Hechos 27
27
Pablo jum Romau bíttuahuak
1Jum Italia buíarau bíttua báahuaka jü Pablo éntok huate peréesom jü capitán Júliö téamta mampo jóahuak, hua Augústota batallonpo jometa mampo. Ínapo Lucas, Pablótamakne siika. 2Huanäite jum barco Adramítena teäu jomepo nuk sákahuak, Asia buiärau bíchaa huátaktëpo. Aristarko éntok, ket itomak hueiyei, jü Tesalónicapo joome, hua pueblo Macedonia buíaräpo káttekäpo. 3Yokóriapote jum puerto Sidonpo yájjak. Huämi Julio tüisi ä al‑lériaka ä bitchak juka Pablota, kia huame ä täyäu bëkatana júne náasä huéenakë béchïbo ä licénciak ä aníanä béchïbo. 4Jum Sidonpo yeu sájakate juka isla Chíprë míkötana tösájjak, bueïtuk jü jeka itom béj‑reka hueiyei. 5Jum Cilicia buiärahui, éntok Panfilia buiära beute jü bahue naabúrujti yeu sájaka jum pueblo Mírä teäu yeu yájjak, Licia buíaräpo.
6Huämi jü capitán senu barcota téuhuak Alejandríapo jometa Italia buíarau bíchaa huátaktemta ama itom jämu sauhue buoula itom huéria báreka. 7Juebena táapote läuti jíba kateka, jiókot anpo jum puerto Gnídö beu yájjak. Ketune juka jekata itom béj‑reka huë béchïbote puerto Salmón beu áman sájjak isla Cretä téamta kontíaka. 8Júnëli juka jekata itom béj‑reka huei júnete jíba boojohuai bahué mayóamak lópola. Júnensute Buenos Puertos téhuakäu yájjak, jü pueblo Laséäu kaa mekka káttekähui.
9Júnëlite bínhuatuk, éntok béja kaa türiakai bahuepo boojo béchïbo, jume buere jékam béchïbo éntok béja sebe kíbakei. Huäri béchïbo jü Pablo 10ínel ámeu jiaahua:
—Eme oóhuim, ika boojóohuamtane kaa tüisi bitcha. Júkate barcota tärunake éntok huaka áma huériahuamta junne, éntok ítapo júnete jamak itom jíapsi tärunake.
11Të jü capitán juka barcota huériamta chë nok súalei éntok juka ä átteakamta, jü Pablota béppa. 12Huákäi puertota kaa türiakäu jünériaka jum séberiapo áma anbéchïbo, sïme jëla áma yeu sákahuak junne türianake tíiyai, jamak júne Feniceu yáijnake ti éaka, hua puerto Cretapo kátekäpo, huämi juka séberiata pasároa báreka. Huäri noresteu bíchaa pújbaka káttek éntok suresteu bícha.
Jum bahuepo buere jéjekakame
13Huanärim sur bétana juka jekata kaa útteaka huë béchïbo al‑léaka emo boojóomáchilek. Yeute sájaka jü Creta bahué mayóat kattáitek. 14Kia lauti jëla buere jeka Noréstë téame juka barcota útteaka béebaka, 15ä huéria táytek. Atä béj‑reka kaakun kat máchika kíal ä tójjak; huanäi itom nuk siika. 16Jü ili isla Claudä téamta huamte sájjak, jekata kaa útteaka huëpámani. Huanäite jiókot anpo juka ili canoata itom huíksakäu itou huíkeka barcopo jikáchä teekak. 17Béja jikáchä téksukam huite buerémmia juka barcota nate chíkola nau súmmak kaa näikim ä huénnakë béchïbo. Huanärim jum sëéu Sírtë téäu emo kimumáchileka májhueka, jume velam búttiaka jekámak sájjak. 18Yokóriapo jíba bénasi juka jekata útteaka huei, juka barcopo bem huériäu bahuéu kom huötiatáitek. 19Baij taáhuata huei éntok, ítapo am aníaka juka barco átteata áma huériihuamta bäau kom huötiak. 20Yuun jaiki táapote täata kaa bitchak, kia chokim junne, éntok juka buere jekata itom bébä béchïbote béja kaa yorem eiyai itom áma yorénake bétana.
