Žalmy 73:1-28
Žalmy 73:1-28 Slovenský ekumenický preklad s DT knihami (SEBDT)
Aký dobrý je Boh k Izraelu, k tým, čo majú čisté srdce! No moje nohy takmer odbočili, kroky sa mi skoro skĺzli. Závidel som totiž pyšným, keď som videl, ako si bezbožníci pokojne žijú. Veď ich nič netrápi, telo majú zdravé a vypasené. Lopotu smrteľníkov nepoznajú, nebývajú postihnutí ako iní ľudia. Preto nosia pýchu ako náhrdelník, odievajú sa rúchom násilia. Oko im z tuku vyčnieva, srdce majú plné výmyslov. Posmievajú sa a zlomyseľne hovoria, povýšene hrozia násilím. Ústa dvíhajú proti nebu, jazyk im behá po zemi. Preto sa ľud k nim obracia a dychtivo sa napája. Hovoria: „Ako sa to dozvie Boh? Pozná to Najvyšší?“ Naozaj, takí sú bezbožníci: stále bez obáv hromadia majetok. Zbytočne som teda dbal o čistotu srdca a ruky si umýval v nevine. Dennodenne som bitý, každé ráno bývam trestaný. Keby som si povedal: „Budem teda hovoriť ako oni, spreneveril by som sa pokoleniu tvojich synov.“ Keď som uvažoval, ako tomu porozumieť, zdalo sa mi to ťažké. Len keď som vošiel do Božej svätyne, pochopil som, ako skončia. Veru, staviaš ich na klzké miesta, necháš ich padnúť do záhuby. Ako rýchlo vyjdú navnivoč, zmiznú, hrôzou zahynú! Ako po prebudení zmizne sen, tak, Pane, zavrhneš ich obraz, keď sa zobudíš. Keď sa mi srdce roztrpčovalo a pichalo ma v ľadvinách, bol som hlupák, človek bez rozumu, bol som pred tebou ako dobytča. Ja však zostávam stále s tebou, držíš ma za pravicu. Budeš ma viesť podľa svojho zámeru a potom ma prijmeš do slávy. Koho mám v nebi? Keď som s tebou, v ničom na zemi nemám záľubu. Aj keď mi chradne telo i srdce, Boh mi naveky bude skalou srdca i údelom. Tí, čo sa od teba vzďaľujú, zahynú. Zničíš každého, kto sa ti spreneverí. Mňa však Božia blízkosť blaží. V Pánovi, Hospodinovi, mám útočisko, preto ohlasujem všetky tvoje skutky.
Žalmy 73:1-28 Slovenský ekumenický preklad (SEB)
Aký dobrý je Boh k Izraelu, k tým, čo majú čisté srdce! No moje nohy takmer odbočili, kroky sa mi skoro skĺzli. Závidel som totiž pyšným, keď som videl, ako si bezbožníci pokojne žijú. Veď ich nič netrápi, telo majú zdravé a vypasené. Lopotu smrteľníkov nepoznajú, nebývajú postihnutí ako iní ľudia. Preto nosia pýchu ako náhrdelník, odievajú sa rúchom násilia. Oko im z tuku vyčnieva, srdce majú plné výmyslov. Posmievajú sa a zlomyseľne hovoria, povýšene hrozia násilím. Ústa dvíhajú proti nebu, jazyk im behá po zemi. Preto sa ľud k nim obracia a dychtivo sa napája. Hovoria: „Ako sa to dozvie Boh? Pozná to Najvyšší?“ Naozaj, takí sú bezbožníci: stále bez obáv hromadia majetok. Zbytočne som teda dbal o čistotu srdca a ruky si umýval v nevine. Dennodenne som bitý, každé ráno bývam trestaný. Keby som si povedal: „Budem teda hovoriť ako oni, spreneveril by som sa pokoleniu tvojich synov.“ Keď som uvažoval, ako tomu porozumieť, zdalo sa mi to ťažké. Len keď som vošiel do Božej svätyne, pochopil som, ako skončia. Veru, staviaš ich na klzké miesta, necháš ich padnúť do záhuby. Ako rýchlo vyjdú navnivoč, zmiznú, hrôzou zahynú! Ako po prebudení zmizne sen, tak, Pane, zavrhneš ich obraz, keď sa zobudíš. Keď sa mi srdce roztrpčovalo a pichalo ma v ľadvinách, bol som hlupák, človek bez rozumu, bol som pred tebou ako dobytča. Ja však zostávam stále s tebou, držíš ma za pravicu. Budeš ma viesť podľa svojho zámeru a potom ma prijmeš do slávy. Koho mám v nebi? Keď som s tebou, v ničom na zemi nemám záľubu. Aj keď mi chradne telo i srdce, Boh mi naveky bude skalou srdca i údelom. Tí, čo sa od teba vzďaľujú, zahynú. Zničíš každého, kto sa ti spreneverí. Mňa však Božia blízkosť blaží. V Pánovi, Hospodinovi, mám útočisko, preto ohlasujem všetky tvoje skutky.
