Žalmy 44:1-26
Žalmy 44:1-26 Slovenský ekumenický preklad s DT knihami (SEBDT)
Bože, na vlastné uši sme počuli, naši otcovia nám o tom rozprávali, čo si vykonal za ich čias, v dávnych časoch. Svojou rukou si vyhnal pohanov, ich si však zasadil; na národy si zoslal pohromu, ich si však rozmnožil. Veď nie vlastným mečom zaujali krajinu, nie vlastné rameno im pomohlo k víťazstvu, ale tvoja pravica, tvoje rameno a svetlo tvojej tváre, lebo si ich miloval. Bože, ty si môj Kráľ! Prikáž, aby Jákob bol zachránený! S tebou prekoleme svojich protivníkov, v tvojom mene udupeme svojich nepriateľov. Nespolieham sa na svoj luk a môj meč ma nezachráni, lebo ty si nás zachránil pred protivníkmi a zahanbil si tých, čo nás nenávideli. Bohom sa chválime deň čo deň a tvoje meno budeme chváliť naveky. — Sela — Predsa si nás zavrhol, vystavil potupe a nevedieš do boja naše vojská. Donútil si nás ustúpiť pred protivníkom a tí, čo nás nenávidia, nás olúpili. Vydal si nás ako ovce napospas a rozptýlil si nás medzi národy. Predal si svoj ľud pod cenu a nič si na tom nezískal. Vystavil si nás potupe našich susedov, posmechu a hane nášho okolia. Urobil si nás príslovím medzi pohanmi; národy krútia hlavou nad nami. Deň čo deň je predo mnou moja potupa a hanba mi pokryla tvár pre reči utŕhača a posmievača, pre pohľad nepriateľa a pomstiteľa. To všetko prišlo na nás, hoci sme na teba nezabudli, neporušili sme tvoju zmluvu. Naše srdce sa neodvrátilo od teba ani náš krok nevybočil z tvojho chodníka, aj keď si nás spustošil na mieste šakalov a prikryl temnotou. Keby sme boli zabudli na meno nášho Boha a vystierali ruky k cudziemu bohu, či by to Boh nebol postrehol? On predsa pozná tajomstvá srdca! Pre teba nás vraždia deň čo deň, majú nás za ovce na zabitie. Zobuď sa! Prečo spíš, Pane? Precitni, nezavrhni nás navždy! Prečo si skrývaš tvár? Zabúdaš na našu biedu a útlak? Veď naša duša sa rozptýlila do prachu, naše telo splynulo so zemou.
Žalmy 44:1-26 Slovenský ekumenický preklad (SEB)
Bože, na vlastné uši sme počuli, naši otcovia nám o tom rozprávali, čo si vykonal za ich čias, v dávnych časoch. Svojou rukou si vyhnal pohanov, ich si však zasadil; na národy si zoslal pohromu, ich si však rozmnožil. Veď nie vlastným mečom zaujali krajinu, nie vlastné rameno im pomohlo k víťazstvu, ale tvoja pravica, tvoje rameno a svetlo tvojej tváre, lebo si ich miloval. Bože, ty si môj Kráľ! Prikáž, aby Jákob bol zachránený! S tebou prekoleme svojich protivníkov, v tvojom mene udupeme svojich nepriateľov. Nespolieham sa na svoj luk a môj meč ma nezachráni, lebo ty si nás zachránil pred protivníkmi a zahanbil si tých, čo nás nenávideli. Bohom sa chválime deň čo deň a tvoje meno budeme chváliť naveky. — Sela — Predsa si nás zavrhol, vystavil potupe a nevedieš do boja naše vojská. Donútil si nás ustúpiť pred protivníkom a tí, čo nás nenávidia, nás olúpili. Vydal si nás ako ovce napospas a rozptýlil si nás medzi národy. Predal si svoj ľud pod cenu a nič si na tom nezískal. Vystavil si nás potupe našich susedov, posmechu a hane nášho okolia. Urobil si nás príslovím medzi pohanmi; národy krútia hlavou nad nami. Deň čo deň je predo mnou moja potupa a hanba mi pokryla tvár pre reči utŕhača a posmievača, pre pohľad nepriateľa a pomstiteľa. To všetko prišlo na nás, hoci sme na teba nezabudli, neporušili sme tvoju zmluvu. Naše srdce sa neodvrátilo od teba ani náš krok nevybočil z tvojho chodníka, aj keď si nás spustošil na mieste šakalov a prikryl temnotou. Keby sme boli zabudli na meno nášho Boha a vystierali ruky k cudziemu bohu, či by to Boh nebol postrehol? On predsa pozná tajomstvá srdca! Pre teba nás vraždia deň čo deň, majú nás za ovce na zabitie. Zobuď sa! Prečo spíš, Pane? Precitni, nezavrhni nás navždy! Prečo si skrývaš tvár? Zabúdaš na našu biedu a útlak? Veď naša duša sa rozptýlila do prachu, naše telo splynulo so zemou.
