Jób 20:1-29
Jób 20:1-29 Slovenský ekumenický preklad s DT knihami (SEBDT)
Nato Cofar z Naamy odpovedal takto: „Preto sa moje myšlienky ozývajú a preto sa ponáhľam, lebo počúvam karhanie, ktoré ma potupuje, pretože mi odpovedá vietor bez rozumu. Vari oddávna nevieš, odvtedy, čo je človek na zemi, že jasot bezbožníkov je len krátky a že radosť podliaka trvá len okamih? Aj keď jeho povýšenectvo vystúpi až do nebies a jeho hlava dosiahne oblaky, navždy sa pominie ako jeho vlastný výkal. Tí, čo to uvidia, povedia: ‚Kdeže je?‘ Odletí ako sen a viac ho nenájdu, zaženú ho ako nočné videnie. Oko, ktoré ho pozorovalo, už ho neuvidí ani jeho miesta neuzrie. Jeho synovia sa budú uchádzať o priazeň bedárov a vlastnými rukami odovzdá svoj majetok. Jeho kosti boli plné mladíckej sily, ale aj tá si s ním ľahne do prachu. Hoci mu je zlo sladké v ústach, predsa si ho skrýva pod jazykom, je k nemu zhovievavý a neopúšťa ho, ponecháva si ho v ústach, aby ho vychutnal. Jedlo sa mu zmení v črevách a stane sa v jeho útrobách jedom kobry. Bohatstvo zhltol, ale vydávi ho, Boh mu ho z brucha vypudí. Bude pridájaný jedom kobry, zabije ho jazyk zmije. Nech sa nekochá v bystrinách vôd ani v potokoch medu a smotany. Vráti, čo získal, a neprehltne to, má obrovský zisk, ale sa z neho neteší, lebo rozdrvil chudobných, opustil ich a ulúpil dom, hoci ho nestaval. Keďže sa s ničím neuspokojil, nezachráni ho to, po čom túžil. Jeho žravosti nikto neunikol, preto jeho blahobyt nebude trvalý. V období nadbytku bude v tiesni, dopadne na neho moc utrpenia. Nech si len brucho plní, Boh mu doň pošle páľavu svojho hnevu a zaplaví ho ňou vo chvíli, keď si bude zajedať. Keď bude utekať pred železnou zbraňou, prebodne ho šíp z bronzu. Tasí zbraň, ale šíp mu prenikol cez chrbát a žlčníkom mu preniká ligotavá čepeľ. Je mu beda! Úplná temnota je prichystaná pre jeho poklady, strávi ho oheň, ktorý nikto nerozdúchal, zle dopadne ten, kto prežije v jeho stane. Nebesia zjavia jeho vinu a zem sa postaví proti nemu. Plody práce jeho domu zavlečú do cudziny, rozlejú sa v deň Božieho hnevu. Takýto údel určil Boh bezbožníkovi, takéto dedičstvo dostane od Boha za svoje reči.“
Jób 20:1-29 Slovenský ekumenický preklad (SEB)
Nato Cofar z Naamy odpovedal takto: „Preto sa moje myšlienky ozývajú a preto sa ponáhľam, lebo počúvam karhanie, ktoré ma potupuje, pretože mi odpovedá vietor bez rozumu. Vari oddávna nevieš, odvtedy, čo je človek na zemi, že jasot bezbožníkov je len krátky a že radosť podliaka trvá len okamih? Aj keď jeho povýšenectvo vystúpi až do nebies a jeho hlava dosiahne oblaky, navždy sa pominie ako jeho vlastný výkal. Tí, čo to uvidia, povedia: ‚Kdeže je?‘ Odletí ako sen a viac ho nenájdu, zaženú ho ako nočné videnie. Oko, ktoré ho pozorovalo, už ho neuvidí ani jeho miesta neuzrie. Jeho synovia sa budú uchádzať o priazeň bedárov a vlastnými rukami odovzdá svoj majetok. Jeho kosti boli plné mladíckej sily, ale aj tá si s ním ľahne do prachu. Hoci mu je zlo sladké v ústach, predsa si ho skrýva pod jazykom, je k nemu zhovievavý a neopúšťa ho, ponecháva si ho v ústach, aby ho vychutnal. Jedlo sa mu zmení v črevách a stane sa v jeho útrobách jedom kobry. Bohatstvo zhltol, ale vydávi ho, Boh mu ho z brucha vypudí. Bude pridájaný jedom kobry, zabije ho jazyk zmije. Nech sa nekochá v bystrinách vôd ani v potokoch medu a smotany. Vráti, čo získal, a neprehltne to, má obrovský zisk, ale sa z neho neteší, lebo rozdrvil chudobných, opustil ich a ulúpil dom, hoci ho nestaval. Keďže sa s ničím neuspokojil, nezachráni ho to, po čom túžil. Jeho žravosti nikto neunikol, preto jeho blahobyt nebude trvalý. V období nadbytku bude v tiesni, dopadne na neho moc utrpenia. Nech si len brucho plní, Boh mu doň pošle páľavu svojho hnevu a zaplaví ho ňou vo chvíli, keď si bude zajedať. Keď bude utekať pred železnou zbraňou, prebodne ho šíp z bronzu. Tasí zbraň, ale šíp mu prenikol cez chrbát a žlčníkom mu preniká ligotavá čepeľ. Je mu beda! Úplná temnota je prichystaná pre jeho poklady, strávi ho oheň, ktorý nikto nerozdúchal, zle dopadne ten, kto prežije v jeho stane. Nebesia zjavia jeho vinu a zem sa postaví proti nemu. Plody práce jeho domu zavlečú do cudziny, rozlejú sa v deň Božieho hnevu. Takýto údel určil Boh bezbožníkovi, takéto dedičstvo dostane od Boha za svoje reči.“
