Žalmy 144:1-15
Žalmy 144:1-15 Slovenský ekumenický preklad s DT knihami (SEBDT)
Nech je zvelebený Hospodin, moja skala, ktorý učí moje ruky bojovať, moje prsty viesť vojnu. Moje milosrdenstvo a moja pevnosť, môj hrad a môj záchranca, môj štít, ktorým sa kryjem. On mi podmaňuje môj ľud. Hospodin, čože je človek, že sa k nemu priznávaš; a syn človeka, že naňho myslíš? Človek sa podobá vánku, jeho dni sú ako miznúci tieň. Hospodin, nakloň nebesia a zostúp, dotkni sa vrchov, aby sa z nich dymilo! Zasiahni bleskom a rozpráš ich, vystreľ šípy a zmäť ich! Vystri ruku z výsosti, vytrhni ma a vysloboď z veľkých vôd, z rúk cudzincov, ktorých ústa hovoria lož, ktorých pravica je zradná. Bože, budem ti spievať novú pieseň, na desaťstrunovej harfe ti budem hrať. Ty, ktorý pomáhaš kráľom, čo zachraňuješ svojho služobníka Dávida pred zhubným mečom, zachráň ma a vytrhni ma z rúk cudzincov, ktorých ústa hovoria lož, ktorých pravica je zradná. Kiež sú šťastní naši synovia vo svojej mladosti ako urastené štepy, naše dcéry ako stĺpy tesané podľa chrámového vzoru. Naše sýpky nech sú plné, nech dávajú hojnosť všetkého. Našich oviec nech sú na tisíce, na desaťtisíce na našich pasienkoch, náš dobytok nech je plodný. Nech nás nepostihne nešťastie ani odvlečenie, ani žalostný nárek na uliciach. Blahoslavený ľud, ktorému sa takto vodí, blahoslavený ľud, ktorého Bohom je Hospodin!
Žalmy 144:1-15 Slovenský ekumenický preklad (SEB)
Nech je zvelebený Hospodin, moja skala, ktorý učí moje ruky bojovať, moje prsty viesť vojnu. Moje milosrdenstvo a moja pevnosť, môj hrad a môj záchranca, môj štít, ktorým sa kryjem. On mi podmaňuje môj ľud. Hospodin, čože je človek, že sa k nemu priznávaš; a syn človeka, že naňho myslíš? Človek sa podobá vánku, jeho dni sú ako miznúci tieň. Hospodin, nakloň nebesia a zostúp, dotkni sa vrchov, aby sa z nich dymilo! Zasiahni bleskom a rozpráš ich, vystreľ šípy a zmäť ich! Vystri ruku z výsosti, vytrhni ma a vysloboď z veľkých vôd, z rúk cudzincov, ktorých ústa hovoria lož, ktorých pravica je zradná. Bože, budem ti spievať novú pieseň, na desaťstrunovej harfe ti budem hrať. Ty, ktorý pomáhaš kráľom, čo zachraňuješ svojho služobníka Dávida pred zhubným mečom, zachráň ma a vytrhni ma z rúk cudzincov, ktorých ústa hovoria lož, ktorých pravica je zradná. Kiež sú šťastní naši synovia vo svojej mladosti ako urastené štepy, naše dcéry ako stĺpy tesané podľa chrámového vzoru. Naše sýpky nech sú plné, nech dávajú hojnosť všetkého. Našich oviec nech sú na tisíce, na desaťtisíce na našich pasienkoch, náš dobytok nech je plodný. Nech nás nepostihne nešťastie ani odvlečenie, ani žalostný nárek na uliciach. Blahoslavený ľud, ktorému sa takto vodí, blahoslavený ľud, ktorého Bohom je Hospodin!
Žalmy 144:1-15 Sväté Písmo - katolícky preklad (SSV)
Od Dávida. Nech je zvelebený Pán, môj ochranca, čo učí moje ruky zápasiť a moje prsty bojovať. On je ku mne milosrdný a dodáva mi odvahy, on je moje útočište a môj osloboditeľ; on je moja záštita, na ktorú sa spolieham; on mi podrobuje môj ľud. Pane, čože je človek, že sa k nemu priznávaš, a syn človeka, že myslíš na neho? Preludu sa človek podobá, jeho dni sú ako letiaci tieň. Pane, zníž nebesia a zostúp z nich; dotkni sa vrchov a budú chrliť dym. Zablýskaj bleskom a rozpráš nepriateľov; vypusť šípy a vydes ich. Vystri ruku z výsosti; vytrhni ma a vysloboď z prívalov, z rúk cudzincov; ich ústa luhajú a ich pravica je krivoprísažná. Bože, novú pieseň ti zaspievam; zahrám ti na desaťstrunovej citare. Ty pomáhaš kráľom, ty zachraňuješ svojho sluhu Dávida pred mečom záhuby. Vytrhni ma a vysloboď z rúk cudzincov. Ich ústa luhajú, ich pravica je krivoprísažná. Naši synovia nech sú ako mládniky, čo vyrastajú v mladistvej sile. Naše dcéry nech sú sťa stĺpy nárožné, kresané ako kvádre chrámové. Naše sýpky nech sú plné, nech je v nich hojnosť všetkých plodov. Našich oviec nech sú nesčíselné tisíce na našich nivách; náš statok nech je vypasený. Nech niet trhlín na hradbách ani vyhnanstva, ani náreku na našich uliciach. Blažený ľud, ktorému sa tak vodí; blažený ľud, ktorého Bohom je Pán.
Žalmy 144:1-15 Biblia - Evanjelický preklad (SLB)
"Dávidov. Požehnaný je Hospodin, moja skala, ktorý moje ruky učí boju, prsty vojne; ""moja milosť a moja pevnosť, môj hrad, môj vysloboditeľ, môj štít; k Nemu sa utiekam; On mi podmaňuje môj ľud. "Ó Hospodine, čo je človek, že sa k nemu priznávaš? Čo dieťa človeka, že si ho vážiš? Človek je podobný vánku, jeho dni sú ako letiaci tieň. Ó Hospodine, nakloň svoje nebesá a zostúp, dotkni sa vrchov, aby dymili! "Srš blýskavicou a rozptýľ ich; zošli svoje šípy a zaplaš ich! "Vystri svoje ruky z výšin, zachráň ma a vytrhni z veľkých vôd, z rúk cudzincov, ktorých ústa márnosť vravia, ktorých pravica je klamná pravica. Novú pieseň Ti budem spievať, Bože, na desaťstrunovej harfe chcem Ti hrať. Ty dávaš pomoc kráľom a zachraňuješ svojho služobníka Dávida. Pred mečom zlovestným "zachráň ma; vytrhni ma z rúk cudzincov! Ich ústa vravia márnosť, ich pravica je klamná pravica. "Nech sú synovia naši vo svojej mladosti ako pestované štepy a naše dcéry ako stĺpy tesané v slohu chrámovom. Naše sypárne sú plné a vydávajú hojné zásoby. Naše ovce sa množia na tisíce, na desaťtisíce po našich stráňach. Náš dobytok nech je plodný. Nech nieto nehody ani hynutia, ani náreku na našich uliciach! Blahoslavený je ľud, ktorému sa takto vedie. Blahoslavený je ľud, ktorému Bohom je Hospodin!