Žalmy 44:1-26 Sväté Písmo - katolícky preklad (SSV)
Zbormajstrovi. Poučný chválospev Koreho synov. Bože, na vlastné uši sme počuli, naši otcovia nám rozprávali o dielach, ktoré si vykonal za ich dní, za dní pradávnych. Ty si svojou rukou vyhnal pohanov a našich otcov si usadil, zničil si národy, a našich otcov si rozmnožil. Veď nie svojím mečom získali krajinu, nepomohlo im vlastné rameno, ale tvoja pravica, tvoje rameno a jas tvojej tváre, lebo ich máš rád. Ty si môj kráľ a môj Boh, ty pomáhaš Jakubovi. Len s tebou sme zahnali nepriateľov a v tvojom mene zničili tých, čo sa vzbúrili proti nám. Nespolieham sa veru na svoj luk, ani môj meč ma nezachráni. Ty si nás zachránil pred utláčateľmi a zahanbil si tých, čo nás nenávideli. V Bohu sa budeme chváliť celý deň a naveky budeme velebiť tvoje meno. Ale teraz si nás zavrhol a zahanbil, už netiahneš, Bože, s našimi vojmi. Zahnal si nás na útek pred našimi nepriateľmi a sme korisťou tých, čo nás nenávidia. Vydal si nás ako ovce na zabitie a roztrúsil si nás medzi pohanov. Svoj ľud si predal bez zisku a neobohatil si sa jeho predajom. Vystavil si nás na potupu susedom a na posmech i pohanu nášmu okoliu. Urobil si z nás príslovie pre pohanov a národy krútia hlavou nad nami. Celý deň mám pred očami svoju potupu a rumenec hanby mi pokrýva tvár, keď počúvam potupné a posmešné hlasy, keď vidím, ako nepriateľ horí pomstou. Toto všetko nás postihlo, hoci sme nezabudli na teba a neporušili sme zmluvu s tebou. Naše srdce sa neodvrátilo od teba, ani naše kroky nezišli z tvojej cesty, a predsa si nás ponížil v kraji líšok a zahalil tôňou smrti. Keby sme zabudli na meno nášho Boha a vzpínali ruky k bohu cudziemu, či Boh na to nepríde? On predsa pozná tajnosti srdca. Veď pre teba nás usmrcujú deň čo deň, pokladajú nás za ovce na zabitie. Prebuď sa, Pane, prečo spíš? Vstaň a nezavrhni nás navždy. Prečo odvraciaš svoju tvár? Vari môžeš zabudnúť na našu biedu a naše súženie? Veď naša duša je pokorená až do prachu, naše telo je pritlačené k zemi. Vstaň, Pane, pomôž nám a vykúp nás, veď si milosrdný.
Žalmy 44:1-26 Biblia - Evanjelický preklad (SLB)
Pre hudobný prednes. Vyučujúci žalm Kórachovcov. Na vlastné uši počuli sme, Bože, otcovia naši nám rozprávali o skutku, ktorý si vykonal za ich dní, za starodávnych dní Ty sám vlastnou rukou vyhnal si pohanov a ich si osadil, skazil si národy, ich si však prepustil. Lebo nie svojím mečom zaujali krajinu, nie vlastné rameno im dopomohlo k víťazstvu, ale Tvoja pravica a Tvoje rameno a svetlo Tvojej tváre, lebo si ich mal rád. Ty si to, Kráľ môj, Bože môj, ktorý priznávaš Jákobovi víťazstvá. My s Tebou porazíme svojich protivníkov, v Tvojom mene pošliapeme svojich nepriateľov. Lebo sa nespolieham na svoj luk, a vlastný meč ma nezachráni. Ale Ty si nás zachránil od našich protivníkov, Ty zahanbil si našich neprajníkov. Bohom sa neprestajne chválime a Tvoje meno oslavovať chceme naveky. Sela. A predsa si nás zavrhol a vystavil potupe a nevyšiel si s vojmi našimi. Dal si nám cúvnuť pred protivníkom a naši neprajníci koristili vo svoj prospech. Vydal si nás ako ovce na jatku, rozptýlil si nás medzi pohanov. Predal si ľud svoj pod cenu, ich cenu si nezvýšil. Vystavil si nás potupe našich susedov, na posmech a hanu nášmu okoliu. Urobil si nás príslovím medzi pohanmi, potriasajú hlavou nad nami národy. Celý deň pred sebou mám svoju potupu a hanba pokrýva mi tvár pre hlas utŕhača, posmievača, pre pohľad nepriateľa pomstiteľa. Všetko to prišlo na nás, ale my sme nezabudli na Teba, nezapreli sme Tvoju zmluvu. Naše srdce sa neodvrátilo, ani krok náš neodbočil od Tvojho chodníka, predsa si nás zdrvil v obydlí šakalov a prikryl temnotou. Keby sme boli zabudli na meno svojho Boha a vystierali dlane k cudzím bohom, nebol by to Boh vyskúmal? Veď On pozná srdca tajnosti. Vskutku, pre Teba bývame ničení celý deň, pokladajú nás za ovce na zabitie. Prebuď sa, prečo spíš, ó Pane? Precitni, nezavrhni naveky! Prečo skrývaš svoju tvár, na našu biedu, utláčanie naše zabúdaš? Veď do prachu sa zohla naša duša a naše telo k zemi sa lepí.