Žalmy 73:1-28 Sväté Písmo - katolícky preklad (SSV)
Asafov žalm. Aký dobrý je Boh voči statočným, Boh voči tým, čo majú srdce čisté. No mne sa temer nohy podlomili, takmer som sa zapotácal. Lebo som žiarlil na chvastúňov, keď som videl, ako bezstarostne si žijú hriešnici. Neprekáža im zhola nič, sú zdraví a vypasení, nesužujú sa ako iní smrteľníci, ani netrpia ako iní ľudia. Preto ich pýcha ovíja sťa náhrdelník a násilnosť ich zahaľuje ako rúcho. Akoby z tuku sa liahne ich zloba a vybuchuje zlomyseľnosť. Posmievajú sa a zlomyseľne hovoria, povýšenecky sa zastrájajú. Ústa dvíhajú proti nebu a jazyk sa im vláči po zemi. Sedia si na výšinách a nezasahuje ich povodeň. Vravia si: „Vari to vidí Boh? A vie o tom Najvyšší?“ Hľa, to sú hriešnici: bezstarostne si žijú a hromadia bohatstvo. Nuž povedal som si: „Veru nadarmo som si srdce čisté zachoval a v nevinnosti som si ruky umýval; šľahaný som deň čo deň a trestaný už od rána.“ Keby som si povedal: „Budem rozprávať ako oni,“ to by som, veru, zradil pokolenie tvojich synov. Tu som sa zamyslel, aby som to pochopil; zrejme to bolo nad moje sily, kým som, Bože, nevstúpil do tvojej svätyne, kde som pochopil, aký bude ich koniec. Naozaj ich staviaš na pôdu šmykľavú a vrháš ich do záhuby. Ako vychádzajú navnivoč! Náhle je po nich, hynú od hrôzy. Ako sen prebúdzajúceho sa človeka, tak sa rozplynú, keď zakročíš ty, Pane. Moje srdce je plné trpkosti a celé vnútro doráňané. Hlúpy som bol a nechápavý a pred tebou som bol ako dobytča. Ale ja som stále pri tebe a ty mi držíš pravicu. Vedieš ma podľa svojho zámeru a nakoniec ma prijmeš do slávy. Veď kohože mám na nebi? A keď som pri tebe, nič pozemské ma neteší. Hynie mi telo i srdce, no Boh je Boh môjho srdca a podiel večitý. Hľa, ako hynú všetci, čo sa vzďaľujú od teba, zatracuješ všetkých, čo sú ti neverní. Pre mňa je slasťou byť v Božej blízkosti a v Pánu Bohu svoju nádej mať a ohlasovať všetky jeho diela v bránach dcéry sionskej.
Žalmy 73:1-28 Biblia - Evanjelický preklad (SLB)
Žalm Ásáfov. Vpravde dobrý je Boh k Izraelovi, k tým, čo sú čistého srdca. "Ale mne sa takmer uchýlili nohy; skoro sa pokĺzli moje kroky. ""Lebo som závidel chvastavým, keď som zrel blaho bezbožných; ""lebo netrpia muky; zdravé a vypasené je ich telo; "nelopotia sa ako smrteľník a nesužuje ich, čo trápi ľudí. Preto im pýcha hrdlo obvíňa a plášť násilia ich priodieva. Z tuku im oko vyčnieva, srdce im prekypuje výmyslami, "posmeškujú a zlomyseľne hovoria; zvysoka vravia o útlaku. "Ústa dvíhajú proti nebu a jazyk sa im vozí po zemi. Preto sa obracia k nim ľud a napája sa hojne. A vravia: Akože by vedel Boh? Či Najvyšší má vedomosť o tom? Hľa, to sú bezbožní: hromadia bohatstvá, súc večne bezpeční. Veru, darmo som si zachovával srdce čisté a v nevinnosti umýval si dlane. Bol som neprestajne bitý a každé ráno trestaný. Keby som si bol povedal: Podobne budem rozprávať, tak by som sa bol spreneveril rodu Tvojich detí. Keď som sa to snažil pochopiť, zdalo sa mi to trápením, kým som nevošiel do Božích svätýň a nepochopil som ich koniec. Veru, na klzké miesto ich staviaš a rozbíjaš ich na trosky. Ako rýchlo vyjdú navnivoč! Miznú a hrôzou zahynú! Ako sen mizne po prebudení, Pane. tak zavrhneš ich obraz, keď sa prebudíš. Keď sa mi srdce rozhorčovalo a bodalo ma vo vnútri, "hlúpy som bol a nevedomý; voči Tebe bol som ako zvieratá. "Ja som však stále s Tebou, držíš ma za pravicu. Vedieš ma svojou radou a potom do slávy ma prijmeš. Kohože mám na nebi? A keď som s Tebou, netúžim po zemi. Aj keď mi hynie telo i srdce, Boh mi je skalou srdca naveky a mojím údelom. Lebo hľa, zahynú, čo sa vzďaľujú od Teba, zničíš každého, kto Ti je neverný. Ale mňa blaží Božia blízkosť. V Hospodinovi, Pánovi mám svoje útočisko, aby som všetky Tvoje skutky zvestoval.