21Béja jaiki táapo kaa itom jïbuä tíaka jü Pablo áme násuk kíkteka ínel jiaahua:
—Eme oóhuim, chë türi eiyei eme nee nok jíkkajako. Katte jum Cretapo yeu sájakätek íkäi jiókot máchiraata kaa bít eiyey, éntok huaka enchim huériäu júnem kaa tärü eiyei. 22Të katem kom eiya, bueïtuk ito násuk kaibu jábe muknake, tem juka barcota ál‑la jíba tärunake. 23Tukábiak jü Diosta ángel inou yépsak, áapörik bétana inou jaatáka, hua Dios nee sáuhuemta bétana éntok hua ín áa béchïbo tekipánoähui. 24Huäri Diosta ángel ínel inou jiaahua: “Kátë jachin eiya, Pablo, bueïtukë Romapo chë nésauhuemta bíchäpo yeu toijna, éntok emo béchïbotuk jü Dios sïme jume barcopo émomak kateme bem kókko éäpo áma am yoretuanake.” 25Júnentuk, eme oóhuim, óusem eiya, bueïtuk ínapo jü Dióstat eiya, éntokne jüneiya juka Diosta ángel nokakä páman ä lútüriatunakëhui. 26Të ál‑late senu islau yeu biáktinake —ti ámeu jiaahua jü Pablo.
27Séjtul tukáapote, béja guoi semáanapo boojóolataka, jum bahué Adriatico ti téhuaakapo jü jeká naa itom núnübuai, huanäi tukáa násuk huei jume barcopo tekipánoame jünëak bahué mayoau itom yeu yáijböhui. 28Huanärim juka bäta jäimu mekka kömiakäu jünéria báreka ä jünaktek. Huanäi treinta y seis métrotukai. Júchi huam jëla katékam júchi ä jünaktek. Huämi éntok, veintisiete metrota jípurey. 29Huanärim májhueka jü barcota jita tetau tajti máchileka, naiki anclam barco chobe bétana huéeme kom huötiaka jáptek. Huanärim májhueka noita júne machútua peiyai. 30Jume áma tekipánoame éntok, jum barcopo yeu kat báreka eiyai. Kíalïkum juka ili canoata bäau kom jímma báarei, jume anclam barco kóbapo kateme kom huötia báaremcha aneka. 31Të jü Pablo juka capitanta téjhuak éntok jume ä sontaróahuam, ínel ámeu jiaka:
—Ímëi yorémem kaa jum barcopo tahuak, eme kaibu áma yorénake.
32Huanäi jume sontarom jume huitérim ili canoata ámei huítetuatukäu chúktiaka bäau kömä tátabek.
33Marikaróapo béja jü Pablo sïmem téjhuak am jïbuä sáhueka. Ínel jíaka:
—Béja guoi semáana huéiye eme kaa al‑léaka kócheka, éntok kaa enchim jíapsiläpo jïbuäka. 34Nóitem jïbuä. Útteatem nüye kaa kókko bárëteko. Óusem éiya. Jüneäem kaibu jábe ímï bäapo muknake.
35Júnëli jiausuka jü Pablo huépul páanim nüka Diostau nokak ä baisáuhueka sïmem bíchäpo, éntok am rébektiaka am buätáitek. 36Huanäi sïme óusi ëaka ket jïbuätáitek. 37Sïme ítapo jume barcopo nau katéïhui guoi ciento setenta y séistukai. 38Chúkula bem jóboäpo núkisi jïbuäka, jume tiríjkomim bahuéu kom huötiak barcota kaa béttesi huéenakë béchïbo.
Jü barco jum bahuepo kom kibakek
39Yeu matchuk jume barcopo tekipánoame juka buíata bitchak, kaa ä täyaka jachin ä téhuaakähui. Tem juka bahué komíata see päriata jípuremta bitchak. Huanärim áman bíchaa kat báreka taahuak, barcota ára áman emo rúktia máchileka. 40Jume huiterimim chúktiak jume ánclam ámey chäkaïhuim, huanärim jume anclam bäapo tö sájjak. Jume barco timónimim yarajtiak ámey ä kúakúaktiahuähui, éntok jume velam bat huéeme jikau huíkkek. Huanäi jü barco bahue komiata mayoau bíchaa huée táytek. 41Të jum bäata au nánkëu bíchaa siká, huämi jü barco kobba sëepo tútteka béja kara huéeka taáahuakk. Jume máarem éntok, juka barco chóbeta chíbela jámtiak. 42Huanäi jume sontarom jume peréesom suabábarek kaa yéu am bajúm ïaaka, am tennimáchileka. 43Të jü capitán juka Pablota ä jínëubárë béchïbo kaa licénciata nénkak, ál‑la am téjhuak jume ára bajúmeme noita bäau emo huötiaka mayoau emo am jínëutuanake tíaka, 44jume huátem éntok, tablámmet yeu bajúm sauhue éntok barco kuta kóttilammechi. Júnëlite sïme yeu bajúmeka áma yoórek.
