Neochvejná nádejUkážka

Nádej aj po smrti

Čítanie: 1. Korinťanom 15, 1-28

SOAP: 1. Korinťanom 15, 16-19

Pavol vo svojom liste veriacim v Korinte vysvetlil dôležitosť Kristovho vzkriesenia a zopakoval obsah evanjelia: Kristus zomrel za naše hriechy, bol pochovaný, na tretí deň vstal z mŕtvych a ukázal sa mnohým ľuďom. Jeho posmrtné zjavenia boli veľmi dôležité, pretože poskytli ranej cirkvi očividný dôkaz o tom, že Ježiš naozaj vstal z mŕtvych, tak ako to predpovedal.

Kristovo vzkriesenie je základom kresťanskej viery. Bez neho by sme nemali nič, v čo by sme mohli dúfať. Pavol hovorí, že keby Kristus nevstal z mŕtvych, nemohli by sme byť vzkriesení ani my. A nielen to – Pavol tvrdí, že ak máme nádej v Kristovi iba v tomto živote, sme úbohejší ako ľudia, ktorí v Ňom nemajú žiadnu nádej.

Základ našej nádeje v Krista je totiž prísľub večnosti. Ak naša nádej nesiaha za hrob, nemáme žiadnu nádej. Naša nádej môže byť neochvejná v každom čase práve preto, že je ukotvená vo večnosti: Ježiš nám sľúbil, že naše telá budú vzkriesené do nikdy nekončiaceho života v nebi. Keby Ježiš nebol vzkriesený, nemohli by sme dúfať ani v naše vlastné vzkriesenie. Ak nie je žiadna večnosť s Kristom, naše životy nemajú zmysel.

Svoju nádej vkladáme v to, čo je skutočné – náš vzťah s Bohom teraz v časnosti; a v to, čo je trvácne – prisľúbenie večnosti s Kristom. Všetko ostatné je bezcenné a len táto nádej nám dáva radosť a život. A keďže je Kristus ten, ktorý má budúcnosť v rukách, môžeme si byť istí večnosťou s Ním.

Výzva na tento týždeň

Nádej je kotvou pre naše duše, pretože máme v Koho dúfať. Tento týždeň si vyhraď čas na čítanie niektorého z evanjelií a zapíš si, ako Ježiš splnil svoje sľuby, keď bol na zemi. Ako ti to pomáha veriť, že On splní svoj sľub a jedného dňa sa vráti?