Žalmy 104:1-35
Žalmy 104:1-35 Slovenský ekumenický preklad s DT knihami (SEBDT)
Dobroreč Hospodinovi, moja duša! Hospodin, môj Boh, nesmierne si veľký! Nádherou a velebou si sa zaodel. Zahaľuješ sa svetlom ako plášťom, rozpínaš nebo ako stan. Príbytky si staviaš na vodách, z oblakov si robíš voz, na perutiach vetra sa uberáš. Víchry robíš poslami, plamene ohňa služobníkmi. Zem si založil na pilieroch, nezachveje sa nikdy. Záplavou si ju pokryl ako rúchom, vody stáli nad vrchmi. Pred tvojou hrozbou odtiekli, tvoj hromový hlas ich vyľakal. Keď sa vynorili vrchy, klesli do dolín, na miesto, ktoré si im vymedzil. Postavil si im hrádzu, ktorú neprekročia, aby znova nepokryli zem. Pramene vypúšťaš do potokov, čo tečú medzi vrchmi, napájajú všetku poľnú zver; z nich si divé osly uhášajú smäd. Nad nimi hniezdi nebeské vtáctvo, spomedzi lístia sa ozýva jeho hlas. Zo svojich príbytkov zvlažuješ vrchy, ovocím tvojho diela sa sýti zem. Trávu nechávaš rásť pre dobytok, aj byliny, čo človek pestuje, aby zo zeme získal obživu, aj víno, čo srdce človeka rozveselí, olej, aby sa skvela tvár, a chlieb, aby posilnil srdce človeka. Hojnosť vlahy majú stromy Hospodina, libanonské cédre, ktoré zasadil. V nich hniezdia vtáky, v cyprusoch má domov bocian. Výšiny vrchov patria kozorožcom a v skalách majú skrýšu damany. Utvoril mesiac, aby určoval čas; slnko vie, kedy má zapadať. Privádzaš tmu, nastáva noc, vtedy sa hýbe všetka lesná zver. Levíčatá revú za korisťou, od Boha žiadajú potravu. Pri východe slnka sa schúlia a líhajú si do brlohov. Človek ide za svojou prácou, za tým, čo robí do večera. Ako veľa je tvojich diel, Hospodin! Všetky si múdro utvoril; zem je plná tvojho tvorstva. Tu je more, veľké, šírošíre, hmýri sa v ňom nespočítateľné množstvo živočíchov, malých i veľkých. Plavia sa po ňom lode a Leviatan, ktorého si utvoril, aby sa v ňom hral. To všetko čaká na teba, že im dáš načas potravu. Dávaš im, zbierajú, otváraš ruku, sýtia sa dobrotami. Keď skrývaš tvár, preľaknú sa; keď ich zbavuješ dychu, hynú, vracajú sa do prachu. Keď svojho ducha posielaš, sú stvorené, tak obnovuješ povrch zeme. Naveky sláva Hospodinovi! Nech sa raduje Hospodin zo svojich diel! Keď pozrie na zem, chveje sa; dotkne sa vrchov, dymí sa z nich. Spievať chcem Hospodinovi, kým žijem, ospevovať chcem svojho Boha, kým tu budem. Kiež mu je príjemná moja pieseň! Budem sa radovať v Hospodinovi. Kiež vyhynú hriešnici na zemi! Kiežby už nebolo bezbožných! Dobroreč Hospodinovi, moja duša! Haleluja!
