A ma apen a nap mët poë varih to soe vakis maꞌ pan, “Teꞌ Sunön va pa ma moeh tah kurus, eën a vasioꞌ, a ma taateꞌ pën to man rakah! O poen poanheh nën se vateen a hat manih pa ma napan varih po oeh? Parën piun o eraꞌ va pa ö nee to ip vavoh ka möm?” Ee to heꞌ papaeh raoe a ma ohop kakaare, kee soe ke raoe pan, “Eöm se vanot nem a siꞌ tëëm kökööt, keꞌ onöt a ö no a napan varih to vakihat me a neöm se ip vamët a ma kea peöm varih, o teꞌ va po vaman, me o teꞌ kikiu vamanih pa ö nee to ip vamët vavoh ka neöm. E Sosoenën to vateꞌ voh en pa tovih teꞌ nee se ip vamët. Po poen no o tövakihat to ip vamët vahik ee pa ma napan poë varih. Ke Sosoenën se piun a hat nee to nok voh manih peöm.”