Matthew 13

13
Apitikiveu Pesü Kimghi Piye
1Tipau tsalà lo Jisü ye aki lono ipeve püzü ayizükucho mükü lo iqa ae. 2Timi kutomo no Jisü sühope ngoluve kehu pa ye ashuka lo ilove püzü iqaluve eno kütami kümtsü no ayizü mükü lo puthugho pe ngove. 3Tisheno pa no kimghi piye keu tsà lono panongu vilo thime kutomo pesü pi. Pa no ishi pi: “Alukichimi lakhi no apitì ve niye wue. 4Pa no apitì vesü akelo, hami no alaphe lo vesülu, ikelo aghauqo no ighino tipaqo mighive. 5Hami no aghüma chilomo keu atusaye yeghi lo vesülu. Aghüma ilalei keu ghenguno apitì hu ye paikhavi thuwu ipeghive. 6Ikemu kughou khetsünhe no müka ipeghi keno, abò tipaqo ye akuhu thonhei quilomo kehu khetsünhe külü no phuqhive püzü kimghoive. 7Apitì hami ye asahuli dolo ikiqi ilove, aghibo tipaqo ye thuwu ipeghi kemu asahu no ghüsüve. 8Tishimu apitì hami ye aghüma kivi lo ikiqi ilolu, eno athi kutomo pithílu; apitì vesü keu lo hami no aqhe, hami no lhotsügho eno shighi ishi küghüsü ghi pithílu. 9Khuno no chilu nishi ani keno panoqo pelo chilu pelo.”
10Akhopemiqo no pa lau ighino iniju, “No ye kushiye kimghi piye keu lono timiqo pütsa acheni kea?”
11Pa no khochile, “Kughengu kungugha kükaphuw tuqhou kighithi ye nongu tsüvae, ikemu panongu ye tsü püamoe. 12Khuno no vethakulu lokütsü ani keno alau tsü nani, eno panongu ye kupukuno shi anani. Khuno no küha keno, pano no kiu aghíni keno, ti ghí pano lau no ikhipe wuvetsü nani. 13Hi ghenguno ni ye kimghi piye keu lono panongu pütsa acheni:
“Panongu ye ju pülaghi ithumla nani;
panongu ye iní pülaghi chimla nani momu vethamla nani.
14Panongu lau no Isaiah no tungkupu tsà pipüa keu shikupuvae:
“ ‘Nongu no chilu anani ikemu khilemu vethamla nani;
nongu no ithulu anani ikemu khilemu vethamla nani.
15Kughengu timi hipaqo mulo ye mükamüghaivea ke;
panongu kìní ye iní kushughivae,
eno panongu ye pano nhethi miyiluvae.
Tishimo ke aye panongu nhethi no ithuluni cheke,
panongu kìní no chiluni cheke,
panongu mulo lono vethaluni cheke
eno xaideghi aye, ino panoqo shipivi tsüní cheke.’#13:15 Isa 6:9,10
16Ikemu nongu nhethi no ithulu eno nongu kìní chilu akeu ye müghae. 17Ino kuchou tsà nongu vilo pìní, tungkupumi eno achipiumikuchomi kutomo no nongu no kiu ithulu ani keno ti ithulu nishi che kemu ithumlave, eno nongu no kiu chilu ani keno chilu nishi che kemu chimlave ke.
18“Tishiaye, apitikiveu pesü kimghi piye keu tsà ye kiu kiqi keno inijulo: 19Khukhumu akükaqha kükütsü tsà ghili chilu no tipau vethalumove kelo, küsaküghau no ighino kiu amlo lo xusü püani keno süxa pesü wuve cheni. Hiye apitì alaphe lo xusüve keu kiqi ke. 20Apitì atusaye yeghi shou ikiqi iku keu ye khunoqo no Alhou tsà chilukhavi alokivishi ikhilu keno tipaqo ke. 21Ikemu panongu ye akuhu qüsümo kehu, ado ikhonhei likhi xü cheni. Kughou atsakiviu ghenguno aküpüna eno kijipüsa keu ighini keno, panongu ye paikhavi aküpülü pheve cheni. 