Currently Selected:
Hechos 27: mfy
Highlight
Copy
Compare
Share
Want to have your highlights saved across all your devices? Sign up or sign in
© 2014, Wycliffe Bible Translators, Inc. All rights reserved
Hechos 27
27
Pablo jum Romau bíttuahuak
1Jum Italia buíarau bíttua báahuaka jü Pablo éntok huate peréesom jü capitán Júliö téamta mampo jóahuak, hua Augústota batallonpo jometa mampo. Ínapo Lucas, Pablótamakne siika. 2Huanäite jum barco Adramítena teäu jomepo nuk sákahuak, Asia buiärau bíchaa huátaktëpo. Aristarko éntok, ket itomak hueiyei, jü Tesalónicapo joome, hua pueblo Macedonia buíaräpo káttekäpo. 3Yokóriapote jum puerto Sidonpo yájjak. Huämi Julio tüisi ä al‑lériaka ä bitchak juka Pablota, kia huame ä täyäu bëkatana júne náasä huéenakë béchïbo ä licénciak ä aníanä béchïbo. 4Jum Sidonpo yeu sájakate juka isla Chíprë míkötana tösájjak, bueïtuk jü jeka itom béj‑reka hueiyei. 5Jum Cilicia buiärahui, éntok Panfilia buiära beute jü bahue naabúrujti yeu sájaka jum pueblo Mírä teäu yeu yájjak, Licia buíaräpo.
6Huämi jü capitán senu barcota téuhuak Alejandríapo jometa Italia buíarau bíchaa huátaktemta ama itom jämu sauhue buoula itom huéria báreka. 7Juebena táapote läuti jíba kateka, jiókot anpo jum puerto Gnídö beu yájjak. Ketune juka jekata itom béj‑reka huë béchïbote puerto Salmón beu áman sájjak isla Cretä téamta kontíaka. 8Júnëli juka jekata itom béj‑reka huei júnete jíba boojohuai bahué mayóamak lópola. Júnensute Buenos Puertos téhuakäu yájjak, jü pueblo Laséäu kaa mekka káttekähui.
9Júnëlite bínhuatuk, éntok béja kaa türiakai bahuepo boojo béchïbo, jume buere jékam béchïbo éntok béja sebe kíbakei. Huäri béchïbo jü Pablo 10ínel ámeu jiaahua:
—Eme oóhuim, ika boojóohuamtane kaa tüisi bitcha. Júkate barcota tärunake éntok huaka áma huériahuamta junne, éntok ítapo júnete jamak itom jíapsi tärunake.
11Të jü capitán juka barcota huériamta chë nok súalei éntok juka ä átteakamta, jü Pablota béppa. 12Huákäi puertota kaa türiakäu jünériaka jum séberiapo áma anbéchïbo, sïme jëla áma yeu sákahuak junne türianake tíiyai, jamak júne Feniceu yáijnake ti éaka, hua puerto Cretapo kátekäpo, huämi juka séberiata pasároa báreka. Huäri noresteu bíchaa pújbaka káttek éntok suresteu bícha.
Jum bahuepo buere jéjekakame
13Huanärim sur bétana juka jekata kaa útteaka huë béchïbo al‑léaka emo boojóomáchilek. Yeute sájaka jü Creta bahué mayóat kattáitek. 14Kia lauti jëla buere jeka Noréstë téame juka barcota útteaka béebaka, 15ä huéria táytek. Atä béj‑reka kaakun kat máchika kíal ä tójjak; huanäi itom nuk siika. 16Jü ili isla Claudä téamta huamte sájjak, jekata kaa útteaka huëpámani. Huanäite jiókot anpo juka ili canoata itom huíksakäu itou huíkeka barcopo jikáchä teekak. 17Béja jikáchä téksukam huite buerémmia juka barcota nate chíkola nau súmmak kaa näikim ä huénnakë béchïbo. Huanärim jum sëéu Sírtë téäu emo kimumáchileka májhueka, jume velam búttiaka jekámak sájjak. 18Yokóriapo jíba bénasi juka jekata útteaka huei, juka barcopo bem huériäu bahuéu kom huötiatáitek. 19Baij taáhuata huei éntok, ítapo am aníaka juka barco átteata áma huériihuamta bäau kom huötiak. 20Yuun jaiki táapote täata kaa bitchak, kia chokim junne, éntok juka buere jekata itom bébä béchïbote béja kaa yorem eiyai itom áma yorénake bétana.
