Neochvejná nádejUkážka

Vytrvajme v nádeji

Čítanie: 2. Korinťanom 4, 7–18

SOAP: 2. Korinťanom 4, 8–10

Nádej znamená s dôverou očakávať Božie konanie, keď je budúcnosť nejasná. Vytrvalosť znamená nestrácať nádej v Božiu dobrotu, keď nám okolnosti hovoria, aby sme sa vzdali. Pavol vo svojom liste Korinťanom pripomína, ako vyzerá vytrvalosť. Povzbudzoval ich, aby znášali utrpenie, ktoré prežívali, a naďalej dúfali v to, čo je večné, a nie v to, čo je viditeľné.

Život v nádeji je zápas, ktorý si vyžaduje neustálu silu a vytrvalosť. Diabol, ako aj naše vlastné pochybnosti a obavy, nás môžu pokúšať, aby sme sa vzdali nádeje. Hoci sa v živote nevyhneme ťažkostiam, aj utrpenie môžeme znášať s nádejou. Pavol pripomínal cirkvi v Korinte nádej, ktorú mali, tým, že opísal ich realitu: zažívali ťažkosti, ale nie také, aby ich rozdrvili; boli zmätení okolnosťami, ale neboli dohnaní k zúfalstvu; boli prenasledovaní nepriateľmi, ale Boh ich nikdy neopustil; boli zrazení na kolená, ale neboli zničení.

Dôvodom, prečo neboli zdrvení, zúfalí, opustení alebo zničení, bolo to, že nezabúdali na svoju nádej. Tým, že si pripomínali Boží charakter a Kristovo zasľúbenie a verili v ne, niesli si Jeho zomieranie každý deň so sebou. Nikdy neprestali žiť vo svetle pravdy. To im umožnilo byť svedkami pre ľudí okolo seba, pre tých, ktorí Krista nepoznali.

Ani uprostred utrpenia nič nemôže zrušiť Božie zámery. Žiadny odpor, prenasledovanie, ťažkosti ani utrpenie nemôžu zmeniť Boží plán. On je nám verný, a my Mu môžeme byť tiež verní, keď znášame utrpenie a vytrváme v nádeji. Keď naďalej veríme v Krista, pamätáme na Jeho smrť a na všetko, čo pre nás vykonal, žijeme vo víťazstve. Utrpenie, ktoré dnes znášame, je v skutočnosti len ľahké a chvíľkové v porovnaní so slávou večného života s Ním. Radosť z poznania Krista bude vždy väčšia ako naša bolesť a utrpenie, väčšia ako naše zápasy a bolesti srdca.