Jozua 11:1-23 - Compare All Versions

Zdieľať

Keď sa o tom dopočul chacórsky kráľ Jabín, poslal poslov k madónskemu kráľovi Jobábovi, k šimrónskemu kráľovi, k achšáfskemu kráľovi a ku kráľom, ktorí bývali na severnom pohorí a v Arabe južne od Kinneretu, na Nížine, na Dórskej pahorkatine na západ, ku Kanaánčanom na západe a na východe, k Amorejčanom, Chetitom, Perizzejcom, Jebúsejom na pohorí a k Chivvijom na úpätí Chermónu v krajine Micpa. Tí vyšli s celými svojimi tábormi — toľko ľudí ako piesku na morskom brehu — s veľkým množstvom koní a vozov. Všetci títo králi sa spojili, prišli a utáborili sa pri vodách Merómu, aby bojovali proti Izraelu. Vtedy Hospodin povedal Jozuovi: „Neboj sa ich, lebo ja ich všetkých zajtra o tomto čase vydám pobitých Izraelu. Kone im ochrom a vozy spáľ.“ Jozua a všetok bojový ľud s ním náhle pritiahli k vodám Merómu a napadli ich. Hospodin ich dal do rúk Izraelitov, tí ich porazili a prenasledovali až po veľký Sidon, po Misrefót-Majim až po údolie Micpe na východe, pobili ich a nenechali nikoho, kto by im mohol ujsť. Jozua im urobil tak, ako mu prikázal Hospodin, ochromil im kone a spálil vozy. Vtedy sa Jozua vrátil, zaujal Chacór a jeho kráľa zabil mečom. Chacór bol totiž kedysi hlavným mestom všetkých týchto kráľovstiev. Všetko živé pobili v ňom mečom a vykonali na ňom kliatbu. Neostalo nič, čo dýcha. Potom Chacór vypálili. Všetky mestá týchto kráľov Jozua obsadil, kráľov zajal, pobil mečom a vykonal na nich kliatbu, ako prikázal Hospodinov služobník Mojžiš. Izrael nevypálil mestá, ktoré stáli na rumoviskách, okrem mesta Chacór — len ten Jozua vypálil. Izraeliti sa zmocnili všetkého, čo v týchto mestách našli, a ukoristili aj dobytok. Ľudí však zabíjali mečom, kým ich nevykynožili, a neponechali nič, čo dýchalo. Ako Hospodin prikázal svojmu služobníkovi Mojžišovi, tak Mojžiš prikázal Jozuovi a Jozua to vykonal. V ničom sa neodklonil od toho, čo Hospodin prikázal Mojžišovi. Takto Jozua obsadil celú túto krajinu: pohorie, celý Negev, celý kraj Gošen, Nížinu i Arabu, izraelské pohoria i s úpätiami od vrchu Chalák, ktorý sa dvíha od Seíru až po Baal-Gád v údolí Libanonu pod vrchom Chermón. Všetkých ich kráľov zajal a dal usmrtiť. Dlho viedol Jozua vojnu so všetkými týmito kráľmi. Nebolo mesta, ktoré by sa s Izraelitmi mierovo dohodlo okrem Chivvijov, obyvateľov Gibeónu. Všetkého sa zmocnili bojom. Hospodin im totiž naplnil srdcia vzdorom, aby bojovali proti Izraelu a padli pod kliatbu. Nezmiloval sa nad nimi, ale vyhubil ich, ako prikázal Hospodin Mojžišovi. Vtedy prišiel Jozua a vykynožil Anákov z pohoria, z Hebronu, z Debíru, z Anábu a z celého judského a izraelského pohoria. Jozua vykonal kliatbu na nich, ako aj na ich mestách. Z Anákov nezostal na izraelskom území nik. Zostali však v Gaze, v Gate a v Ašdóde. Jozua teda obsadil celú krajinu tak, ako Hospodin povedal Mojžišovi. Jozua ju dal do dedičstva Izraelu, každému kmeňu jeho podiel. Krajina mala pokoj od vojny.

