Psalms 42:1-9

Ako laň dychtí po bystrinách,
tak moja duša dychtí po tebe, Bože.
Moja duša má smäd po Bohu, po živom Bohu.
Kedy pôjdem a uzriem Božiu tvár?
Slzy mi bývajú chlebom dňom i nocou,
keď sa ma každý deň pýtajú: „Kde je tvoj Boh?“
Spomínam na to a dušu si vylievam,
ako som chodieval so zástupom
a vodieval do Božieho domu
slávnostný zástup so zvučným plesaním a s vďakou.
Prečo si skľúčená, moja duša,
prečo sa znepokojuješ?
Čakaj na Boha, ešte mu budem ďakovať,
svojmu Spasiteľovi, svojmu Bohu.
Moja duša je skľúčená, preto sa rozpomínam na teba
z krajiny jordánskej, z končiarov Chermónu, z vrchu Micár.
Hlbina hlbine ozýva sa na hukot tvojich vodopádov.
Všetky tvoje príboje a vlny valia sa cezo mňa.
Vo dne mi Hospodin preukazuje milosť,
v noci je mi jeho pieseň modlitbou k Bohu môjho života.