Neochvejná nádejUkážka

Ukotvení

Čítanie: Hebrejom 6, 10–20

SOAP: Hebrejom 6, 19–20

Sme na konci nášho štúdia o nádeji. Pochopili sme, že nádej znamená s dôverou očakávať Božie konanie, keď je budúcnosť nejasná. Zistili sme, že vytrvalosť znamená nestrácať nádej v Božiu dobrotu, keď nám okolnosti hovoria, aby sme sa vzdali. A naučili sme sa, že keď naša nádej vytrvá a zostane pevná, posilní sa naša viera v Božie zasľúbenia.

Boh nás žiada, aby sme vytrvali v nádeji až do konca. Pod pojmom koniec môžeme myslieť na naše vlastné obdobie čakania alebo dokonca na koniec nášho života, každopádne ide o to, aby sme kráčali s Ním a čakali na Jeho vyslobodenie. Vďaka vytrvalosti uvidíme naplnenie všetkých Božích zasľúbení. Boh nám milostivo dal na nasledovanie príklady tých, ktorí zostali pevní v nádeji, vytrvali cez utrpenie a pochybnosti, aby nás povzbudil k tomu istému.

Aké to je požehnanie, že nás náš Boh nenecháva na pochybách, čo pre nás naplánoval. Tak ako Abrahámovi vopred povedal, čo urobí, dal aj nám nemenné zasľúbenia, z ktorých môžeme čerpať povzbudenie k vytrvalosti. Akú radosť predstavuje spočívať vo vedomí, že náš Boh sa nikdy nemení, a že vždy dodržiava svoje slovo!

To je naša kotva. Tak ako kotva drží loď, aby sa neodplavila, aby nebola vydaná napospas prúdu alebo vetru, tak nás kotva nádeje drží blízko Krista. Drží nás, aby sme sa nenechali unášať, aby sme sa nenechali zmietať strachom, pochybnosťami, klamstvami. Vďaka nádeji sa môžeme pridŕžať Pána.

Ak je našou kotvou Kristus, nemôžeme padnúť. Kristus nesklame, pretože On je ten, ktorý nám dal tieto zasľúbenia. On nám dal spásu, slobodu od hriechu a smrti, vzťah s Bohom, život v hojnosti a dokonalé dary. Držme sa teda, nech už svet alebo strach hovoria čokoľvek. Buďme pevní v nádeji a držme sa Boha bez ohľadu na to, čo príde.