Žalmy 104:1-35 Slovenský ekumenický preklad (SEB)
Dobroreč Hospodinovi, moja duša! Hospodin, môj Boh, nesmierne si veľký! Nádherou a velebou si sa zaodel. Zahaľuješ sa svetlom ako plášťom, rozpínaš nebo ako stan. Príbytky si staviaš na vodách, z oblakov si robíš voz, na perutiach vetra sa uberáš. Víchry robíš poslami, plamene ohňa služobníkmi. Zem si založil na pilieroch, nezachveje sa nikdy. Záplavou si ju pokryl ako rúchom, vody stáli nad vrchmi. Pred tvojou hrozbou odtiekli, tvoj hromový hlas ich vyľakal. Keď sa vynorili vrchy, klesli do dolín, na miesto, ktoré si im vymedzil. Postavil si im hrádzu, ktorú neprekročia, aby znova nepokryli zem. Pramene vypúšťaš do potokov, čo tečú medzi vrchmi, napájajú všetku poľnú zver; z nich si divé osly uhášajú smäd. Nad nimi hniezdi nebeské vtáctvo, spomedzi lístia sa ozýva jeho hlas. Zo svojich príbytkov zvlažuješ vrchy, ovocím tvojho diela sa sýti zem. Trávu nechávaš rásť pre dobytok, aj byliny, čo človek pestuje, aby zo zeme získal obživu, aj víno, čo srdce človeka rozveselí, olej, aby sa skvela tvár, a chlieb, aby posilnil srdce človeka. Hojnosť vlahy majú stromy Hospodina, libanonské cédre, ktoré zasadil. V nich hniezdia vtáky, v cyprusoch má domov bocian. Výšiny vrchov patria kozorožcom a v skalách majú skrýšu damany. Utvoril mesiac, aby určoval čas; slnko vie, kedy má zapadať. Privádzaš tmu, nastáva noc, vtedy sa hýbe všetka lesná zver. Levíčatá revú za korisťou, od Boha žiadajú potravu. Pri východe slnka sa schúlia a líhajú si do brlohov. Človek ide za svojou prácou, za tým, čo robí do večera. Ako veľa je tvojich diel, Hospodin! Všetky si múdro utvoril; zem je plná tvojho tvorstva. Tu je more, veľké, šírošíre, hmýri sa v ňom nespočítateľné množstvo živočíchov, malých i veľkých. Plavia sa po ňom lode a Leviatan, ktorého si utvoril, aby sa v ňom hral. To všetko čaká na teba, že im dáš načas potravu. Dávaš im, zbierajú, otváraš ruku, sýtia sa dobrotami. Keď skrývaš tvár, preľaknú sa; keď ich zbavuješ dychu, hynú, vracajú sa do prachu. Keď svojho ducha posielaš, sú stvorené, tak obnovuješ povrch zeme. Naveky sláva Hospodinovi! Nech sa raduje Hospodin zo svojich diel! Keď pozrie na zem, chveje sa; dotkne sa vrchov, dymí sa z nich. Spievať chcem Hospodinovi, kým žijem, ospevovať chcem svojho Boha, kým tu budem. Kiež mu je príjemná moja pieseň! Budem sa radovať v Hospodinovi. Kiež vyhynú hriešnici na zemi! Kiežby už nebolo bezbožných! Dobroreč Hospodinovi, moja duša! Haleluja!
Žalmy 104:1-35 Sväté Písmo - katolícky preklad (SSV)
Dobroreč, duša moja, Pánovi; Pane, Bože môj, ty si nesmierne veľký. Odel si sa do slávy a veleby, do svetla si sa zahalil ako do rúcha. Nebesia rozpínaš ako stan, nad vodami si buduješ komnaty. Po oblakoch vystupuješ ako po schodoch, na krídlach vánku sa prechádzaš. Vetry sú tvojimi poslami, ohnivé plamene tvojimi služobníkmi. Zem si postavil na jej základoch, nevychýli sa nikdy-nikdy. Oceán ju prikryl sťa odev, nad vrchmi vody zastali. Pred tvojou hrozbou odtiekli, zhrozili sa pred tvojím hlasom hromovým. Vybehli na vrchy, stiekli do údolia, na miesto, ktoré si im vyhradil. Položil si hranicu a neprekročia ju, ani viac nepokryjú zem. Prameňom dávaš stekať do potokov, čo tečú pomedzi vrchy a napájajú všetku poľnú zver aj divým oslom hasia smäd. Popri nich hniezdi nebeské vtáctvo, spomedzi konárov zaznieva ich pieseň. Zo svojich komnát zvlažuješ vrchy, plodmi svojich diel sýtiš zem. Tráve dávaš rásť pre ťažný dobytok a byli, aby slúžila človeku. Zo zeme vyvádzaš chlieb i víno, čo obveseľuje srdce človeka; olejom rozjasňuješ jeho tvár a chlieb dáva silu srdcu človeka. Sýtia sa stromy Pánove aj cédre Libanonu, čo on zasadil. Na nich si vrabce hniezda stavajú a na ich vrcholcoch bývajú bociany. Vysoké štíty patria kamzíkom, v skalách sa skrývajú svište. Na určovanie času si mesiac utvoril; slnko vie, kedy má zapadať. Prestieraš tmu a nastáva noc a povylieza všetka lesná zver. Levíčatá ručia za korisťou a pokrm žiadajú od Boha. Len čo vyjde slnko, utiahnu sa a ukladajú sa v svojich dúpätách. Vtedy sa človek ponáhľa za svojím dielom, za svojou prácou až do večera. Aké mnohoraké sú tvoje diela, Pane! Všetko si múdro urobil. Zem je plná tvojho stvorenstva. Tu more veľké, dlhé a široké, v ňom sa hemžia plazy bez počtu, živočíchy drobné i obrovské. Po ňom sa plavia lode i Leviatan, ktorého si stvoril, aby sa v ňom ihral. Všetko to čaká na teba, že im dáš pokrm v pravý čas. Ty im ho dávaš a ony ho zbierajú; otváraš svoju ruku, sýtia sa dobrotami. Len čo odvrátiš svoju tvár, už sa trasú; odnímaš im dych a hneď hynú a vracajú sa do prachu. Keď zošleš svojho ducha, sú stvorené a obnovuješ tvárnosť zeme. Pánova chvála nech trvá naveky; zo svojich diel nech sa teší Pán. Pozrie sa na zem a rozochvieva ju, dotkne sa vrchov a ony chrlia dym. Po celý život chcem spievať Pánovi a svojmu Bohu hrať, kým len budem žiť. Kiež sa mu moja pieseň zapáči; a ja sa budem tešiť v Pánovi. Nech zo zeme zmiznú hriešnici a zločincov nech už niet. Dobroreč, duša moja, Pánovi. ALELUJA.
