Prvý Korinťanom 13:1-13

A čo by som ľudskými jazykmi hovoril, aj anjelskými, a lásky by som nemal, bol by som iba cvendžiacim kovom a zvučiacim zvonom.A čo by som vedel aj prorokovať a poznal všetky tajomstvá a mal všetko možné poznanie, a čo by som mal takú vieru, že by som hory prenášal, a lásky by som nemal - nič nie som.A čo by som rozdal všetok svoj majetok, i telo si dal spáliť, a lásky by som nemal, nič mi to nepomôže. "Láska je trpezlivá, láska je dobrotivá, nezávidí, láska sa nevystatuje a nenadúva;"nie je neslušná, nie je sebecká, nerozčuľuje sa, nezmýšľa zle,"neraduje sa z neprávosti, ale teší sa s pravdou;"všetko znáša, všetkému verí, všetkého sa nádejá, všetko pretrpí. Láska nikdy neprestane. Ale proroctvá sa pominú, jazyky umĺknu, poznanie sa pominie.Lebo sčiastky poznávame a sčiastky prorokujeme,ale keď príde dokonalé, čiastočné sa pominie."Keď som bol dieťa, hovoril som ako dieťa, zmýšľal som ako dieťa, usudzoval som ako dieťa; ale keď som sa stal mužom, zanechal som detské spôsoby."Doteraz totiž vidíme len hmlisté obrazy, akoby v zrkadle, ale potom tvárou v tvár. Doteraz poznávam čiastočne, ale potom poznám tak, ako aj mňa poznal (Boh).Teraz však zostáva viera, nádej, láska, to troje, ale najväčšia z nich je láska.