21Béja jaiki táapo kaa itom jïbuä tíaka jü Pablo áme násuk kíkteka ínel jiaahua:
—Eme oóhuim, chë türi eiyei eme nee nok jíkkajako. Katte jum Cretapo yeu sájakätek íkäi jiókot máchiraata kaa bít eiyey, éntok huaka enchim huériäu júnem kaa tärü eiyei. 22Të katem kom eiya, bueïtuk ito násuk kaibu jábe muknake, tem juka barcota ál‑la jíba tärunake. 23Tukábiak jü Diosta ángel inou yépsak, áapörik bétana inou jaatáka, hua Dios nee sáuhuemta bétana éntok hua ín áa béchïbo tekipánoähui. 24Huäri Diosta ángel ínel inou jiaahua: “Kátë jachin eiya, Pablo, bueïtukë Romapo chë nésauhuemta bíchäpo yeu toijna, éntok emo béchïbotuk jü Dios sïme jume barcopo émomak kateme bem kókko éäpo áma am yoretuanake.” 25Júnentuk, eme oóhuim, óusem eiya, bueïtuk ínapo jü Dióstat eiya, éntokne jüneiya juka Diosta ángel nokakä páman ä lútüriatunakëhui. 26Të ál‑late senu islau yeu biáktinake —ti ámeu jiaahua jü Pablo.
27Séjtul tukáapote, béja guoi semáanapo boojóolataka, jum bahué Adriatico ti téhuaakapo jü jeká naa itom núnübuai, huanäi tukáa násuk huei jume barcopo tekipánoame jünëak bahué mayoau itom yeu yáijböhui. 28Huanärim juka bäta jäimu mekka kömiakäu jünéria báreka ä jünaktek. Huanäi treinta y seis métrotukai. Júchi huam jëla katékam júchi ä jünaktek. Huämi éntok, veintisiete metrota jípurey. 29Huanärim májhueka jü barcota jita tetau tajti máchileka, naiki anclam barco chobe bétana huéeme kom huötiaka jáptek. Huanärim májhueka noita júne machútua peiyai. 30Jume áma tekipánoame éntok, jum barcopo yeu kat báreka eiyai. Kíalïkum juka ili canoata bäau kom jímma báarei, jume anclam barco kóbapo kateme kom huötia báaremcha aneka. 31Të jü Pablo juka capitanta téjhuak éntok jume ä sontaróahuam, ínel ámeu jiaka:
—Ímëi yorémem kaa jum barcopo tahuak, eme kaibu áma yorénake.
32Huanäi jume sontarom jume huitérim ili canoata ámei huítetuatukäu chúktiaka bäau kömä tátabek.
33Marikaróapo béja jü Pablo sïmem téjhuak am jïbuä sáhueka. Ínel jíaka:
—Béja guoi semáana huéiye eme kaa al‑léaka kócheka, éntok kaa enchim jíapsiläpo jïbuäka. 34Nóitem jïbuä. Útteatem nüye kaa kókko bárëteko. Óusem éiya. Jüneäem kaibu jábe ímï bäapo muknake.
35Júnëli jiausuka jü Pablo huépul páanim nüka Diostau nokak ä baisáuhueka sïmem bíchäpo, éntok am rébektiaka am buätáitek. 36Huanäi sïme óusi ëaka ket jïbuätáitek. 37Sïme ítapo jume barcopo nau katéïhui guoi ciento setenta y séistukai. 38Chúkula bem jóboäpo núkisi jïbuäka, jume tiríjkomim bahuéu kom huötiak barcota kaa béttesi huéenakë béchïbo.
Jü barco jum bahuepo kom kibakek
39Yeu matchuk jume barcopo tekipánoame juka buíata bitchak, kaa ä täyaka jachin ä téhuaakähui. Tem juka bahué komíata see päriata jípuremta bitchak. Huanärim áman bíchaa kat báreka taahuak, barcota ára áman emo rúktia máchileka. 40Jume huiterimim chúktiak jume ánclam ámey chäkaïhuim, huanärim jume anclam bäapo tö sájjak. Jume barco timónimim yarajtiak ámey ä kúakúaktiahuähui, éntok jume velam bat huéeme jikau huíkkek. Huanäi jü barco bahue komiata mayoau bíchaa huée táytek. 41Të jum bäata au nánkëu bíchaa siká, huämi jü barco kobba sëepo tútteka béja kara huéeka taáahuakk. Jume máarem éntok, juka barco chóbeta chíbela jámtiak. 42Huanäi jume sontarom jume peréesom suabábarek kaa yéu am bajúm ïaaka, am tennimáchileka. 43Të jü capitán juka Pablota ä jínëubárë béchïbo kaa licénciata nénkak, ál‑la am téjhuak jume ára bajúmeme noita bäau emo huötiaka mayoau emo am jínëutuanake tíaka, 44jume huátem éntok, tablámmet yeu bajúm sauhue éntok barco kuta kóttilammechi. Júnëlite sïme yeu bajúmeka áma yoórek.
Currently Selected:
:
Highlight
Copy
Compare
Share
Want to have your highlights saved across all your devices? Sign up or sign in
© 2014, Wycliffe Bible Translators, Inc. All rights reserved