NepokojUkážka

Včera sme zistili, že riešenie nášho nepokoja je možné nájsť v šabatovom odpočinku od zdrojov tohto nepokoja. Zajtra sa pozrieme, ako to v skutočnosti my kresťania robíme v 21. storočí. Najprv sa však musíme pozrieť na to, čím šabat pre dnešného kresťana nie je. A najlepšie miesto, kde začať, je pôvod samotného šabatu.

Keď Boh odovzdal Mojžišovi na vrchu Sinaj desať prikázaní, prikázal Izraelitom odpočívať na siedmy deň každého týždňa. Malo to byť znamením Božej zmluvy s jeho ľudom. A ,samozrejme, šabat bol obrazom Božieho dňa odpočinku od diela stvorenia počas prvých siedmich dní.

V Starom zákone sa šabat dodržiaval s prísnymi pravidlami a predpismi. Napríklad Izraelitom bolo zakázané zapaľovať oheň (Exodus 35,3), zbierať jedlo (Exodus 16,23-29) a predávať tovar na trhu (Nehemiáš 10,31). A trest za úmyselné porušenie šabatu nebol menší, než smrť (Exodus 31,14-15).

Izraeliti v priebehu času posunuli šabat do svojich najzákonníckejších extrémov a vo chvíli, keď Ježiš prišiel na zem, dokonca považovali uzdravenie počas šabatu za hriech. Keď farizeji v Matúšovi 12 videli Ježiša uzdravovať a zbierať zrná na poli počas šabatu, konfrontovali Ho pre Jeho zdanlivú nezákonnosť. Ježiš odpovedal vyhlásením: „Syn človeka je Pánom soboty“ (Matúš 12,8), ktoré signalizuje, že v osobe Krista bola prítomná Nová zmluva. V Markovom popise tých istých udalostí je zaznamenané Ježišovo tvrdenie, že „sobota bola stvorená pre človeka, nie pre človek pre sobotu“ (Marek 2,27). Inými slovami, Ježiš hovorí, že skrze Neho už šabat (sobota) nie je príkazom zákona. Namiesto toho je láskavým darčekom pre tých, ktorí nenachádzajú pokoj.

Čo mienil Ježiš slovami, že sobota je teraz pre človeka? Ako môžeme tento dar prakticky využiť? A ako môžeme dnes pravidelne odpočívať bez toho, aby náš odpočinok bol zákonnícky a život odsávajúci? To sú otázky, na ktoré odpovieme v posledný deň tohto plánu.