Neochvejná nádejUkážka

Pamätaj, študuj, ohlasuj

Čítanie: Žalmy 136

SOAP: Žalmy 136, 23-26

Naša nádej je neustále skúšaná nepriateľom i Bohom. Nepriateľ nás skúša svojimi klamstvami. Ak sa mu podarí nahovoriť nám, že tento svet nás dokáže uspokojiť, urobí všetko pre to, aby sme svoju nádej vložili do svetských vecí. Lebo ak je naša nádej v niečom inom ako v Bohu, jedného dňa nás to sklame. A keď si uvedomíme, že všetko, na čo sme sa spoliehali, nás napokon sklame, môžeme stratiť nádej úplne.

Na druhej strane, keď Boh preskúša našu nádej, je to príležitosť k rastu. On je s nami trpezlivý a pomáha nám, keď zlyháme. Pozná naše sklony poddať sa strachu a nádejať sa v niečo iné než v Neho. Preto nám dal svoje Slovo, Svätého Ducha a kresťanské spoločenstvo, aby nám pomohol vytrvať v nádeji.

Nádej je vytrvalé očakávanie Boha, aj keď nevidíme, čo príde. Nádej nám dáva silu spoliehať sa na Božiu múdrosť a počkať na Boží zásah. Rozvíjanie takejto nádeje si však vyžaduje cvik. Na to, aby naša nádej ostala zakorenená v Ňom, potrebujeme poznať Boží charakter.

136. žalm nám ukazuje, ako má naša nádej fungovať. Najskôr si máme pripomínať Božie skutky. To, čo pre nás už Boh vykonal, nám pripomína, že Boh bude konať aj naďalej. Jeho vernosť v minulosti nám dáva istotu Jeho vernosti v budúcnosti. Potom musíme skúmať Jeho charakter. Štúdiom Božieho slova poznávame, kým je. Žalmista spomína na prejavy Božej vernosti k Jeho ľudu v minulosti a popritom objavuje, kým Boh je. Nakoniec by sme mali ohlasovať Jeho dobrotu. Keď ohlasujeme, kým Boh je, prehlbuje to aj našu vieru a je to svedectvo pre naše okolie o tom, čo znamená žiť s vierou.

Takto má naša nádej fungovať: pripomínanie si Jeho skutkov, skúmanie Jeho charakteru, ohlasovanie Jeho dobroty. Keď tak činíme, On dáva rásť našej istote v Jeho dobrotu v tomto živote i vo večnosti. On nám prisľúbil dobré veci.