Trojdňový plán čítania: Toto robí láskaUkážka

Vždy som si myslel, že džípy sú najúžasnejšie autá, aké boli kedy vyrobené. Sú odolné a zábavné a obzvlášť sa mi páčia tie, ktoré nemajú strechu. Kedysi som mal jasne červený džíp a nakoniec mi pomohol naučiť sa veľmi dôležitú lekciu.

Pred niekoľkými rokmi som sa vracal domov z kostola. Z ničoho nič oproti mne z bočnej ulice vyrazilo iné auto a narazilo do strany vodiča môjho džípu. Skôr než som si uvedomil, čo sa stalo, moje auto sa prevrátilo a ja som vyletel priamo zo strechy! Vedel som, že mám mať vždy zapnutý bezpečnostný pás, ale tentoraz som na to zabudol. To bola naozaj veľká chyba.

Pristál som v sede na asfalte, tvárou k svojmu zdemolovanému autu. Kúsky džípu boli roztrúsené všade - na ulici, na trávniku, dokonca zapichnuté v neďalekom plote. Bol to neporiadok! Skontroloval som, či som v poriadku.

Mám všetky ruky a nohy? Skontrolované.

Prsty na rukách a nohách? Skontrolované.

Pomaly som sa postavil a uvedomil som si, že sa cítim úplne v poriadku. Prešiel som k autu, ktoré ma práve zrazilo. Ohromená šoférka sedela za volantom, držala sa ako o život a oči upierala dopredu. Kĺby jej prstov boli biele.

Strčil som hlavu do jej okna. „Ahoj! Ja som Bob. Ako sa voláš?“

Šoférka mala najmenej deväťdesiat rokov, bola malá, krehká a vystrašená. Chvíľu jej trvalo, kým odpovedala. „Ja... ja som Lynn,“ koktala.

„Lynn, ste v poriadku?“ spýtal som sa.

„Myslím, že áno,“ povedala. Zrazu sa jej v očiach objavili slzy.

„Je mi to tak ľúto. . . Viete, že ste vyleteli zo strechy?!“

„Ach, Lynn,“ povedal som, aby som sa vyrovnal jej vážnemu tónu, ale s úsmevom v hlase. „Nemôžem klamať. Bolo to dosť veľké prekvapenie, ale našťastie som v poriadku. Takže naozaj, žiadne obavy. Všetko je skvelé!“

Lynn sa stále cítila hrozne, ale samozrejme som jej hneď odpustil. Bola to naozaj úžasná jazda.

O niekoľko dní neskôr mi zvonil telefón Bola to Lynn. „Je mi to tak ľúto, Bob,” povedala plačlivým hlasom.

„Ach, Lynn,“ povedal som, „naozaj, nerob si s tým starosti. Je ti úplne odpustené. Je mi skvele! Ani modrina. Nemusíš mi znova volať.“

Vtipné je, že ona neprestala volať. V nasledujúcich dňoch mi Lynn denne telefonovala. Zakaždým sa mi ospravedlňovala a ja som jej pripomínal, že je všetko v poriadku. Z nejakého dôvodu mi jednoducho neverila, keď som jej povedal, že jej bolo odpustené.

Ježiš veľa hovoril o odpúšťaní ľuďom. Vieš, koľkokrát Ježiš chce, aby si odpustil niekomu, kto ti urobil niečo zlé? Pomysli na najväčšie číslo, aké si vieš predstaviť, a pridaj na koniec ešte pár núl, a potom by si sa možno priblížil k počtu, koľkokrát musíš niekomu odpustiť. Ježiš chce, aby sme vždy odpustili ostatným.

Ale možno vieš, aké to je byť Lynn, a cítiš sa hrozne, že si urobil chybu. Možno neveríš ľuďom, keď hovoria, že ti bolo odpustené. Niekedy potrebujeme vidieť, že nám bolo odpustené, namiesto toho, aby sme počuli len slová.

Tak som vymyslel plán. Na piaty deň mi Lynn zavolala, že jej je to ľúto, a ja som zavolal do kvetinárstva a objednal obrovskú kyticu kvetov. Priložil som k nej pohľadnicu, na ktorej stálo: „Drahá Lynn, bolo pekné, že sme sa nedávno stretli. Už mi nemusíš volať! S láskou, Bob.“

Láska a odpustenie majú najväčšiu váhu, keď sa konajú, a nie len vyslovujú. Preto bolo také dôležité, že Ježiš prišiel. Boh neprišiel len preto, aby nám povedal, že nám bolo odpustené; Boh poslal Ježiša, aby bol s nami a ukázal nám , že nám bolo odpustené.

Od nehody som Lynn videl niekoľkokrát. Chvíľu to trvalo, ale myslím, že naozaj verí, že jej bolo odpustené. Myslím, že Boh dúfa, že budeme cítiť to isté.