Jób 24:1-25
Jób 24:1-25 Slovenský ekumenický preklad s DT knihami (SEBDT)
Prečo Všemohúci skryl svoj čas a prečo ani tí, čo ho poznajú, nevidia jeho dni? Hriešnici prekladajú medze, kradnú stáda a pasú ich, odvedú sirotám osla, vdove na záloh vezmú vola, chudobných odstrkujú z cesty, všetci bedári krajiny sa musia skrývať. Vychádzajú na púšť za prácou ako divé osly. Ako potravu pre svoje deti hľadajú korisť na stepi. Po nociach žnú na poli a paberkujú vo vinici bezbožníka. Nocujú nahí, bez odevu, nemajú prikrývku ani keď je chladno. Zmáčaní horským lejakom sú bez úkrytu a túlia sa ku kameňu. Sirotu odtŕhajú od pŕs a dávajú ju ako záloh za chudobného. Chodia nahí, bez odevu a o hlade snopy znášajú. Lisujú olej medzi múrmi, v lisoch šliapu hrozno, ale ostávajú smädní. Z mesta počuť ston umierajúcich a duša ranených volá o pomoc, ale Boh si ich modlitbu nevšíma. Oni boli medzi tými, čo sa vzbúrili proti svetlu, neuznávali jeho cesty, ani nezotrvávali na jeho chodníkoch. Už na úsvite vstáva vrah, zabije úbožiaka a chudobného, a v noci je z neho zlodej. Oko cudzoložníka vyčkáva na súmrak a hovorí si: ‚Ani oko ma nezbadá.‘ Navyše, tvár si prikryje závojom. Potme vnikajú do domov a rabujú ich, cez deň sa zamknú, svetlo nepoznajú. Pre nich všetkých je ráno vtedy, keď nastane temná tma, lebo sa poznajú s hrôzami temnoty. Ľahko ich odnesie voda, ich podiel v krajine je prekliaty, do ich viníc nezamieri lisovač hrozna. Ako sucho a horúčava pohltí roztopený sneh, tak pohltí podsvetie hriešnikov. Nech zabudne na nich lono matky, nech sú sladkí pre červa a už sa viac nespomínajú. Ako drevo nech je polámaná neprávosť! S neplodnou, ktorá nerodí, zle zaobchádzali, ani vdove nič dobré neurobili. Boh svojou mocou pri živote udržuje mocných, povstanú, hoci už v život nedúfali. Poskytne im bezpečie, a oni sa na to spoľahnú, ale jeho oči pozorujú ich cesty. Na chvíľu sú povýšení a niet ich, upadnú tak ako všetko a vädnú ako klas. Či to nie je tak? Kto ma usvedčí zo lži? Kto moje slová vyvráti?“
Jób 24:1-25 Slovenský ekumenický preklad (SEB)
Prečo Všemohúci skryl svoj čas a prečo ani tí, čo ho poznajú, nevidia jeho dni? Hriešnici prekladajú medze, kradnú stáda a pasú ich, odvedú sirotám osla, vdove na záloh vezmú vola, chudobných odstrkujú z cesty, všetci bedári krajiny sa musia skrývať. Vychádzajú na púšť za prácou ako divé osly. Ako potravu pre svoje deti hľadajú korisť na stepi. Po nociach žnú na poli a paberkujú vo vinici bezbožníka. Nocujú nahí, bez odevu, nemajú prikrývku ani keď je chladno. Zmáčaní horským lejakom sú bez úkrytu a túlia sa ku kameňu. Sirotu odtŕhajú od pŕs a dávajú ju ako záloh za chudobného. Chodia nahí, bez odevu a o hlade snopy znášajú. Lisujú olej medzi múrmi, v lisoch šliapu hrozno, ale ostávajú smädní. Z mesta počuť ston umierajúcich a duša ranených volá o pomoc, ale Boh si ich modlitbu nevšíma. Oni boli medzi tými, čo sa vzbúrili proti svetlu, neuznávali jeho cesty, ani nezotrvávali na jeho chodníkoch. Už na úsvite vstáva vrah, zabije úbožiaka a chudobného, a v noci je z neho zlodej. Oko cudzoložníka vyčkáva na súmrak a hovorí si: ‚Ani oko ma nezbadá.‘ Navyše, tvár si prikryje závojom. Potme vnikajú do domov a rabujú ich, cez deň sa zamknú, svetlo nepoznajú. Pre nich všetkých je ráno vtedy, keď nastane temná tma, lebo sa poznajú s hrôzami temnoty. Ľahko ich odnesie voda, ich podiel v krajine je prekliaty, do ich viníc nezamieri lisovač hrozna. Ako sucho a horúčava pohltí roztopený sneh, tak pohltí podsvetie hriešnikov. Nech zabudne na nich lono matky, nech sú sladkí pre červa a už sa viac nespomínajú. Ako drevo nech je polámaná neprávosť! S neplodnou, ktorá nerodí, zle zaobchádzali, ani vdove nič dobré neurobili. Boh svojou mocou pri živote udržuje mocných, povstanú, hoci už v život nedúfali. Poskytne im bezpečie, a oni sa na to spoľahnú, ale jeho oči pozorujú ich cesty. Na chvíľu sú povýšení a niet ich, upadnú tak ako všetko a vädnú ako klas. Či to nie je tak? Kto ma usvedčí zo lži? Kto moje slová vyvráti?“