Keď sa o tom dopočul chacórsky kráľ Jabín, poslal poslov k madónskemu kráľovi Jobábovi, k šimrónskemu kráľovi, k achšáfskemu kráľovi a ku kráľom, ktorí bývali na severnom pohorí a v Arabe južne od Kinneretu, na Nížine, na Dórskej pahorkatine na západ, ku Kanaánčanom na západe a na východe, k Amorejčanom, Chetitom, Perizzejcom, Jebúsejom na pohorí a k Chivvijom na úpätí Chermónu v krajine Micpa. Tí vyšli s celými svojimi tábormi — toľko ľudí ako piesku na morskom brehu — s veľkým množstvom koní a vozov. Všetci títo králi sa spojili, prišli a utáborili sa pri vodách Merómu, aby bojovali proti Izraelu. Vtedy Hospodin povedal Jozuovi: „Neboj sa ich, lebo ja ich všetkých zajtra o tomto čase vydám pobitých Izraelu. Kone im ochrom a vozy spáľ.“ Jozua a všetok bojový ľud s ním náhle pritiahli k vodám Merómu a napadli ich. Hospodin ich dal do rúk Izraelitov, tí ich porazili a prenasledovali až po veľký Sidon, po Misrefót-Majim až po údolie Micpe na východe, pobili ich a nenechali nikoho, kto by im mohol ujsť. Jozua im urobil tak, ako mu prikázal Hospodin, ochromil im kone a spálil vozy. Vtedy sa Jozua vrátil, zaujal Chacór a jeho kráľa zabil mečom. Chacór bol totiž kedysi hlavným mestom všetkých týchto kráľovstiev. Všetko živé pobili v ňom mečom a vykonali na ňom kliatbu. Neostalo nič, čo dýcha. Potom Chacór vypálili. Všetky mestá týchto kráľov Jozua obsadil, kráľov zajal, pobil mečom a vykonal na nich kliatbu, ako prikázal Hospodinov služobník Mojžiš. Izrael nevypálil mestá, ktoré stáli na rumoviskách, okrem mesta Chacór — len ten Jozua vypálil. Izraeliti sa zmocnili všetkého, čo v týchto mestách našli, a ukoristili aj dobytok. Ľudí však zabíjali mečom, kým ich nevykynožili, a neponechali nič, čo dýchalo. Ako Hospodin prikázal svojmu služobníkovi Mojžišovi, tak Mojžiš prikázal Jozuovi a Jozua to vykonal. V ničom sa neodklonil od toho, čo Hospodin prikázal Mojžišovi. Takto Jozua obsadil celú túto krajinu: pohorie, celý Negev, celý kraj Gošen, Nížinu i Arabu, izraelské pohoria i s úpätiami od vrchu Chalák, ktorý sa dvíha od Seíru až po Baal-Gád v údolí Libanonu pod vrchom Chermón. Všetkých ich kráľov zajal a dal usmrtiť. Dlho viedol Jozua vojnu so všetkými týmito kráľmi. Nebolo mesta, ktoré by sa s Izraelitmi mierovo dohodlo okrem Chivvijov, obyvateľov Gibeónu. Všetkého sa zmocnili bojom. Hospodin im totiž naplnil srdcia vzdorom, aby bojovali proti Izraelu a padli pod kliatbu. Nezmiloval sa nad nimi, ale vyhubil ich, ako prikázal Hospodin Mojžišovi. Vtedy prišiel Jozua a vykynožil Anákov z pohoria, z Hebronu, z Debíru, z Anábu a z celého judského a izraelského pohoria. Jozua vykonal kliatbu na nich, ako aj na ich mestách. Z Anákov nezostal na izraelskom území nik. Zostali však v Gaze, v Gate a v Ašdóde. Jozua teda obsadil celú krajinu tak, ako Hospodin povedal Mojžišovi. Jozua ju dal do dedičstva Izraelu, každému kmeňu jeho podiel. Krajina mala pokoj od vojny.