22Asahuli dolo apitì ikiqi ilove keu kiqi ye khunoqo no Alhou tsà hu chilu, ikemu hipau küxü lo muloküsaqo eno aküakini pishikiqhi no Alhou tsà hu küpühalu no tino athi pithí mülave pe chekeu kiqi ke. 23Ikemu apitì aghüma kivi lo ikiqi ilo keu kiqi ye Alhou tsà chilu püzü ti vethalu kemiqo ke. Hipaqo no athi pithítsü cheni, apitì vesü keu lo hami no aqhe no küghüsü, hami no lhotsügho no küghüsü eno hami no shighi no küghüsü ishi pithílu cheni.”
Alupi Pesü Kimghi Piye
24Jisü no panongu vilo kimghi piye keu tsà kütau pesü pi: “Kungugha kükaqha ye timi lakhi no pa lu lo apitì kivi xusü keu toi ke. 25Ikemu timi kümtsü zü ake lono, pa ghümi no ighino alupiqo pesü aghibo gholo xusüvetsü no pove. 26Kughou aghibo no thu ipeghino ape peipeghive keno, alupiqo ghí thu ipeghive.
27“Alu mipeu qemiqo no pa lau ighi eno ishi pi, ‘Akijeu, no ye olu lo apitì kivi likhi xusü ke kumo keshea? Tishiaye khilau no alupiqo ighive kea?’
28“ ‘Aghümi no ishive tsüke,’ ipi pa no khochile.
“Aqemiqo no pa vilo iniju, ‘No ye ningu pelo wu no alupiqo nhüve penishi anima?’ ”
29Pa no khochile, “ ‘Moe, nongu no alupiqo müxa ake lono, aghibo ghí panongu gholo no nhüve nosake. 30Ghile kutólo tishi kümtsa thuwu aghí pelo. Tipau ghuloki lono ino ghile hu kemiqo vilo ishi pive nani: Atüghishi alupiqo pekütsülo eno tipaqo ye pitive kepu shi amqo shi tsügha kumqolo; tithiu no athì pekütsü pesü ile lo süghilo.’ ”
Aghanethi eno Kholaqhi Pesü Kimghi Piye
31Jisü no panongu vilo kimghi piye keu tsà kütau pesü pi: “Kungugha kükaqha ye timi lakhi no aghanethi lakhi pesü pa lulo vesü keu toi ke. 32Tiye apitì kümtsü nguno aghulou shi aghí namu, kughou tino thuwuni keno, tiye aghutu lo ayetsüni kümtsü nguno akijeu shive no asübo ilhove cheni, tisheno aghauqo no ighino alokaqo lo apüsü pesü cheni.”
33Pa no itaghi panongu vilo kimghi piye keu kütau pesü pi: “Kungugha kükaqha ye kholaqhi lakhi toi ke, tiye totimi lakhi no kholaqhi epesü ashokukubo ahukimighi muku tsünì toi keu lo kitekungove no, ti kümtsü kunúluve moke kutólo kunú akeu toi ke.”
34Jisü no hipaqo kümtsü pesü aqokitikhi vilo kimghi piye keu tsaqo lono pi; pa ye kimghi piye keu tsà sümo kelo ye panongu vilo kiu tsamu pimoe. 35Tishi keu lono tungkupumi vechewo kiu pipüa keno shikupuve:
“Ino kimghi keu tsaqo lono ikichí xukho nani,
Ayeghi pulhosü ake lono küsüpe püakeu thimeqo ino pi nani.”#13:35 Leshe 78:2
Alupiqo Kimghi Piye Keu Hepho-piye
36Tisheno pa ye aqokitikhi qhive no aki lo ilove. Pa khopemiqo no pa lau ighino pi, “Alu lo alupiqo kimghi piye keu hu ningu vilo hepho-piye tsülo.”
37Pa no khochile, “Timi khuu no apitì kivi xusü keno tiye Timi Nu ke. 38Alu ye ayeghiqha ke, eno apitì kivi ye kükaqha lo timiqo ke. Alupiqo ye küsaküghamiqo ke, 39eno aghümi khuu no alupiqo xusü keno tiye tüghami ke. Ghile ye ashekha ghuloki ke, eno ghilemiqo ye kungumiqo ke.
