Rozhovory s BohomUkážka

Začiatkom deväťdesiatych rokov sme s Richardom (mojím manželom) začali diskutovať o možnosti zmeny duchovného spoločenstva po takmer desiatich rokoch. Túžili sme po modernejšom spôsobe chvál a v blízkej budúcnosti sme nevideli žiadne náznaky zmeny. Po mnohých mesiacoch sme zúžili výber na dve alebo tri cirkevné spoločenstvá a plánovali sme náš odchod.

V tom čase sme súhlasili, že sa zúčastníme víkendovej duchovnej obnovy. Muži ju mali prví a ženy nasledovali o dva víkendy neskôr. Boli sme nadšení z príležitosti byť s Pánom mimo zabehnutých koľají v tomto období „medzi spoločenstvami“.

Richardových 72 hodín sa stalo osobným znovuzrodením — videla som to na jeho tvári vo dverách, keď sa v nedeľu večer vrátil. Ako rozprával, začala som úprimne túžiť po svojom vlastnom odchode.

Po zdieľaní mnohých detailov konečne otvoril tému, ktorú naposledy taktne odložil na neskôr. Rozrpával s rozmyslom a vysvetlil, že počas odchodu mu Pán odhalil, že nemáme opustiť naše spoločenstvo — mali sme v ňom zostať zasadení. Keď som našla slová, ktorými som mu mohla odpovedať, vehementne som odprskla, že Pán mne túto skutočnosť určite neodhalil a že zjavne zmeškal Boha, ktorému múdro odpovedal, že budeme len čakať a uvidíme.

Asi v polovici posledného dňa pred mojím odchodom ku mne Pán prehovoril. V jednej chvíli som bola blažene nevedomá a v ďalšom okamihu som jednoznačne pochopila: Mali sme zostať v našom domácom spoločenstve. Bodka. Moja vopred určená vôľa zasiahla pevnú, nepohyblivú vôľu Boha, ako keby sa rýchle auto rozbilo na oceľových zvodidlách.

Otrasená a s nevoľnosťou som začala roniť slzy skutočného smútku. Bola požadovaná moja poslušnosť. Boli sme požiadaní, aby sme zostali, ale v tom okamihu som nemohla pochopiť Božie zmýšľanie. Pochopiť dôvod prečo trvalo veľa rokov. Vtedy sme sa rozhodli poslúchnuť a zostať.

Nasledovalo intenzívne škrtanie v mojich arogantných postojoch — au, po ktorých nasledovala práca s pokorou — dvojité au. Získala som tým niektoré z mojich najcennejších životných lekcií, pretože som poslúchla a bola som nútená učiť sa na nich.

Na moje prekvapenie prešlo aj naše spoločenstvo oživením v presnom Božom načasovaní. Teraz zo skúsenosti viem, že Pán môže zmeniť kohokoľvek — dokonca aj mňa. A vidieť oživenie v mojom domácom spoločenstve... stálo za to čakať na to. Poslušnosť je vždy nasledovaná požehnaním.