Jób 24:1-25 Sväté Písmo - katolícky preklad (SSV)
Prečo od Všemocného skryté nie sú osudy a tí, čo ho poznajú, nevidia jeho dni? Veď hriešnici prekladajú medzníky a odvádzajú stádo pastierom. Ba sirotám aj osla oni odženú a býka vdove vezmú za záloh. Odháňajú z cesty bedárov a biedni sa v kraji všetci musia skryť. Iní na spôsob divých oslov na púšti vychádzajú, za korisťou pachtia sa. Lež tí, čo robia do samého súmraku, nemajú chleba ani pre deti. Tí kosiť musia na poli aj za noci a zbierať musia zlému vinicu. Sú bez šiat, nahí musia nocovať, ani v zime čím prikryť sa nemajú. Aj premočení sú horskými pľušťami, bez prístrešia túlia sa ku skale. Už od pŕs matky lúpia oni siroty a biedneho krm berú za záloh. Tak chodia nahí, lebo šaty nemajú, a vyhladnutí snopky vláčia si. Aj olej tlačia medzi dvoma kameňmi a hoc lisy šliapu, hynú od smädu. Ba zo (všetkých) miest zmierajúci vzlykajú a pomoc žiada duša zranených, Boh si však ich modlitby nevšíma. To títo sú odporcami Svetla, jeho cesty neuznávajú a na jeho dráhu sa nevrátia: Už na svitaní vstáva vražedník a zabíja núdznych bedárov; a v noci sa ako zlodej dobýja. Na tmu striehne aj zrak cudzoložníka. Vraví si: »Ani oko ma nevidí!« a tvár si halí závojom. Do domu sa za tmy vlámava a cez deň sa zamyká. Títo všetci nepoznajú svetlo, lebo ranný svit im tieňom iba je a keď rozodní sa, hrôza schvatne ich. Na hladine vody trieskou ľahkou sú, aj ich polia v kraji sú prekliate, nejdú im lisovníci do viníc. Teplo, úpal vysuší snehové vody, podsvetie však zasa tých, čo pášu hriech. Lono, ktoré ho počalo, zabudne naň, jeho sláva sa nebude spomínať. Ako strom sa zlomí hriešnosť ver'! Trápil ženu neplodnú a bezdetnú, ani vdove neurobil dobre. Svojou silou ovládol aj mocných, povstal, lenže nemá nádej života. Boh mu ponechal istotu, spolieha sa, ale jeho oči nad ním bedlia. Vypína sa kratučko a už ho nieto, znížili ho celkom, pokosili; uvädne jak klasu vrchovec. Nie je to tak? Kto ma usvedčí z nepravdy? A moje slová ktože vyvráti?“
Jób 24:1-25 Biblia - Evanjelický preklad (SLB)
Prečo nie sú skryté časy súdu pred Všemohúcim, prečo neuzrú Jeho dni tí, ktorí Ho poznajú? Nešľachetníci prekladajú medzníky, kradnú stáda a sami ich pasú. Sirotám odháňajú osla a vdove berú vola na záloh. Chudobných odstrkujú z cesty, bedári krajiny musia sa skrývať. Ajhľa, ako divé osly na púšti vychádzajú za svojou prácou, hľadajúc korisť na stepi a pokrm pre deti. Za noci vyžínajú na poli a na vinici bezbožného paberkujú. Nocujú nahí, bez odevu, bez prikrývky na zime. Premočení horským lejakom, bez prístrešia túlia sa ku skale. Od pŕs odtŕhajú sirotu a deti bedára berú v záloh. Tí chodia nahí bez odevu, o hlade znášajú snopy. Medzi múrmi lisujú olej, hoci lisujú, trpia smädom. Z mesta sa ozýva ston umierajúcich a duše ranených volajú o pomoc, Boh si však nevšíma ich modlitbu. Patria medzi nepriateľov svetla, nedbajú na Jeho cesty a neostávajú na Jeho chodníkoch. Vrah vstáva pred svitaním, zabíja bedára i chudobného a v noci je zlodejom. Oko cudzoložníka striehne na súmrak, myslí si: Ani oko ma nezazrie - a zásteru si kladie na tvár. Potme sa vláme do domu, cez deň sa zamyká, nič nechce vedieť o svetle. Im všetkým temnota je ránom, lebo poznajú hrôzy temnoty. Rýchlo idú dolu vodou, ich podiel v krajine je prekliaty, lisovač sa nepoberie do ich vinice. Sucho a horúčava pohltí zimnú vlahu, a podsvetie tých, ktorí zhrešili. Námestie vlastného mesta zabudne na nich, nebude sa spomínať ich meno, prevrátenosť sa zlomí ako kus dreva. Neplodnej, ktorá nerodí, škodili, a vdove dobre nečinili. Boh svojou silou predlžuje život mocným, a oni povstanú, hoc už vo svoj život neverili. On im dá istotu, aby sa mohli spoľahnúť, a Jeho oči bdejú nad ich cestami. Zdvihnú sa na krátky čas, a už ich niet, klesnú a scvrknú sa ako ostatní, uvädnú ako hlava klasu. Či nie je tak? Kto ma usvedčí zo lži a v nič obráti moje slovo?