Jób 20:1-29 Sväté Písmo - katolícky preklad (SSV)
Tu prehovoril Noamčan Sofar a vravel: „Preto mi tie myšlienky prichádzajú, pre pocity je to, čo mám v sebe. Karhanie keď čujem, čo ma tupí, dych umu mi velí odpovedať. Veď to aj sám vieš, že odjakživa, od čias, keď bol človek na zem daný, radosť hriešnikov je veľmi krátka a smiech darebákov trvá chvíľku len. Hoci k nebu vypína sa jeho pýcha, čo aj do oblakov čnie mu hlava, veru navždy pominie sa ako prelud… Vravia, čo ho zreli: »Kdeže je už?« Ako sen odlietne, nenájdu ho, sťaby nočný prízrak, tak ho odplašia. Oko, čo vídalo ho, neuvidí ho už, ani jeho sídlo ho už neuzrie. Biednym dajú náhradu jeho deti, vrátia do ich rúk jeho imanie. Plné mladosti boli jeho kosti, ale na prach spolu s ním sa obrátia. Ak sa stane sladkým v jeho ústach zlo, ak ho pod svojím jazykom ukrýva, vychutnáva si ho, nevypľúva, pridržiava si ho na podnebí - tak pokrm sa mu vo vnútornostiach skazí na žlč jedovatých hadov v útrobách. Vyvracia bohatstvo, ktoré zhltol, sám Boh mu ho z brucha vyženie. Nacical sa jedu jedovatých hadov, preto skynoží ho jazyk vreteníc. Čerstvého oleja prúdy nezrie, ani medu a mlieka potoky. Vyvracia svoje zisky, neprežrie ich, neužije svoje zárobky, lebo násilne utláčal biednych, uchvátil im dom, hoci ho nestaval. Keďže nezná pokoj v svojom vnútri, jeho chamtivosti ujsť nemožno. Nik jeho žravosti neunikol, preto jeho šťastie pominie. Vprostred toľkej hojnosti mu úzko, všetky šľahy biedy idú naň. Až si bude chcieť naplniť žalúdok, (Pán) zošle naňho plameň svojho hnevu, svoje šípy nechá pršať naň. Keď bude utekať pred železnou zbrojou, luk spiežový ho iste prestrelí. Strela tá prenikne šijou jeho a plameň meča jeho žlč. Prikvačia naň vskutku strašné hrôzy, všetky tmy sú prichystané preňho, oheň nezažatý pohltí ho a zhltne aj pozostalých v jeho stane. Nebo samo odhalí jeho vinu, aj zem sa proti nemu postaví. Dom mu tiež odnesie povodeň, čo v deň jeho hnevu sa privalí. Taký podiel Boh bezbožnému dáva, od Pána ho (čaká) také dedičstvo.“
Jób 20:1-29 Biblia - Evanjelický preklad (SLB)
Nato sa Cófar Naamátsky ujal slova a povedal: Na to mi moje myšlienky odpovedajú, preto je vzrušené moje srdce. Počujem karhanie, ktoré ma uráža, a moje presvedčenie núti ma odpovedať. Nevieš to oddávna, odkedy bol človek postavený na zem, že jasot vinníkov trvá krátko a radosť bezbožných je len na okamih? Aj keď jeho povýšenosť stúpne po nebesá a jeho hlava dotýka sa nebies, "zahynie navždy ako jeho vlastný výkal; tí, čo ho videli, povedia: Kde je? "Odletí ako sen, takže ho nenájdu, zmizne ako nočná vidina. Oko, ktoré ho zhliadlo, už ho neuzrie, a nezočí ho už ani jeho obydlie. Jeho synovia budú hľadať priazeň núdznych a jeho ruky musia vrátiť jeho bohatstvo. Jeho kosti sú plné mladistvej sily, no tá si s ním ľahne do prachu. Hoc mu zlo sladko chutí v ústach a skryje si ho pod jazykom, ak si ho aj šetrí a nepustí ho, ba drží si ho v ďasnách: jedlo sa mu zmení v útrobách, žlčou vretenice bude v jeho vnútri. Pohltal bohatstvo, ale vyvráti ho, Boh mu ho vyženie z brucha. Sať bude vreteničí jed a usmrtí ho jazyk zmije. Nech sa nekochá v riekach oleja ani v potokoch medu a smotany. Vráti svoj zisk a neprehltne ho, nebude plesať nad bohatstvom získaným výmenou. Lebo utláčal a opúšťal bezmocných, uchvátil dom, ktorý nepostavil. Pretože nevedel uspokojiť vlastné brucho, nezachráni sa ani tým, čo mu je najmilšie. Nikto neunikol jeho pažravosti, preto jeho blaho nepotrvá. V plnom dostatku bude v úzkych, celá moc biedy doľahne naň. Keď si bude chcieť naplniť brucho, Hospodin zošle naňho páľu svojho hnevu a spustí naňho dážď svojich striel. Ak ujde pred železným pancierom, prestrelí ho bronzový luk. Oštep mu vyjde chrbtom a blesk žlčníkom, hrôza ho zachváti. "Úplná tma je preňho pripravená, strávi ho oheň, čo nik nerozdúchal; zle obíde aj ten, čo sa zachráni v jeho stane. "Nebesá odhalia jeho vinu, i zem povstane proti nemu. Výnos jeho domu pôjde do cudziny, rozleje sa v deň Jeho hnevu. Toto je pre bezbožníka údel od Boha, to je dedičstvo od Boha za jeho reč.