Skoncovanie s porovnávanímUkážka

Priehľadný moment.

Veľkú časť svojho života som sa cítila vynechaná, prehliadaná a nechcená. Bol to výsledok mnohých vecí, vrátene toho, že mi moja matka hovorila, že ma nechcela a toho, že som nebola vybraná do športového tímu v škole kvôli nadváhe a neprijali ma medzi seba ani spolužiaci. No a potom v roku 2020, keď svet išiel do lockdownu, celoročné angažmány prednášok, ktoré som mala dohodnuté, boli kvôli lockdownu odvolané, pretože udalosti boli zrušené. Jedného dňa som však bola na Instagrame, keď som zbadala, že niekoľko mojich kamarátov bolo pozvaných, aby prehovorili na významnej ženskej konferencii, ktorá bola virtuálna. Poznala som spíkrov a poznala som aj hostiteľa... ale nebola som pozvaná, aby som tam prehovorila.

Začala som sa utápať v pocitoch nedostatočnosti, keď bola moja myseľ zaplavená otázkami ako: „Prečo som nebola pozvaná?“ „Prečo ma vynechali?“ „Prečo som nebola dosť dobrá?“ Ale uprostred týchto otázok mi Duch Svätý položil inú otázku, ktorá navždy zmenila trajektóriu môjho života a moju identitu. Opýtal sa ma: „Prečo ti na tom záleží?“ Tá jednoduchá otázka bola tak hlboká. Zasiahla ma priamo do srdca. Prinútila ma konfrontovať to, čomu som o sebe uverila. A to, čomu som verila, nebolo pekné.

Nejakým spôsobom, niekde na začiatku, som si začala zabezpečovať svoju identitu na základe pozvaní na prednášky, ktoré som dostávala. To, že som nedostala pozvánku na prednášku, jednoducho odhalilo túto pravdu. Cítila som sa neisto, pretože som svoju identitu upevnila na neistom základe pozvania. Ale v našom dnešnom verši vidíme, ako si Jonatán zabezpečil svoju identitu na jedinom bezpečnom základe, z ktorého môžeme odvážne kráčať za svojím cieľom bez porovnávania s kýmkoľvek iným.

Na rozdiel od svojho otca, kráľa Saula, Jonatán nepovažoval Dávida za hrozbu, pretože ho schválil ľud. Naopak, Jonatán Dávida miloval a oslavoval. Ale ako? Nuž, ešte predtým, ako Dávid vstúpi na scénu, v 1 Sam 14,6 máme možnosť nahliadnuť do presvedčenia, ktoré ukotvilo Jonatánovu identitu:

„Jonatán povedal svojmu zbrojnošovi: „Poď, prenikneme k hliadke tých neobrezancov. Možno pre nás Hospodin niečo urobí. On predsa dokáže zvíťaziť pomocou mnohých i málopočetných.““

Jonatán bojoval proti Filištíncom v mene Boha, nie preto, že sa snažil urobiť dojem na ľudí (nebolo tam žiadne publikum) ani preto, aby si urobil dobré meno (nebolo tam žiadne publikum). Išiel sám, lebo plne dôveroval Bohu a veril, že sa nič nemôže postaviť jeho zámeru, ak je Boh s ním. Nie schválenie ľuďmi. Nie jeho status budúceho kráľa. Nič. A práve preto, keď sa v tebe prebudí neistota z toho, že si bol vynechaný alebo prehliadnutý, namiesto otázky „prečo som nebol vybraný“ alebo „prečo to vždy dostane on“ sa spýtaj „prečo na tom záleží“.

Pred našou ďalšou časťou choď pred Boha a modli sa, nech ti ukáže koreň tvojej neistoty, aby si mohol stavať svoju identitu na pevných základoch toho, čo On hovorí, že si.