A to svetlo v tme svieti,
ale tma ho nepohltila.
Od Boha bol poslaný človek;
volal sa Ján.
Prišiel ako svedok
vydať svedectvo o svetle,
aby všetci prostredníctvom neho uverili.
On nebol svetlom,
ale prišiel vydať svedectvo o tom svetle.
Bolo tu pravé svetlo,
čo osvecuje každého človeka,
to prichádzalo do sveta.
Bol vo svete
a svet ním vznikol,
ale svet ho nespoznal.
Do svojho vlastného prišiel,
ale jeho vlastní ho neprijali.
Tým však, čo ho prijali
a veria v jeho meno,
dal moc stať sa Božími deťmi;
tí, čo sa nenarodili ani z krvi,
ani z telesnej žiadosti,
ani z vôle muža, ale z Boha.
To Slovo sa stalo telom
a prebývalo medzi nami
a my sme videli jeho slávu,
slávu, akú má od Otca jednorodený Syn,
plný milosti a pravdy.
Ján vydal o ňom svedectvo a volal: „To je ten, o ktorom som povedal: ‚Ten, čo prichádza po mne, je predo mnou, lebo bol prv ako ja.‘“ Z jeho plnosti sme my všetci prijali, a to milosť za milosťou. Zákon bol totiž daný skrze Mojžiša, no milosť a pravda prišli skrze Ježiša Krista. Boha nikto nikdy nevidel. Jednorodený Boží, ktorý je v lone Otca, nám ho zjavil.
Toto je Jánovo svedectvo: Keď Židia z Jeruzalema poslali k nemu kňazov a levitov, aby sa ho opýtali: „Kto si ty?“, on vyznal a nezaprel. Vyznal: „Ja nie som Mesiáš.“ Pýtali sa ho: „Čo teda? Si Eliáš?“ Povedal: „Nie som.“ — „Si azda ten prorok?“ Odpovedal: „Nie.“ Povedali mu teda: „Tak kto si? Aby sme dali odpoveď tým, čo nás poslali. Čo hovoríš sám o sebe?“ Povedal:
„Ja som hlas volajúceho na púšti:
Vyrovnajte Pánovu cestu,
ako povedal prorok Izaiáš.“ Tí vyslaní boli spomedzi farizejov. Opýtali sa ho: „Prečo teda krstíš, keď nie si Mesiáš ani Eliáš, ani prorok?“