On vidí, On vie, On sa staráUkážka

Čítanie: Lukáš 5, 27—6,11

SOAP: Lukáš 5, 32

Izraelský národ bol počas Ježišovho života pod nadvládou Rímskej ríše. Aj keď Židia platili veľké dane a boli v mnohých smeroch utláčaní, mohli Boha slobodne chváliť. Židia sa s Rimanmi nestretávali, pretože boli pohania a ich spôsob života bol podľa židovských zákonov nečistý.

Napriek tomu sa našli Židia, ktorí súhlasili s prácou pre Rimanov. Lévi bol jedným z nich. Ako výberca daní pre rímsku vládu vyberal Lévi peniaze od svojich židovských spoluobčanov a posielal ich späť do Ríma. Mnohí mýtnici mali povesť, že od ľudí vyberali viac, ako Rimania požadovali, aby si sami zarobili. Mýtnici v Izraeli neboli rešpektovaní - opovrhovali nimi tak obyčajní ľudia, ako aj farizeji a znalci zákona, ktorí mali autoritu.

Lukáš neposkytuje veľa informácií o tom, kto bol Lévi, ani o tom, ako a prečo sa stal výbercom daní. Hovorí nám však, že hneď ako Ježiš povedal: „Nasleduj ma," Lévi všetko zanechal a usporiadal pre Ježiša veľkú hostinu.

Ježiša neodradila Léviho minulosť. Jeho bohatstvo, zamestnanie, politická príslušnosť a ani povesť neboli pre Ježiša dôležité. Záležalo Mu len na tom, že Lévi všetko opustil, aby sa stal Jeho učeníkom.

Témou, ktorú budeme v Lukášovom evanjeliu vidieť čoraz častejšie, je, že tí, ktorých židovskí vodcovia nepovažovali za „spravodlivých“, boli vnímaví voči Ježišovi a nasledovali ho. Ježiš neprišiel zachrániť tých, ktorí neverili, že potrebujú záchranu. Prišiel zachrániť tých, ktorí si uvedomujú svoj hriech, porušenosť a potrebu Spasiteľa. Ježiš týchto ľudí prijal s otvorenou náručou, rovnako ako prijíma nás, keď mu prinášame svoje hriechy a nedostatky. Ježiš nás vyzýva, aby sme s Ním začali nový život tým, že zanecháme minulosť a budeme Ho nasledovať.