On vidí, On vie, On sa staráUkážka

Čítanie: Lukáš 6, 12–49

SOAP: Lukáš 6, 12

Ježiš učinil mnoho zázrakov. Uzdravoval chorých, konfrontoval židovských vodcov, povolával učeníkov a dokonca znášal pokušenia a odmietnutie. Mnohokrát sa Ježiš utiahol aj do ústrania, aby bol sám a modlil sa.

Lukášovo evanjelium nám predstavuje Krista ako človeka. Ježiš je Boží Syn, a zároveň je človek. Prežíval rovnaké emócie ako my a znášal rovnaké (alebo oveľa väčšie) pokušenia. Zažil hlad, smútok, radosť, vzrušenie, sklamanie a zradu. Vo všetkých týchto veciach však bol bez hriechu.

V dnešnom čítaní si Ježiš vybral učeníkov a potom svojim nasledovníkom odovzdal silné, teologicky bohaté posolstvo. Najdôležitejšie je však všimnúť si to, čo sa dialo tesne pred týmito udalosťami: Ježiš vyhľadal samotu a modlil sa.

Často počúvame, že ak Ježiš potreboval čas osamote s Bohom, potom my ho potrebujeme o to viac. Hoci je to pravda a my naozaj potrebujeme tráviť čas s naším nebeským Otcom, možno je za tým aj niečo viac, že Ježiš sa tak často vzďaľoval od ostatných, aby sa modlil. Ježiš chcel tráviť čas so svojím Otcom. Ježiš vedel, že Otec je Jeho zdrojom, oporou, útechou a radosťou. Ježiš sa nestiahol do ústrania, aby strávil čas osamote s Bohom, len keď bol v núdzi; robil to preto, aby prehĺbil svoj vzťah s Otcom.

Tieto pasáže nám ukazujú nielen to, že Ježiš potreboval byť v Božej prítomnosti, ale aj to, že On túžil po Bohu. Čím väčšiu prioritu dáme modlitbe v našom živote, tým viac budeme túžiť po čase strávenom v Božej prítomnosti. Čím viac času budeme tráviť s Ním, tým viac spoznáme radosť a pokoj, ktorý pramení z Jeho prítomnosti. Ježiš pravidelne vyhľadával čas s Otcom. Kiež by sme aj my žili tak, aby sme si strážili a chránili svoj vzácny, neoceniteľný čas s Bohom.