Keď sa to dopočul asorský kráľ Jabin, odkázal madonskému kráľovi Jobabovi, aj semeronskému kráľovi a achsafskému kráľovi, ďalej kráľom, ktorí sídlili na severe na vrchovine, na rovine južne od Kenerota, v nížine a na Dorskom pohorí pri mori, tiež východným a západným Kanaánčanom, Amorejčanom, Hetejcom, Ferezejcom, Jebuzejcom na vrchovine, Hevejcom na úpätí Hermona v krajine Masfa. I vytiahli so všetkými svojimi vojskami. Bol to ľud taký početný ako piesok na morskom brehu. A koní i vozov bolo tiež veľmi mnoho. Všetci títo králi sa spojili, potom sa pohli a rozostavili sa pri Meromskom jazere, aby bojovali s Izraelom. Tu Pán povedal Jozuemu: „Neboj sa ich, lebo zajtra práve v tomto čase ich ja vydám všetkých na smrť pred Izraelom. Ich kone ochrom a ich vozy spáľ!“ Tu ich Jozue so všetkými svojimi bojovníkmi náhle prepadol pri Meromskom jazere a zaútočil na nich. A Pán ich dal do ruky Izraela. Porazili ich a prenasledovali až po Veľký Sidon, až po Maserefot Majím a až po Bikeat Masfa na východe. Bili ich, kým nezostal z nich ani jediný. A Jozue s nimi urobil tak, ako mu povedal Pán. Ich kone ochromili a ich vozy spálili. V tom čase sa Jozue obrátil, dobyl Asor a jeho kráľa usmrtil mečom. Asor bol kedysi hlavným mestom tých kráľovstiev. Vykonali kliatbu a mečom pobili všetkých ľudí, ktorí v ňom boli. Nič živé neostalo a Asor vypálil ohňom. Všetky tie kráľovské mestá spolu so všetkými ich kráľmi Jozue zaujal, pobil ich mečom a vykonal na nich kliatbu, ako mu prikázal Pánov služobník Mojžiš. Izraeliti nevypálili všetky mestá, ale ich len rozbúrali a opustili. Iba Asor Jozue výnimočne vypálil. Všetku korisť a dobytok týchto miest si Izraeliti pobrali. Ľudí však všetkých bili mečom, kým ich nevyhubili. Neponechali ani jednu živú bytosť. Ako Pán rozkázal svojmu služobníkovi Mojžišovi, tak Mojžiš rozkázal Jozuemu a Jozue to tak previedol. Nezanedbal vykonať nič z toho, čo Pán rozkázal Mojžišovi. Tak si Jozue podmanil celú túto krajinu, vrchovinu, celý Negeb, celé územie Gosen, nížinu, Arabu, Izraelovu vrchovinu i jeho nížiny, od vrchu Chalak, ktorý sa tiahne k Seiru, až po Bál-Gad v Libanonskom údolí na úpätí pohoria Hermon. Všetkých ich kráľov zajal, porazil a pobil. Veľa dní viedol Jozue vojnu so všetkými tými kráľmi. Nebolo mesta, ktoré by bolo uzavrelo mier s Izraelovými synmi, okrem Hevejcov, ktorí bývali v Gabaone. Všetko museli vydobyť bojom. To Pán riadil tak, že sa zatvrdilo ich srdce a púšťali sa do boja s Izraelom, aby potom bez milosti vykonal na nich kliatbu, aby ich pobil, ako Pán rozkázal Mojžišovi. V tom čase prišiel Jozue a vyhubil Enakitov z vrchoviny, z Hebrona, Dabira, Anaba a z celého Júdskeho pohoria, aj z celého Izraelského pohoria. Na nich a na ich mestách Jozue vykonal kliatbu. Enakitov neponechali v krajine Izraelových synov. Zostali však v Gaze, Gete a Azote. Tak sa Jozue zmocnil celej krajiny tak, ako Pán sľúbil Mojžišovi. A Jozue ju dal do dedičného vlastníctva Izraelitom, každému kmeňu jeho podiel. A krajina mala pokoj od vojny.

