Žalmy 104:1-23
Žalmy 104:1-23 Slovenský ekumenický preklad s DT knihami (SEBDT)
Dobroreč Hospodinovi, moja duša! Hospodin, môj Boh, nesmierne si veľký! Nádherou a velebou si sa zaodel. Zahaľuješ sa svetlom ako plášťom, rozpínaš nebo ako stan. Príbytky si staviaš na vodách, z oblakov si robíš voz, na perutiach vetra sa uberáš. Víchry robíš poslami, plamene ohňa služobníkmi. Zem si založil na pilieroch, nezachveje sa nikdy. Záplavou si ju pokryl ako rúchom, vody stáli nad vrchmi. Pred tvojou hrozbou odtiekli, tvoj hromový hlas ich vyľakal. Keď sa vynorili vrchy, klesli do dolín, na miesto, ktoré si im vymedzil. Postavil si im hrádzu, ktorú neprekročia, aby znova nepokryli zem. Pramene vypúšťaš do potokov, čo tečú medzi vrchmi, napájajú všetku poľnú zver; z nich si divé osly uhášajú smäd. Nad nimi hniezdi nebeské vtáctvo, spomedzi lístia sa ozýva jeho hlas. Zo svojich príbytkov zvlažuješ vrchy, ovocím tvojho diela sa sýti zem. Trávu nechávaš rásť pre dobytok, aj byliny, čo človek pestuje, aby zo zeme získal obživu, aj víno, čo srdce človeka rozveselí, olej, aby sa skvela tvár, a chlieb, aby posilnil srdce človeka. Hojnosť vlahy majú stromy Hospodina, libanonské cédre, ktoré zasadil. V nich hniezdia vtáky, v cyprusoch má domov bocian. Výšiny vrchov patria kozorožcom a v skalách majú skrýšu damany. Utvoril mesiac, aby určoval čas; slnko vie, kedy má zapadať. Privádzaš tmu, nastáva noc, vtedy sa hýbe všetka lesná zver. Levíčatá revú za korisťou, od Boha žiadajú potravu. Pri východe slnka sa schúlia a líhajú si do brlohov. Človek ide za svojou prácou, za tým, čo robí do večera.
Žalmy 104:1-23 Slovenský ekumenický preklad (SEB)
Dobroreč Hospodinovi, moja duša! Hospodin, môj Boh, nesmierne si veľký! Nádherou a velebou si sa zaodel. Zahaľuješ sa svetlom ako plášťom, rozpínaš nebo ako stan. Príbytky si staviaš na vodách, z oblakov si robíš voz, na perutiach vetra sa uberáš. Víchry robíš poslami, plamene ohňa služobníkmi. Zem si založil na pilieroch, nezachveje sa nikdy. Záplavou si ju pokryl ako rúchom, vody stáli nad vrchmi. Pred tvojou hrozbou odtiekli, tvoj hromový hlas ich vyľakal. Keď sa vynorili vrchy, klesli do dolín, na miesto, ktoré si im vymedzil. Postavil si im hrádzu, ktorú neprekročia, aby znova nepokryli zem. Pramene vypúšťaš do potokov, čo tečú medzi vrchmi, napájajú všetku poľnú zver; z nich si divé osly uhášajú smäd. Nad nimi hniezdi nebeské vtáctvo, spomedzi lístia sa ozýva jeho hlas. Zo svojich príbytkov zvlažuješ vrchy, ovocím tvojho diela sa sýti zem. Trávu nechávaš rásť pre dobytok, aj byliny, čo človek pestuje, aby zo zeme získal obživu, aj víno, čo srdce človeka rozveselí, olej, aby sa skvela tvár, a chlieb, aby posilnil srdce človeka. Hojnosť vlahy majú stromy Hospodina, libanonské cédre, ktoré zasadil. V nich hniezdia vtáky, v cyprusoch má domov bocian. Výšiny vrchov patria kozorožcom a v skalách majú skrýšu damany. Utvoril mesiac, aby určoval čas; slnko vie, kedy má zapadať. Privádzaš tmu, nastáva noc, vtedy sa hýbe všetka lesná zver. Levíčatá revú za korisťou, od Boha žiadajú potravu. Pri východe slnka sa schúlia a líhajú si do brlohov. Človek ide za svojou prácou, za tým, čo robí do večera.
