhu l'eghu eghughu l'ẹka nwune iya nọ, bẹ l'aa-kpụjekwa bya l'iwhu onye-ikpe. Iwhe bụ onye kọru nwune iya ọnu, bẹ l'aa-kpụru je l'iwhu ndu ọgbo-ikpe. Iwhe bụ-zhia onye gude ọnu iya sụ nwune iya: ‘Gụbe onye eswe-e,’ onye ono l'enwukwa onwiya eye l'ọku alị-maa. 23Nteke ọ -bụ l'ị nọ l'iwhu ẹnya-mgbẹja Chileke, ị -bya l'a-nụ Chileke iwhe, ị bya anọdu l'ẹka ono nyata l'o nweru nwune ghu, i melwuru; 24haa iwhe ono i gude bya anụnu l'iwhu ẹka ono vuru ụzo tụgburu jeeda tẹ gụ lẹ nwune ghu ono doshiada; nteke e megeeru gụ abya anụwaro Chileke iwhe l'ịinu iya.
25“Nteke onye gụ l'iya dụ l'okfu kpụ ghu eje kọtu, kebe ẹhu mee tẹ gụ l'iya doshia ya ẹgwegwa nteke unu nọkwadu l'echi-ụzo t'ọ bọ bụ: unu -rwua, ya akpụru ghu nụ onye ikpe, onye ikpe akpụta ghu kpẹe ọgbogu, ọgbogu ekwokata ghu chee lẹ mkpọro. 26Iwhe mu l'ekfu bụ: ị tịi fụtakwa l'ẹka ono ilile jeye nteke l'ịi-kfụ-geeda iwhe e gbuburu ghu iwu iya; ị -kfuwhodo iya m'ọo afụ bẹ l'ẹte ahakwa ghu.
Nke ori ogori
27“Unu nụhawaru l'a sụru: ‘Be erikwa ogori.’ 28Ọle mbẹmua sụkwanuru unu l'o -nwezhiwaru onye leru nwanyị ẹnya, ẹhu nashịhu iya, nke ọwhu nwanyị ono gụru iya ẹgu ejekfu, onye ono bẹ gudeekwaa obu iya ria ogori. 29Ọo ya bụ, ọ -bụru l'ọo ẹnya ẹka-ụtara ghu l'a-kpatarụ ghu ome iwhe-dụ-ẹji, swọfule iya whọ tuwhaa. O noo l'ọ kakwarụ ghu mma l'i tuwharu ibe ẹhu ghu nnanụ, amamẹ l'ẹhu ghu dzuru oke; a pata ghu l'owhu chee l'ọku-alị-maa. 30Nteke bụ l'ọo ẹka-ụtara ghu l'a-kpatarụ ghu ome iwhe-dụ-ẹji, gbubufu l'iya who tuwhaa. L'ọ kakwarụ ghu mma l'i tuwharu ibẹhu ghu nnanụ, amamẹ l'ẹhu ghu dzuru oke; a pata ghu l'owhu chee l'ọku-alị-maa.
Ọchifu nwanyị
(Mát. 19:9; Mak. 10:11-12; Luk. 16:18)
31“E kfukwaruwho sụ: ‘T'onye l'achịfu nyee ya, t'onye ọbu vujeedaa ụzo deru ẹkwo nụ iya l'iya ta alụhedu tẹhenu ya achịfuwa iya rọo.’ 32Ọle mbẹmua sụkwanuru unu agha: nwoke chịfuru nyee ya, tọ bụ l'ọo lẹ nwanyị ọbu l'eri ogori bẹ meru ọ chịfu iya, nwoke ono bẹ meekwaru tẹ nwanyị ono rije ogori, tẹhenu nwoke lụru nwanyị onye ọdo chịfuru achịfu bẹ l'erikwawho ogori.
