On vidí, On vie, On sa staráUkážka

Čítanie: Lukáš 3, 1—4, 13

SOAP: Lukáš 3, 21–22

Lukáš začína svoje rozprávanie o Ježišovej službe pripomenutím Jánovej služby a jeho vplyvu. Ján hlásal pravdu verne bez ohľadu na výsledok. Veril, že Ježiš je Kristus a ctil si Ho.

Udalosti Ježišovho krstu predstavujú Ježiša ako Boha, a zároveň ako človeka. Ježiš nebol pokrstený preto, že by potreboval pokánie. Zámerom Ježišovho krstu bolo ukázať, že Boh Mu dáva svoje pomazanie. Táto udalosť ukázala všetkým prítomným, kto Ježiš je. On sa podriadil Bohu a dal sa pokrstiť, čím prejavil svoju poslušnosť, a Boh v Ňom našiel zaľúbenie.

Krátko nato, v situácii, keď bol pokúšaný diablom, Ježiš opäť ukázal, že je Boh, a zároveň aj človek. Nepoužil svoju moc na uspokojenie fyzických potrieb a ani nepokúšal Boha svojou autoritou, ale namiesto toho sa podriadil Otcovi.

Hoci Lukášovo evanjelium bolo napísané mužovi menom Teofil, jeho slová čítali aj žijúci učeníci a neskorší Ježišovi nasledovníci. Pre všetkých boli veľkým povzbudením. Vedeli, že ak Boh vybavil a pripravil na službu Ježiša, ktorý bol sám Bohom, potom určite pripraví na službu aj ich, zástupcov ranej cirkvi.

Ten istý Boh, ktorý dal Jánovi slová, ktorými učil a privádzal ľudí k pokániu, dá slová aj im, aby učili iných. Ten istý Boh, ktorý dovolil, aby bol Ján uväznený, bude aj s nimi, keď budú uväznení a prenasledovaní. Ten istý Boh, ktorý dodržal svoj sľub, že pošle Mesiáša, dodrží aj sľub, že ich nikdy neopustí. Ten istý Boh, ktorý mal radosť z Ježiša, bude potvrdzovať a viesť aj ich službu. A ten istý Boh, ktorý znášal pokušenia na púšti, bude pomáhať aj im znášať ich skúšky, keď budú kráčať s Ním.

Boh je stále ten istý. Je vždy verný. Môžeme sa držať Jeho zasľúbení a dôverovať Jeho charakteru bez ohľadu na to, čo sa deje; On sa nikdy nemení.