Dôvera

Naši najmenší prichádzajú na tento svet úplne závislí od nás. Tak veľmi ich chceme chrániť, ale aj tak nakoniec dostanú vyrážku z plienok, bolesti bruška a prvú horúčku. Je ťažké byť v tej chvíli bábätkami, ale je to oveľa ťažšie pre mamy sledovať ich, ako s tým bojujú. 

Keď malo moje bábätko štyri dni, malo novorodeneckú žltačku a potrebovalo fototerapiu. Muselo ležať v UV svetelnom „kufríku“ od piatka večera do nedeľného poludnia. Jediný čas, keď sme ho mohli vybrať von, alebo ho držať, bolo kŕmenie a výmena plienky. Neznášala som to. Vedela som, že terapia bola nevyhnutná, aby mu bolo lepšie, ale lámalo mi srdce, že ho nemôžem pred tým všetkým ochrániť. Cítila som sa tak bezmocná. Našťastie víkend nakoniec skončil a terapia zabrala.  

Tieto náročné dni mi pomohli pochopiť, že kľúčom k zvládaniu rodičovstva je dôverovať Bohu. On je skutočným ochrancom môjho bábätka. Aj keď je moja úloha dôležitá, moje možnosti sú obmedzené tam, kde Jeho nie sú. A aj keď ja tak veľmi ja milujem môjho malého človiečika, Boh ho miluje oveľa viac. Môžem dôverovať, že moje bábätko je v Jeho rukách v bezpečí. 

Rozhodnúť sa dôverovať Bohu s našimi deťmi nie je jednoduché. Môžeme teoreticky vedieť, že Boh je dôveryhodný, no napriek tomu môže byť pre nás ťažké odovzdať Mu naše pochybnosti a obavy. Avšak cvičením sa môžeme naučiť povoliť naše zovretie a zložiť ťarchu našich obáv k nohám kríža.  

Kniha Izaiáš sľubuje, že Boh zachová v dokonalom pokoji tých, ktorých myseľ je pevná, pretože Mu dôverujú. Keď sa rozhodneme dôverovať Bohu s našimi deťmi, On nahradí naše úzkostné myšlienky Svojim pokojom. Je to niečo, čo budeme musieť robiť znovu a znovu počas celého života nášho dieťaťa. Čím skôr zvládneme túto výmeny, tým skôr sa naučíme žiť v slobode, ktorú Boh má pre nás mamy.