40“Alupiqo nhü pesü ami lono piti akelo, tihu no ashekha ghuloki shive nani. 41Timi Nu no paw kungumiqo puwu nani, eno panongu no paw kükaqha lono alupi nhüve nani eno titoi axiné lo ilove pe chekeu jeli eno khunoqo no küsakügha shi cheni keno kümtsü nhüve nani. 42Panongu ye ami boboshi iqü akeu lo vesüve nani eno panongu ye tilehi ahu tsüghü-bubushi qa nani. 43Tithiu achipiumikuchomiqo ye panongu pa Pù kükaqha lo khetsünhe toi vü nani. Khuno no chilu nishi ani keno panoqo pelo chilu pelo.
Küsüpüa keu Akinikhuki eno Mülaputu Pesü Kimghi Piye
44“Kungugha kükaqha ye alu lo akinikhuki küsüpüa keu toi ke. Kughou timi lakhi no ti ithuluni keno, pa no tipau itaghi küsüve cheni, eno alokivishi wo no pa no pighi akeu kümtsü jeve püzü alu tipau qhüluve cheni.
45“Itaghi, kungugha kükaqha ye alhikishimi lakhi no mülaputuqo phu chekeu toi ke. 46Kughou pa no shishe amekusho mülaputu lakhi ithuluni keno, pa ye wo no pa no pighi akeu kümtsü jeve püzü tipau qhüluve cheni.
Akhame Pesü Kimghi Piye
47“Itaghi akiniù, kungugha kükaqha ye akhame toike, tiye ayizükucho lo vesü kelo akha jeli kümtsü veluve chekeu toike. 48Kughou akhame chhiveni keno, akhakükhami no amükü lo sünhepheve cheni. Tisheno panongu no iqa püzü akha akivi kishe pesü aqhupuqo lo sǘve cheni, ikemu alomo keqo ye peve cheni. 49Ashekha ghuloki lo ghí tishive nani. Kungumiqo no ighino achipiumikuchomiqo lau no küsaküghamiqo küta shive tsü nani 50eno küsaküghamiqo ye ami boboshi iqü akeu lo vesüve nani, tilehi panongu ye ahu tsüghü-bubushi qa nani.”
51Jisü no iniju, “Nongu ye hipaqo kümtsü vethaluve akema?”
“Iyei,” ipi panongu no khochile.
52Jisü no panongu vilo pi, “Tighenguno ayeza kükütsümi khunoqo no kungugha kükaqha lo akhopemi shiluvea keno, tiye aki mipeu no paw akiníbohu lono akughupu thime aqa eno akithé ghí pesü ipeghi keu toike.”
Tungkupu Agigihu Küha Keu
53Kughou Jisü no kimghi piye keu tsà hipaqo pitave keno, pa ye tile no cheve. 54Pa no pa punugha lo ighino panonguw synagog lono timiqo kütsü thuve kelo timiqo ye akümzave. Eno panongu no ishi iniju ae, “Timi hipau ye khile no alokütsü hipau eno akümzapu küká hipaqo ithulu kea? 55Hipau ye asǜ kümlàu nopu ke kumo kea? Pazá je ye Mary, eno James, Joseph, Simon ngò Judas noqo ye pa thiküzümiqo ke kumo kea? 56Pa chepu noqo ye ningu gholo anike kumo kea? Tishiaye timi hipau ye khile no hipaqo kümtsü ithulu kea?” 57Tishi keu lono panongu ye Jisü ikhilumoe.
Ikemu Jisü no panongu vilo pi, “Tungkupumi lakhi ye pa likhi pa punugha eno pa likhi pa kibo lo thono aqha kütau lo ye agigihu tsü cheni.”
58Eno panongu küpülü küküha ghenguno Jisü ye tilehi akümzapu kümlà chilo shimove.

選択箇所:

Matthew 13: STB

ハイライト

シェア

比較

コピー

None

すべてのデバイスで、ハイライト箇所を保存したいですか? サインアップまたはサインインしてください。