Neochvejná nádejUkážka

Zachránení nádejou

Čítanie: Rimanom 8, 18–25

SOAP: Rimanom 8, 24–25

Vkladať nádej do Božích rúk nie je pasívna činnosť. Je to vedomá voľba a každodenný záväzok pamätať na to, kým je a čo prisľúbil. Keď sa pridŕžame Jeho zasľúbení, keď si pripomíname, že Boh zasľúbil vykúpenie, naša nádej porastie.

Utrpenie, ktoré zažívame na tomto svete, je následkom hriechu. Naše osobné utrpenie síce nemusí byť následkom hriechu, ale dôvodom zlomenosti, bolesti, otroctva a rozkladu je hriech. Dokonca aj stvorenie trpí pod ťarchou hriechu, samo je v otroctve rozkladu. Náš svet volá, vzdychá a dúfa v slobodu a vykúpenie.

Aj my čakáme na vykúpenie. Keď sme v Kristovi, máme dar nádeje na to, čo príde. Prisľúbil nám veľkolepé vykúpenie, fyzické a aj duchovné, ale to ešte len príde. Žijeme v napätí, keď vieme, čo bolo sľúbené, a čakáme na to, čo príde. Žijeme v období, ktoré by sme mohli nazvať „ešte nie“.

Lenže aj v tomto období sa môžeme pridŕžať nádeje - nádeje úplného vykúpenia skrze dielo Ježiša Krista. Aj v čase otroctva a rozkladu sa utiekame k tejto nádeji. Aj keď naše telo chradne, myšlienky sa menia, milovaní umierajú alebo sa naše vlády rozpadajú, pridŕžame sa tejto nádeje. Lebo skrze túto nádej sme zachránení. Ak je naša nádej ukotvená v Kristovi, v Jeho obeti, vzkriesení a návrate, sme zachránení.

Táto nádej nám umožňuje ísť ďalej. Bez nádeje, že jedného dňa zažijeme Kristovu slávu a budeme úplne vykúpení, by sme nemali dôvod dôverovať Mu. Naša vedomá voľba deň čo deň stáť na Jeho prisľúbeniach je to, čo dáva našej nádeji priestor na rast.

Náš život možno nikdy nebude ľahší, ale môžeme sa učiť vytrvalosti. Vytrvalosť je vecou praxe, dá sa naučiť. Vytrvalými sa môžeme stať len vtedy, keď sa budeme cvičiť vo vytrvalosti. Rozhodnime sa veriť tomu, že Ten, ktorý nás zachránil od smrti, nás vykúpi aj z utrpenia. Budujme svoju vytrvalosť a dychtivo očakávajme Jeho návrat.