Ori nte
33“Ọdo bụ l'unu nụwaru lẹ ndu nteke ndụ-ichee b'a sụru: ‘Nteke i riburu lẹ nte l'ọ waa iwhe l'ii-meru Onye-Nwe-Ọha, mekwaaru Onye-Nwe-Ọha iwhe ọbu i riburu lẹ nte l'ii-meru iya; ba ahakwa iya ememe.’ 34Ọle mbẹmua sụkwanuru unu: t'unu be erikwa nte eriri owhu. Be egudekwa igweli ria nte, o noo l'igweli bụkwa oshi-eze Chileke. 35Ti gudeje alị ria nte, o noo l'ọ kwa alị bụ ẹka Chileke l'adzọbeje ọkpa. Unu be egudekwa Jerúsalẹmu ria nte, o noo lẹ Jerúsalẹmu bụkwa obodo onye eze ono, ha shii ono. 36Unu be egudekwa ishi unu ria nte, o noo l'ọ tọ bụdu l'unu l'a-dụ ike eme t'ọ ka mma l'ọo akpụru ẹgbushi lanụ, dụ unu l'ishi t'ọ chajẹ ụcha, ọdua l'ọo t'o jije uji. 37Iwhe l'ii-kfuje nwẹkiya bụlewho: ‘Ee’, ya abụkwanuru ee; ọwhu bụ ‘Waawa, ya abụkwanuru wawa.’ O -nweru iwhe ọdo i kfuru, l'abụa ono bẹ waakwa Oshifutuswe zhiru ghu t'i kfua ya.
Ọgwata ụgwo iwhe
(Luk. 6:29-30)
38“Unu nụkwaru l'iwu Mósisu bẹ sụru: ‘Onye meru ẹnya pyahụ madzụ ibe iya, t'e mekwaawho t'ẹnya pyahụlata yẹbedua, nteke bụ lẹ madzụ chikwofuru madzụ ibe iya eze, t'e chikwofulatakwa iya who ụgwo iya.’ 39Ọle mbẹmua l'ekfuru unu sụ: onye meru ghu ejo iwhe be ejekwa ọgwata onye ọbu ụgwo iya. Onye chiru ghu ẹka l'agbagba nchị ẹka-ụtara dobefuaru iya nke ẹka-ịcha. 40Nteke bụ l'o nweru onye l'eje t'iya gbaarụ ghu ẹkwo lẹ kọtu, nggẹ ya nata ghu uwe l'iiyeje l'ime ẹhu, hakwaa ya t'o yetafua ghu uwe ọwhu l'iiyeje l'eli ẹhu. 41Nteke bụ l'o nweru onye kebutaru ghu l'ọkpu sụ lẹ gụ l'iya lịfutaje jee manyịru lanụ, tsowaru iya ro tẹ gụ l'iya jee manyịru labọ. 42Madzụ -ryọjee ghu iwhe, nụkwa onye ọbu iwhe ọbu ọ ryọru ghu, tẹhenu o -nweru onye byarụ ọnguta iwhe ghu, ba ajịkakwa l'ị tịi ngẹdu iyẹ ya.
Oye ndu ọhogu obu
(Luk. 6:27-28,32-36)
43“Unu nụhawaru l'a sụru: ‘Unu ye ndu unu lẹ whẹ l'eshi ọnya obu, unu akpọ ndu ọhogu unu ashị.’ 44Ọle iwhe mbẹmua l'ekfuru unu bụ: unu ye ndu ọhogu unu obu. Unu ekfujeru nụ Chileke l'iswi ẹhu ndu ono, l'akpa unu ẹhu, 45nke ọwhu unu l'a-bụ ụnwu nke Nna unu ọwhu bu l'imigwe. O noo l'ọo ya l'emeje t'ẹnyanwu waarụ ndu l'eme ẹji mẹe ndu l'eme ree. Ọ kwarụ iya whọ l'emeje tẹ mini chịaru ndu dụ chịriri mẹe ndu l'adụa chịriri. 46Nteke bụlewho l'ọo ndu yeru unu obu bẹ bụ ndu ọwhu unu yeru obu nwẹkiya, ?ọo ẹgube obunggo gụnu bẹ Chileke l'e-bu unu l'ono? ?Tọ hẹdua nno bụ gẹ ndu l'ana akịriko l'emeje iya? 47Nteke bụ l'ọlewho ndu unu lẹ whẹ l'eshi ọnya bẹ unu l'ekeleje ekele kpụ, ?ọo gụnu bẹ bụ iwhe ọbu unu ka ndu ọdo ememe? ?Tọ hẹdua nno bụ gẹ ndu l'ẹte amaa Chileke l'emeje? 48Ọo ya bụ t'unu dzua oke gẹ Nna unu bu l'imigwe dzuru.
Currently Selected:
:
Highlight
Copy
Compare
Share
Want to have your highlights saved across all your devices? Sign up or sign in
© 2014, Wycliffe Bible Translators, Inc. in cooperation with Abakaliki Literacy and Translation Trust