Začni tu | Prvé kroky s JežišomUkážka

Kolosanom 2 | Zostaň v správnom kurze

Vitajte späť, moji priatelia. Dnes varovanie pred podvodom. Sme v Liste Kolosanom 2 a štvrtý verš hovorí: 

„Toto hovorím preto, aby vás nikto nezviedol falošným prehováraním.“ 

Neznášam, keď som oklamaný. Napriek tomu existujú podvodníci – falošní učitelia alebo pomýlení učitelia – a ich argumenty môžu znieť pravdivo. Ale nedaj sa oklamať. Pretože podvod ťa môže poslať zlým smerom. Nastúpil ste niekedy do autobusu, ktorý išiel nesprávnym smerom? Alebo ešte horšie, raz som na školských pretekoch v behu na 5 km zle odbočil a bežal opačným smerom od cieľovej čiary. V tom momente na rýchlosti nezáleží – idem zlým smerom! A to isté sa môže stať aj duchovne.

Keď nasledujeme Ježiša, musíme zostať na ceste – správnej ceste. A správny spôsob, ako nasledovať Ježiša – je nasledovať Ježiša. On je cesta. Môže to znieť ako samozrejmosť, ale niekedy nás môže niečo rozptýliť. Alebo ešte horšie - oklamať. Takže aby sme boli na správnej ceste, začnime v Slove. Kolosanom 2, verš 6:

„Ako ste teda prijali Ježiša Krista, Pána, tak v ňom žite.“ 

To sa mi páči. Začni s Ježišom – a zostaň pri Ježišovi. Falošní učitelia odvádzajú veriacich od jednoduchosti nasledovania Ježiša. Tak zostávaj v ňom, vo verši 7: 

„...zakorenený a v ňom budovaný v pevnej viere.“ 

Zamysli sa nad tým. Keď zasadíš malý strom, pripevníš k nemu opornú tyč, aby si mu pomohol spevnieť. Niektorí ľudia sa správajú k Ježišovi, ako keby bol tou malou opornou tyčou. Vyrastú a nechajú Ho za sebou. Nerob to. Ježiš je náš koreň. On je vinič, my sme ratolesti. Korene poskytujú živiny pre rast a držia nás pri zemi v búrke. Sme „zakorenení a vybudovaní“ v Ježišovi. Pavol nás teda opäť varuje: nedajte sa chytiť do zajatia „prázdneho a klamného filozofovania“, ktoré nemá korene v Ježišovi. Verš 9: 

„Predsa v ňom telesne prebýva celá plnosť božstva.,“

Wow. Plnosť Boha v tele. To je Ježiš. Plnosť – nielen trochu, ale na sto percent. A verš 10: 

„...Aj vy ste dosiahli plnosť v tom, ktorý je hlavou každého kniežatstva a mocnosti.“

Inými slovami, Ježiš je plne Boh, a keď si v Ňom zakorenený, stávaš sa plne sám sebou – osobou, ktorou si bol povolaný byť.

Takže falošní učitelia odvádzali kresťanov z cesty učením, že Ježiš je Boh len čiastočne. A namiesto nasledovania Ježiša sa zamerali na dodržiavanie pravidiel. Hovorili, čo musíš robiť, aby si sa dostal do neba. Veci zo Starého zákona, ako napríklad obriezka. 

Dobre, prestaň sa chichotať. Obriezka bola myslená ako fyzický obraz s duchovným významom. Odrezanie časti tela bolo symbolom toho, ako je naše telo - naša hriešna prirodzenosť - odrezaná Pánom. Ale fyzická obriezka bola pre Židov, pre kresťanov nebola nikdy prikázaná. Napriek tomu falošní učitelia trvali na tom, aby sa kresťanskí muži dali obrezať, a z nasledovania Ježiša urobili hromadu odporúčaní, čo robiť a čo nie, a pracovali na tom, aby boli dobrí. Pavol však hovorí, že Ježiš vykonal prácu - odrezal naše telo - duchovne, nie fyzicky. 

A verš 12 hovorí o krste. Ak patríš Ježišovi, volá ťa, aby si sa dal pokrstiť. Krst nie je niečo, čo ťa má zachrániť, je to niečo, čo robíš, pretože Ježiš ťa zachránil. V krste sa stotožňujeme s Ježišom: môj starý život zomrel s Ježišom na kríži a Jeho zmŕtvychvstanie mi prinieslo nový život. Takže krst znázorňuje pohreb - ponorením do vody a vzkriesenie - vytiahnutím z vody. 

A tento nový život je spôsob, akým teraz nasledujeme Ježiša. Staré sa pominulo. Nepracujeme na splatení všetkých našich hriechov. Verš 13 hovorí, že Ježiš 

„...nám odpustil všetky naše hriechy.“ 

Zrušil nám celý dlh - už nie je čo platiť. Tvoj hriech ťa nemá čím usvedčiť. 

A preto nasledovanie Ježiša nie je len súbor pravidiel. Vo verši 16 to nie je o tom „čo ješ a piješ,“ alebo o „náboženských sviatkoch“ alebo o Sabatoch. Tieto veci boli súčasťou Starej zmluvy a boli dôležité, ale verš 17 vysvetľuje, že boli všetky...

„...tieňom budúcich vecí.“ 

Tiene sú užitočné – poskytujú ti náhľad na to, čo príde. Ale Pavol hovorí, že realita – podstata „je Kristus.“

Ježiš je pravá realita. Pravidlá a tradície boli len tieňom. 

Keď sa zamotáme v povinnostiach, ako „teraz musíš uctievať, teraz samusíš modliť“ - premeníme naše uctievanie na pocity viny. Potom pridáme ďalšie pravididlá, ako napríklad vo verši 21, 

„Neber do rúk, neokús, ani sa nedotýkaj!“ 

Pavol hovorí, že tieto pravidlá „vyzerajú ako múdrosť,“ ale nefungujú. Prísnymi pravidlami a núteným uctievaním neurobíš zo seba dobrého človeka. A život nie je škatuľka príkazov. 

Počúvaj. Keď nasledujeme Ježiša, je veľa vecí, ktoré sme zvykli robiť a už viac nerobíme. Ale nie kvôli pravidlám. Meníme sa, pretože sme nové stvorenia. Sme zakorenení v Ježišovi a naplnení Duchom Svätým, ktorý nám pomáha opustiť hriech a žiť spravodlivo. To nie je tieň - to je realita.

Dodržiavanie pravidiel je cestou pocitov viny. Nasledovanie Ježiša je cestou milosti. Prečítaj si Kolosanom 2 a uisti sa, že tvoj autobus ide správnym smerom.

Na zamyslenie a diskusiu

• Pavol nám hovorí, aby sme pokračovali v Ježišovi tak, ako sme začali. Aké nebezpečenstvá a klamstvá, ktoré by ťa mohli odviesť od nasledovania Ježiša, vidíš? 
• V čom sa líši nasledovanie Ježiša od nasledovania pravidiel? (Prečítaj si 2,16-17)
• Pripadá ti tvoja skúsenosť s nasledovaním Ježiša skôr ako cesta viny alebo cesta milosti? Podeľ sa o svoj príbeh.