Moje povolanieUkážka

„Prejdi si týmto utrpením“

Hoci si Mojžiš začal uvedomovať svoje povolanie, dôsledkom jeho unáhleného konania bolo, že musel utiecť do púšte. Tých 40 rokov v púšti sa zdalo byť pre princa bezvýznamnou existenciou, ale bola to Božia škola tvrdých rán, ktorá pripravila Mojžiša na to, aby prevzal zodpovednosť za vedenie svojho ľudu cez púšť počas nasledujúcich 40 rokov. Boli to tiché roky, no napriek tomu poskytli Mojžišovi príležitosť sústrediť sa na svoju rodinu bez tlaku aktívneho politického života alebo bez ťaživej zodpovednosti viesť váhavú komunitu cez púšť. Napriek zvláštnosti pobytu v cudzej krajine Mojžiš zažil Božiu pomoc, o čom svedčí spôsob, akým pomenoval svojich synov. Ex 18,3 (Mojžišov prvý syn sa volal Gershom, lebo Mojžiš povedal, keď sa chlapec narodil: „Bol som cudzinec v cudzej krajine.“ 4 Jeho druhý syn sa volal Eliezer, lebo Mojžiš povedal: „Boh mojich predkov mi pomáhal; zachránil ma pred mečom faraóna.“)

V našej snahe dosiahnuť „veľký prielom“ sa môžeme pokúsiť o zmeny, no môžeme sa dostať do problémov. V takýchto situáciách sa možno budeme musieť jednoducho podriadiť okolnostiam a prejsť Božou disciplínou. Napriek dôsledkom našej netrpezlivosti bude Boh naším Eliezerom (Boh je môj pomocník), hoci my môžeme byť Gershomom (cudzinec v cudzej krajine). Božia disciplína (Hebr 12,1-13) nás robí poddajnými, aby sme počúvali a poslúchali Jeho volanie. Musíme si vážiť disciplínu tichých rokov monotónnej rutiny. Tiché roky poskytujú stabilné prostredie na výchovu našich duší a tých, ktorí sú nám najbližší.

1 Tes 4,11 ... snažte sa viesť pokojný život: starajte sa o svoje veci a pracujte vlastnými rukami...