Joel 2
2
Deň Hospodinov hrozí
1Zatrúbte na roh na Sione,
na poplach kričte
na mojom svätom vrchu,
nech sa trasú
všetci obyvatelia krajiny,
lebo prichádza deň Hospodinov.
Áno, blízko2je deň
tmy a temnoty,
deň oblakov a mrákavy.
Ako ranný úsvit po vrchoch
rozprestiera sa početný a mocný ľud,
akého nebolo od vekov,
ani po ňom nebude
až do čias
najvzdialenejších pokolení.
3Pred ním zožiera oheň,
za ním spaľuje plameň.
Ako záhrada Éden je pred ním
celá krajina
a za ním pustá púšť.
A nič neutečie pred ním.
4Napohľad vyzerajú ako kone
a bežia ako tátoše.
5S rachotom vozov poskakujú
po končiaroch vrchov,
sú ako praskot plápolajúceho ohňa,
ktorý požiera slamu,
ako mocný, do boja zoradený ľud.
6Národy sa zvíjajú pred nimi
a všetky tváre planú strachom.
7Bežia ako hrdinovia,
vystupujú na hradby ako bojovníci.
Každý ide svojou cestou,
nezmení svoju dráhu.
8Nikto nevráža do druhého,
každý ide svojím smerom.
Preniknú cez oštepy, neprerušia beh.
9Vtrhnú do mesta,
vybehnú na hradby,
vystúpia na domy,
vlezú oknom ako zlodeji.
10"Zem sa zatrasie pred nimi,
nebesá sa zachvejú;
slnko a mesiac stemnejú
a hviezdy stratia svoj jas.
"11Hospodin vydá hlas
pred svojím vojskom,
lebo je veľmi veľký Jeho tábor
a mocný je ten, čo splní Jeho slovo.
Lebo veľký je deň Hospodinov
a prehrozný.
Kto ho môže zniesť?
Výzva k obráteniu
12Teraz však
- znie výrok Hospodinov -
vráťte sa ku mne
celým srdcom a pôstom,
plačom a nárekom!
13Roztrhnite si srdcia, a nie šaty,
vráťte sa k Hospodinovi,
svojmu Bohu,
lebo je milostivý a milosrdný,
zhovievavý a hojný v milosti,
lebo Mu je ľúto spôsobiť pohromu.
14Kto vie, či sa opäť nezľutuje
a nezanechá za sebou požehnanie,
takže bude pokrmová obeť a úliatba
pre Hospodina, vášho Boha.
15Zatrúbte na roh na Sione!
Zasväťte pôst,
zvolajte slávnostné zhromaždenie!
16Zhromaždite ľud, posväťte zbor,
zvolajte starších,
zhromaždite deti i dojčatá!
Nech vyjde ženích zo svojej izby
i mladucha zo svojej komôrky.
17Medzi predsieňou a oltárom
nech plačú kňazi,
služobníci Hospodinovi,
a nech prosia:
Ušetri svoj ľud, Hospodine,
a nevydaj na potupu
svoj dedičný podiel,
aby sa pohania z neho nevysmievali.
Prečo majú vravieť medzi sebou:
Kde je ich Boh?
Božia odpoveď na pokánie ľudu
18Vtedy sa Hospodin rozhorlil
za svoju krajinu
a zľutoval sa nad svojím ľudom.
19Hospodin odpovedal
svojmu ľudu:
Ajhľa, posielam vám obilie,
mušt i olej, a nasýtite sa tým.
A už vás nevydám na potupu
medzi pohanmi.
20Vzdialim od vás nepriateľa zo severu
a zaženiem ho
do vyprahnutej a pustej krajiny,
jeho predný voj do východného mora
a jeho zadný voj do západného mora.
Vystupovať bude z neho zápach
a hnilobný pach,
lebo si počínal velikášsky.
21Neboj sa, zem, jasaj a teš sa,
lebo Hospodin vykonal veľkú vec.
22Nebojte sa, poľné zvieratá,
lebo stepné pastviny sa zazelenajú,
lebo stromy donesú ovocie,
figovník a vinič
vydá bohatú úrodu.
23"Deti Siona, jasajte;
tešte sa z Hospodina, svojho Boha,
veď dal vám spásonosný dážď,
jesenný i jarný dážď ako prv.
"24Humná budú plné obilia,
lisy budú pretekať muštom i olejom.
25Tak nahradím vám roky,
v ktorých žrali kobylky a chrústy,
koníky i húsenice,
moje veľké vojsko,
ktoré som poslal proti vám.
26Do sýtosti budete jedávať
a chváliť meno Hospodina,
svojho Boha,
ktorý podivne nakladal s vami.
Môj ľud nebude navždy zahanbený.
27"Poznáte, že ja som uprostred Izraela,
že ja som Hospodin, váš Boh,
a niet iného;
a môj ľud nebude navždy zahanbený."
Aktuálne označené:
Joel 2: SLB
Zvýraznenie
Zdieľať
Kopírovať
Chceš mať svoje zvýraznenia uložené vo všetkých zariadeniach? Zaregistruj sa alebo sa prihlás
TRANOSCIUS a. s.