Žalmy 104:1-23 Sväté Písmo - katolícky preklad (SSV)
Dobroreč, duša moja, Pánovi; Pane, Bože môj, ty si nesmierne veľký. Odel si sa do slávy a veleby, do svetla si sa zahalil ako do rúcha. Nebesia rozpínaš ako stan, nad vodami si buduješ komnaty. Po oblakoch vystupuješ ako po schodoch, na krídlach vánku sa prechádzaš. Vetry sú tvojimi poslami, ohnivé plamene tvojimi služobníkmi. Zem si postavil na jej základoch, nevychýli sa nikdy-nikdy. Oceán ju prikryl sťa odev, nad vrchmi vody zastali. Pred tvojou hrozbou odtiekli, zhrozili sa pred tvojím hlasom hromovým. Vybehli na vrchy, stiekli do údolia, na miesto, ktoré si im vyhradil. Položil si hranicu a neprekročia ju, ani viac nepokryjú zem. Prameňom dávaš stekať do potokov, čo tečú pomedzi vrchy a napájajú všetku poľnú zver aj divým oslom hasia smäd. Popri nich hniezdi nebeské vtáctvo, spomedzi konárov zaznieva ich pieseň. Zo svojich komnát zvlažuješ vrchy, plodmi svojich diel sýtiš zem. Tráve dávaš rásť pre ťažný dobytok a byli, aby slúžila človeku. Zo zeme vyvádzaš chlieb i víno, čo obveseľuje srdce človeka; olejom rozjasňuješ jeho tvár a chlieb dáva silu srdcu človeka. Sýtia sa stromy Pánove aj cédre Libanonu, čo on zasadil. Na nich si vrabce hniezda stavajú a na ich vrcholcoch bývajú bociany. Vysoké štíty patria kamzíkom, v skalách sa skrývajú svište. Na určovanie času si mesiac utvoril; slnko vie, kedy má zapadať. Prestieraš tmu a nastáva noc a povylieza všetka lesná zver. Levíčatá ručia za korisťou a pokrm žiadajú od Boha. Len čo vyjde slnko, utiahnu sa a ukladajú sa v svojich dúpätách. Vtedy sa človek ponáhľa za svojím dielom, za svojou prácou až do večera.
Žalmy 104:1-23 Biblia - Evanjelický preklad (SLB)
Dobroreč, duša moja, Hospodinovi! Ó Hospodine, Bože môj, si veľmi veľký! Priodel si sa nádherou a velebou, halíš sa do svetla sťa do rúcha, rozpínaš nebo ako stan. Na vodách si buduješ siene, z oblakov robíš si povozy, na krídlach vetra sa uberáš. Vetry si robíš poslami a blčiaci oheň sluhami. Založil si zem na jej pilieroch, neskláti sa na večné veky. Záplavou zakryl ju sťa rúchom, na vrchoch stáli vody. Pred Tvojou hrozbou odtiekli, rachotom Tvojho hromu zaplašené. Vrchy sa vynorili, klesli doliny na miesto, ktoré si im vymedzil. Položil si im hrádzu, ktorú neprekročia, aby opäť nezakryli zem. "Vypúšťaš pramene do potokov; pomedzi vrchy pretekajú. ""Napájajú všetku poľnú zver; divé osly hasia svoj smäd. "Nad nimi býva vtáctvo nebeské, spomedzi vetiev vydáva hlas. "Zavlažuješ vrchy zo svojich siení; zem nasýti sa ovocím Tvojich diel. "Tráve dáš rásť pre dobytok, bylinám na úžitok človeku, aby vyviedol chlieb zo zeme, i víno, čo rozveselí srdce človeku, aby sa skvela od oleja tvár, a chlieb, čo posilňuje srdce človeka. Nasycujú sa stromy Hospodinove, cédre libanonské, ktoré On zasadil, na ktorých hniezdia vtáky, i bocian, ktorému sú domom cyprusy. Vysoké vrchy sú pre kamzíkov a svišťom sú útočiskom skaly. "On stvoril mesiac na určenie času; slnko vie, kde má zapadať. ""Privádzaš tmu, a tak nastáva noc; v nej sa hýbe všetka lesná zver. "Levíčatá revú za korisťou, od Boha si pokrm žiadajú. Keď slnko vychádza, utiahnu sa, líhajú si do svojich brlohov. Človek vychádza za svojou prácou, a za tým, čo robí do večera.