Lukáš 1:57-80

Alžbete nadišiel čas pôrodu i porodila syna. Keď jej susedia a príbuzní počuli, že ju Pán obdaroval milosrdenstvom, radovali sa s ňou. Na ôsmy deň prišli obrezať dieťa a chceli ho nazvať otcovým menom — Zachariáš. Ale matka povedala: „Nie, bude sa volať Ján.“ Oni hovorili: „Veď nemáš v rodine nikoho, kto by sa tak volal.“ Obrátili sa na jeho otca, aké mu chce dať meno. On požiadal o tabuľku a napísal: „Jeho meno je Ján.“ Všetci sa tomu čudovali. Hneď sa mu otvorili ústa, rozviazal jazyk i prehovoril, a velebil Boha. Vtedy sa všetkých susedov zmocnil strach a po celom hornatom judskom kraji sa rozprávalo o týchto udalostiach. Všetci, čo to počuli, uchovali si to vo svojom srdci a vraveli: „Čím len bude toto dieťa?“ Pánova ruka totiž bola s ním. Jeho otec Zachariáš, naplnený Duchom Svätým, prorokoval takto: „Požehnaný Pán, Boh Izraela, lebo navštívil a vykúpil svoj ľud a vzbudil nám mocného Spasiteľa v dome svojho služobníka Dávida, ako oddávna hovoril ústami svojich svätých prorokov, že nás oslobodí od našich nepriateľov a z rúk všetkých, čo nás nenávidia. Preukázal milosrdenstvo našim otcom a rozpamätal sa na svoju svätú zmluvu, na prísahu, ktorou sa zaviazal nášmu otcovi Abrahámovi; umožní nám, aby sme po vyslobodení z rúk nepriateľov slúžili mu bez strachu vo svätosti a v spravodlivosti pred jeho tvárou po všetky naše dni. A ty, chlapček, budeš sa volať prorokom Najvyššieho, lebo pôjdeš pred Pánom, aby si pripravil jeho cesty; a dal poznať jeho ľudu spásu v odpustení hriechov z hĺbky milosrdenstva nášho Boha, ktorým nás navštívi Vychádzajúci z výsosti, aby sa zjavil tým, čo sedia v tme a v tôni smrti, a upriamil naše kroky na cestu pokoja.“ Chlapček rástol a mocnel na duchu. Žil na osamelom mieste až do dňa, keď verejne vystúpil pred Izraelom.