Lukáš 5:12-26
Lukáš 5:12-26 Slovenský ekumenický preklad s DT knihami (SEBDT)
Keď bol Ježiš v ktoromsi meste, objavil sa pred ním človek s pokročilým malomocenstvom. Len čo zazrel Ježiša, padol na tvár a prosil ho: Pane, ak chceš, môžeš ma očistiť. On vystrel ruku, dotkol sa ho a povedal: „Chcem, buď čistý!“ A malomocenstvo z neho ihneď zmizlo. Prikázal mu, aby nikomu o tom nehovoril. A potom mu povedal: „Choď! Ukáž sa kňazovi! Prines obetu za svoje očistenie tak, ako to prikázal Mojžiš — im na svedectvo.“ Chýr o ňom sa šíril viac a viac. Schádzali sa celé zástupy, aby ho počúvali a dali sa uzdraviť zo svojich neduhov. On sa však utiahol na osamelé miesto a tam sa modlil. Istého dňa, keď učil, sedeli okolo neho farizeji a učitelia Zákona, ktorí sa poschádzali zo všetkých galilejských a judských dedín i z Jeruzalema. Pánova moc bola s ním, aby uzdravoval. Vtom muži prinášali na nosidlách človeka, ktorý bol ochrnutý, a usilovali sa ho vniesť a položiť pred neho. Keď pre zástup nenašli spôsob, ako by ho vniesli, vystúpili na strechu a otvorom cez hlinenú povalu ho aj s nosidlami spustili do stredu pred Ježiša. Keď videl ich vieru, povedal: „Človeče, odpúšťajú sa ti hriechy.“ Zákonníci i farizeji začali uvažovať a hovorili si: „Kto je to, že sa takto rúha? Kto môže odpustiť hriechy okrem Boha?“ Ale Ježiš poznal ich myšlienky a povedal im: „Ako to zmýšľate vo svojich srdciach? Čo je ľahšie? Povedať: ‚Odpúšťajú sa ti hriechy‘ alebo povedať: ‚Vstaň a choď!‘? Aby ste však vedeli, že Syn človeka má na zemi moc odpúšťať hriechy,“ povedal ochrnutému: „Hovorím ti, vstaň, vezmi si lôžko a choď domov!“ Hneď sa pred nimi postavil, vzal svoje lôžko, velebil Boha a odišiel domov. Všetkých sa zmocnil úžas. Oslavovali Boha a naplnení bázňou si hovorili: „Dnes sme videli naozaj nezvyčajné veci.“
Lukáš 5:12-26 Slovenský ekumenický preklad (SEB)
Keď bol Ježiš v ktoromsi meste, objavil sa pred ním človek s pokročilým malomocenstvom. Len čo zazrel Ježiša, padol na tvár a prosil ho: Pane, ak chceš, môžeš ma očistiť. On vystrel ruku, dotkol sa ho a povedal: „Chcem, buď čistý!“ A malomocenstvo z neho ihneď zmizlo. Prikázal mu, aby nikomu o tom nehovoril. A potom mu povedal: „Choď! Ukáž sa kňazovi! Prines obetu za svoje očistenie tak, ako to prikázal Mojžiš — im na svedectvo.“ Chýr o ňom sa šíril viac a viac. Schádzali sa celé zástupy, aby ho počúvali a dali sa uzdraviť zo svojich neduhov. On sa však utiahol na osamelé miesto a tam sa modlil. Istého dňa, keď učil, sedeli okolo neho farizeji a učitelia Zákona, ktorí sa poschádzali zo všetkých galilejských a judských dedín i z Jeruzalema. Pánova moc bola s ním, aby uzdravoval. Vtom muži prinášali na nosidlách človeka, ktorý bol ochrnutý, a usilovali sa ho vniesť a položiť pred neho. Keď pre zástup nenašli spôsob, ako by ho vniesli, vystúpili na strechu a otvorom cez hlinenú povalu ho aj s nosidlami spustili do stredu pred Ježiša. Keď videl ich vieru, povedal: „Človeče, odpúšťajú sa ti hriechy.“ Zákonníci i farizeji začali uvažovať a hovorili si: „Kto je to, že sa takto rúha? Kto môže odpustiť hriechy okrem Boha?“ Ale Ježiš poznal ich myšlienky a povedal im: „Ako to zmýšľate vo svojich srdciach? Čo je ľahšie? Povedať: ‚Odpúšťajú sa ti hriechy‘ alebo povedať: ‚Vstaň a choď!‘? Aby ste však vedeli, že Syn človeka má na zemi moc odpúšťať hriechy,“ povedal ochrnutému: „Hovorím ti, vstaň, vezmi si lôžko a choď domov!“ Hneď sa pred nimi postavil, vzal svoje lôžko, velebil Boha a odišiel domov. Všetkých sa zmocnil úžas. Oslavovali Boha a naplnení bázňou si hovorili: „Dnes sme videli naozaj nezvyčajné veci.“