Keď sa chácórský kráľ Jábín o tom dopočul, poslal poslov k mádonskému kráľovi Jóbábovi, šimrónskemu kráľovi, achšáfskemu kráľovia ku kráľom, ktorí bývali na severnom pohorí a v údolí južne od Kinnerótu i v Nížine a na dórskom návrší na západ,ku Kanaáncom na západe a na východe, k Amorejcom, Chetejcom, Perizejcom a Jebúsejcom na pohorí a k Chivijcom na úpätí Chermóna v krajine Micpá.Tí vyšli s celými svojimi tábormi - národ tak početný ako piesok na brehu morskom - s veľkým množstvom koní a vozov.Všetci títo králi sa spojili, prišli a utáborili sa pri vodách Mérómskych, aby bojovali s Izraelom. Vtedy Hospodin riekol Józuovi: Neboj sa ich, lebo zajtra o tomto čase dám všetkých ako pobitých pred Izrael. Kone im ochrom a vozy spáľ.Józua a s ním všetok bojový ľud náhle pritiahli k Mérómskym vodám a napadli ich."Potom ich Hospodin dal Izraelcom do rúk, tí ich porazili a prenasledovali až po veľký Sidón, po Misrefót-Majim a až po údolie Micpy na východe; pobili ich a nenechali nikoho, kto by mohol ujsť.""Józua im urobil tak, ako mu prikázal Hospodin; kone im ochromil a vozy spálil."Vtedy sa Józua vrátil a zabral Chácór a jeho kráľa zabil mečom. Chácór totiž bol kedysi hlavným mestom všetkých týchto kráľovstiev."Pobili všetko živé v ňom ostrím meča a vykonali na ňom kliatbu; neostalo nič, čo dýcha, a Chácór spálili."Aj všetky mestá týchto kráľov Józua zaujal aj s kráľmi, pobil ich ostrím meča a vykonal na nich kliatbu, ako prikázal Hospodinov služobník Mojžiš.Mestá, ktoré stáli na svojich hradiskách, Izrael nevypálil, vyjmúc Chácór - ten jediný Józua vypálil."Všetku korisť týchto miest a dobytok vzali Izraelci pre seba; všetkých ľudí pobili ostrím meča, kým ich nevyničili; neponechali nič, čo dýcha.""Ako Hospodin prikázal svojmu služobníkovi Mojžišovi, tak prikázal Mojžiš Józuovi, a Józua urobil tak; nevynechal nič z toho, čo Hospodin prikázal Mojžišovi. "Vtedy zaujal Józua celú túto krajinu: pohorie a celý Negeb, celý kraj Góšen, Nížinu i Arábu a Izraelské pohorie s jeho Nížinou,od hory Chálák, ktorá sa dvíha k Seíru, až po Baal-Gád v údolí Libanonu pod vrchom Chermón. Všetkých ich kráľov zajal, porazil a usmrtil.Dlhý čas viedol Józua vojnu so všetkými tými kráľmi.Nebolo mesta, ktoré by sa s Izraelcami pokojne vyrovnalo, vyjmúc Chivijcov, obyvateľov Gibeónu. Všetky obsadili vo vojne.Lebo od Hospodina pochádzalo, že si zatvrdili srdcia na boj proti Izraelu, aby padli pod kliatbu a aby sa im nedostalo milosrdenstva, aby boli vyhubení, ako Hospodin prikázal Mojžišovi."V ten čas prišiel Józua a vykynožil Anákovcov z pohoria, z Chebrónu, Debíru, Anábu, z celého Judského pohoria a z celého Izraelského pohoria; na nich i na ich mestách vykonal Józua kliatbu.""Z Anákovcov nezostal v Izraeli nikto; len v Gaze, v Gate a v Ašdóde sa zachovali.""Takto Józua obsadil celú krajinu tak, ako Hospodin povedal Mojžišovi, a Józua dal do dedičstva Izraelu, každému kmeňu jeho čiastku; a krajina mala pokoj od vojny."