Žalmy 104:1-35 Biblia - Evanjelický preklad (SLB)
Dobroreč, duša moja, Hospodinovi! Ó Hospodine, Bože môj, si veľmi veľký! Priodel si sa nádherou a velebou, halíš sa do svetla sťa do rúcha, rozpínaš nebo ako stan. Na vodách si buduješ siene, z oblakov robíš si povozy, na krídlach vetra sa uberáš. Vetry si robíš poslami a blčiaci oheň sluhami. Založil si zem na jej pilieroch, neskláti sa na večné veky. Záplavou zakryl ju sťa rúchom, na vrchoch stáli vody. Pred Tvojou hrozbou odtiekli, rachotom Tvojho hromu zaplašené. Vrchy sa vynorili, klesli doliny na miesto, ktoré si im vymedzil. Položil si im hrádzu, ktorú neprekročia, aby opäť nezakryli zem. "Vypúšťaš pramene do potokov; pomedzi vrchy pretekajú. ""Napájajú všetku poľnú zver; divé osly hasia svoj smäd. "Nad nimi býva vtáctvo nebeské, spomedzi vetiev vydáva hlas. "Zavlažuješ vrchy zo svojich siení; zem nasýti sa ovocím Tvojich diel. "Tráve dáš rásť pre dobytok, bylinám na úžitok človeku, aby vyviedol chlieb zo zeme, i víno, čo rozveselí srdce človeku, aby sa skvela od oleja tvár, a chlieb, čo posilňuje srdce človeka. Nasycujú sa stromy Hospodinove, cédre libanonské, ktoré On zasadil, na ktorých hniezdia vtáky, i bocian, ktorému sú domom cyprusy. Vysoké vrchy sú pre kamzíkov a svišťom sú útočiskom skaly. "On stvoril mesiac na určenie času; slnko vie, kde má zapadať. ""Privádzaš tmu, a tak nastáva noc; v nej sa hýbe všetka lesná zver. "Levíčatá revú za korisťou, od Boha si pokrm žiadajú. Keď slnko vychádza, utiahnu sa, líhajú si do svojich brlohov. Človek vychádza za svojou prácou, a za tým, čo robí do večera. Ako mnoho je Tvojich diel, ó Hospodine! Všetky si múdro učinil, zem je plná Tvojho tvorstva. "Tu more veľké, šírošíre; tam hemženia je bez počtu i živočíchov malých s veľkými. "Tam lode plavia sa, tam Leviatan, čo si ho stvoril, by sa hrával v ňom. Všetko to očakáva od Teba, aby si im načas dával pokrm. "Keď im ho dávaš, zbierajú; otváraš ruku, nasýtia sa dobrými vecami. ""Keď skrývaš svoju tvár, ľakajú sa; keď odnímaš im ducha, skonávajú a vracajú sa do prachu. ""Keď svojho Ducha vysielaš, sú stvorené; tak obnovuješ povrch zeme. "Naveky sláva Hospodinovi! Nech sa raduje Hospodin zo svojich diel! "Keď pozrie na zem, tá sa chveje; dotkne sa vrchov, tie vydávajú dym. "Spievať chcem Hospodinovi, kým žijem, hrať svojmu Bohu, kým tu budem. Nech Mu je milé moje premýšľanie! Ja sa budem radovať v Hospodinovi. Nech zmiznú hriešnici zo zeme! A nech už nieto bezbožných! Dobroreč, duša moja, Hospodinovi! Haleluja!