Ja úbohý! Ukážka

Ďakovať

1. Tesaloničanom 5,19 nám hovorí „Ducha neuhášajte,“ namiesto toho máme vo všetkom vzdávať vďaky. 

Ty aj ja vieme, že je ťažké poďakovať uprostred večierku sebaľútosti! Jedna vec je istá — pôžitkársky prístup nie je zameraný na vďačnosť. 

Keď myslím iba na seba a na svoje „úbohé podmienky“, dalo by sa povedať, že mám jednosmerný lístok vo vlaku sebaľútosti a ten zrýchľuje závratnou rýchlosťou! 

No, bola som v tom vlaku jeden deň po tom, ako ma niekto citovo ranil a náhodou som čítala 2. Korinťanom 4. Keď som sa dostala k veršom 17 a 18, prečítala som si toto: Veď toto naše terajšie ľahké súženie nám získa nesmierne bohatstvo večnej slávy, keďže nehľadíme na viditeľné, ale na neviditeľné; lebo viditeľné je dočasné, neviditeľné však večné.

V tej chvíli som mala pocit, že Pán prehovoril k môjmu srdcu a povedal: „Ak chceš, aby toto „trápenie“ bolo ľahké a dočasné, nesústreď sa na to, čo vidíš alebo cítiš — sústreď sa na moje pravdy!“ V tom momente som videla, čo hovorí. Keď mi bolo ľúto, nedokázala som človeku, ktorý mi ublížil, odpustiť, a sústredila som sa na seba a bolesť, ktorú som cítila. Ak som chcela byť slobodnou, potrebovala som sa zamerať na niečo iné — na Božiu dobrotu! 

Uvedomila som si, áno, možno som bola zranená, mohla som mať neporiadok, s ktorým sa musím vyrovnať, boj o prekonanie, príbeh, ktorý by som mala povedať, ale nechcela som tam zostať. Chcela som byť premožiteľom a kráčať vpred vo svojom živote s Pánom. Prinútilo ma to zastaviť sa, prehodnotiť situáciu a rozhodnúť sa zastaviť vlak sebaľútosti práve tam. 

To isté môžeš urobiť aj ty tým, že odpustíš, zameriaš svoju pozornosť Naňho a poďakuješ za všetky Božie požehnania! 

Pomohol ti tento plán? Je to úryvok z 8. kapitoly mojej knihy „Odpúšťam ti, ale…“ Môžeš si prečítať prvú časť na tomto odkaze.