Lukáš 5:12-26 Sväté Písmo - katolícky preklad (SSV)
Keď bol v ktoromsi meste, zjavil sa muž plný malomocenstva. Len čo zbadal Ježiša, padol na tvár a prosil ho: „Pane, ak chceš, môžeš ma očistiť.“ On vystrel ruku, dotkol sa ho a povedal: „Chcem, buď čistý!“ A malomocenstvo z neho hneď zmizlo. A prikázal mu, že o tom nesmie nikomu hovoriť, ale: „Choď,“ povedal, „ukáž sa kňazovi a prines za svoje očistenie obetu, ako predpísal Mojžiš - im na svedectvo.“ No zvesť o ňom sa tým väčšmi šírila a schádzali sa veľké zástupy, aby ho počuli a dali sa uzdraviť zo svojich chorôb. On sa však utiahol na púšť a modlil sa. Keď v istý deň učil, sedeli pri ňom farizeji a zákonníci, čo poprichádzali zo všetkých galilejských a judejských dedín i z Jeruzalema; a mal od Pána moc uzdravovať. Tu muži priniesli na nosidlách človeka, ktorý bol ochrnutý, a pokúšali sa dostať ho dovnútra a položiť pred neho. Ale keď pre zástup nenašli priechod, kadiaľ by ho vniesli, vyšli na strechu a cez povalu ho na lôžku spustili priamo pred Ježiša. Keď videl ich vieru, povedal: „Človeče, odpúšťajú sa ti hriechy.“ Tu zákonníci a farizeji začali uvažovať: „Ktože je to, že sa takto rúha?! Kto môže okrem Boha odpúšťať hriechy?“ Keďže Ježiš poznal ich myšlienky, povedal im: „O čom to premýšľate vo svojich srdciach! Čo je ľahšie - povedať: »Odpúšťajú sa ti hriechy,« alebo povedať: »Vstaň a choď«? Ale aby ste vedeli, že Syn človeka má na zemi moc odpúšťať hriechy“ - povedal ochrnutému: „Hovorím ti: Vstaň, vezmi si lôžko a choď domov!“ A on hneď pred ich očami vstal, vzal si lôžko a velebiac Boha odišiel domov. Všetkých sa zmocnil úžas a velebili Boha a plní bázne hovorili: „Dnes sme videli obdivuhodné veci.“
Lukáš 5:12-26 Biblia - Evanjelický preklad (SLB)
Keď bol v ktoromsi meste, ajhľa, bol tam muž, úplne malomocný, a keď uvidel Ježiša, padol na tvár a prosil Ho: Pane, keby si chcel, mohol by si ma očistiť.Ježiš vystrel ruku, dotkol sa ho a povedal: Chcem, buď čistý! A malomocenstvo hneď odišlo od neho.I rozkázal mu Ježiš: Nehovor o tom nikomu, ale choď, ukáž sa kňazovi a ľuďom na svedectvo obetuj za svoje očistenie, ako nariadil Mojžiš.Ale chýr o Ňom sa tým väčšmi šíril a schádzali sa veľké zástupy, aby Ho počúvali a aby uzdravoval ich choroby.On sa však utiahol na púšť a modlil sa. Raz, keď učil, sedeli tam aj farizeji a učitelia zákona, ktorí sa zišli zo všetkých galilejských a judských mestečiek i z Jeruzalema, a moc Pánova bola s Ním, aby uzdravoval.A hľa, mužovia niesli na nosidlách ochrnutého človeka a chceli ho vniesť a položiť pred Neho.Keď ho však pre zástup nemali kadiaľ vniesť, vyšli na dom a spolu s nosidlami spustili ho otvorom strechy do prostriedku pred Ježiša.Keď (Ježiš) videl ich vieru, povedal mu: Človeče, odpúšťajú sa ti hriechy.Nato zákonníci a farizeji začali premýšľať a hovorili: Kto je tento, čo sa rúha? Kto môže odpúšťať hriechy, ak nie sám Boh?Ale Ježiš poznal ich myšlienky a riekol im: O čom premýšľate v srdciach?Čo je ľahšie povedať: Odpúšťajú sa ti hriechy! - a či povedať: Vstaň a choď?"Ale aby ste vedeli, že Syn človeka má moc odpúšťať hriechy na zemi, - povedal ochrnutému: - Hovorím ti: Vstaň; vezmi si nosidlá a choď domov!"Ihneď vstal pred nimi, vzal, na čom ležal, a odišiel domov velebiac Boha.A všetci zostali ako bez seba, velebili Boha a naplnení bázňou hovorili: Prepodivné veci videli sme dnes.