Neochvejná nádejUkážka

Skutočné bohatstvo

Čítanie: Genezis 3, 1–7; 1. Timotejovi 6, 17–19

SOAP: 1. Timotejovi 6, 17–19

Vkladať nádej do Boha nie je vždy jednoduché. Budú chvíle, keď sa čakanie na Boha bude zdať nepraktické, nemožné alebo pomalé. Práve vo chvíľach, keď sa nazdávame, že môžeme byť vyslobodení vlastnými silami a nemusíme čakať na to, že Boh bude konať v náš prospech, je nádej nesmierne dôležitá.

Vždy budú existovať veci, ktoré potrebujeme a chceme. Boh nám sľubuje, že sa o nás postará a naplní túžby nášho srdca. Je dobrý, dôveryhodný a verný, ale my sme často netrpezliví. Dokonca aj Eva, ktorá denne kráčala s Bohom a v záhrade mala uspokojené všetky svoje potreby, chcela niečo viac. Namiesto toho, aby sa zamyslela a uvedomila si, že to, čo chcela, nebolo od Boha, uverila satanovým klamstvám a konala nerozumne. Eva pochybovala o Božích slovách a dôverovala viac sebe než Jemu.

Najľahší spôsob, ako stratiť nádej, je spochybniť to, čo Boh povedal. Tomu, čo povedal Boh, môžeme veriť. Keď nás nepriateľ pokúša pochybnosťami a strachom, musíme si spomenúť na to, čo nám Boh skrze vieru vložil do srdca.

Naša nádej spočíva v našom Bohu, Jeho zasľúbeniach a Kristovom príchode. Keď svoju nádej vložíme do bohatstva tohto sveta, vždy budeme sklamaní. Ale nádej zakotvená v Kristovi nikdy nesklame, pretože je zakorenená vo večnej, bezpodmienečnej Božej láske.

Štedro sa deliť o to, čo nám Boh dal, je jeden zo spôsobov, ako môžeme žiť svoju nádej. Štedrosť nám pripomína, že to, čo máme, nám nepatrí a nie je to zdrojom našej nádeje. Štedrosť je vyjadrením nádeje, ktorú máme vo večnosti, a ukazuje nášmu srdcu, ako aj ľuďom okolo nás, že náš skutočný poklad je v nebi. Je znakom našej dôvery Bohu, že len On uspokojí naše potreby a milostivo nám dá dobré dary vo svojom dokonalom načasovaní.