Jeremiáš 7:1-34
Jeremiáš 7:1-34 Slovenský ekumenický preklad s DT knihami (SEBDT)
Slovo, ktoré zaznelo od Hospodina Jeremiášovi: „Postav sa do brány Hospodinovho domu a oznám tam toto slovo. Povedz: ‚Počujte slovo Hospodina, všetci Júdovci, ktorí cez tieto brány prichádzate klaňať sa Hospodinovi.‘“ Takto hovorí Hospodin zástupov, Boh Izraela: „Napravte svoje cesty a svoje skutky, aby som vás mohol nechať bývať na tomto mieste. Nespoliehajte sa však na takéto klamlivé reči: ‚Hospodinov chrám, Hospodinov chrám, Hospodinov chrám je toto!‘ Ak skutočne napravíte svoje cesty a skutky, ak naozaj budete uplatňovať právo medzi ľuďmi, ak nebudete utláčať cudzinca, sirotu a vdovu, ak nebudete na tomto mieste prelievať nevinnú krv a ak nebudete chodiť za cudzími bohmi na vlastnú škodu, potom vás nechám bývať na tomto mieste, v krajine, ktorú som dal vašim otcom od vekov naveky. Lenže vy sa spoliehate na klamlivé slová, ktoré neprinesú úžitok. Či chcete kradnúť, vraždiť, falošne prisahať, páliť Baalovi kadidlo a behať za cudzími bohmi, ktorých nepoznáte, a potom prísť a postaviť sa predo mňa v tomto dome, ktorý sa nazýva mojím menom, a hovoriť: ‚Sme v bezpečí!‘, len aby ste mohli naďalej robiť všetky tieto ohavnosti? Či tento dom, ktorý sa nazýva mojím menom, je vo vašich očiach pelech lotrov? Ja sám som to videl,“ znie výrok Hospodina. „Choďte len na moje miesto, ktoré je v Šile, kde som predtým pripravil príbytok pre svoje meno, a pozrite, čo som z neho urobil pre zločinnosť môjho ľudu, Izraela. Teraz však, pretože ste robili všetky tieto skutky,“ znie výrok Hospodina, „keď som k vám neustále hovoril, nepočúvali ste, a keď som vás volal, neodpovedali ste, naložím s týmto domom, ktorý sa nazýva mojím menom a na ktorý sa vy spoliehate, s miestom, ktoré som dal vám a vašim otcom, ako som naložil so Šilom. Odoženiem vás spred seba, ako som odohnal všetkých vašich bratov, celé potomstvo Efrajima.“ „Ty sa však neprihováraj za tento ľud, nevysielaj za nich prosby a modlitby, neobracaj sa, lebo ťa nevypočujem. Či nevidíš, čo robia po judských mestách a po uliciach Jeruzalema? Deti zbierajú drevo, otcovia zakladajú oheň, ženy miesia cesto na koláče pre Kráľovnú nebies. Pripravujú nápojové obety cudzím bohom, aby ma zarmucovali. Urážajú mňa?“ znie výrok Hospodina. „Nerobia hanbu skôr sami sebe?“ Preto takto hovorí Pán, Hospodin: „Môj hnev a moje rozhorčenie vylejem na toto miesto, na ľudí, na dobytok, na stromy poľa a plody zeme; bude horieť a nevyhasne.“ Takto hovorí Hospodin zástupov, Boh Izraela: „Hromaďte spaľované obety na obety s hostinou a jedzte mäso. Vašim otcom som nehovoril ani neprikazoval vtedy, keď som ich vyviedol z Egypta, o spaľovaných obetách a obetách s hostinou. Dal som im iba tento príkaz: ‚Poslúchajte môj hlas a budem vaším Bohom a vy budete mojím ľudom. Kráčajte po každej ceste, ktorú vám prikazujem, aby sa vám dobre vodilo.‘ Oni ma však nepočúvali, neboli ochotní zbystriť sluch, vzdorovito kráčali vo svojom zlom zmýšľaní a obrátili sa ku mne chrbtom, a nie tvárou. Odo dňa, keď vaši otcovia vyšli z Egypta, neustále až podnes som k nim posielal svojich služobníkov, prorokov, ale nepočúvali ma a neboli ochotní zbystriť sluch, zatvrdili si šiju a boli horší ako ich otcovia.“ Keď im povieš všetky tieto slová, nebudú ťa počúvať, ak na nich zavoláš, neodpovedia ti. Povedz im teda: „Toto je národ, ktorý neposlúcha Hospodina, svojho Boha, ani nie je ochotný prijať výstrahu. Zahynula vernosť a vytratila sa z ich úst. Ostrihaj si vlasy a odhoď ich, na holiach zaspievaj žalospev! Hospodin zavrhol a odhodil pokolenie, na ktoré sa hnevá. Veď Júdovci robili, čo sa mi nepáči,“ znie výrok Hospodina. „Svoje ohavnosti umiestnili v dome, ktorý sa nazýva mojím menom, aby ho poškvrnili. Vybudovali obetnú výšinu Tófet, ktorá je v údolí Ben-Hinnóm, aby tam mohli páliť svojich synov a dcéry ohňom, čo som im neprikázal, čo mi ani na myseľ neprišlo. Preto prídu dni,“ znie výrok Hospodina, „že už sa nebude hovoriť Tófet ani údolie Ben-Hinnóm, ale Údolie vraždenia a v Tófete sa bude pochovávať pre nedostatok miesta. Mŕtvoly tohto ľudu budú pokrmom nebeských vtákov a poľnej zveri a nebude nikoho, kto by ich odplašil. Odstránim z miest Júdu a z jeruzalemských ulíc hlas radosti a hlas veselosti, hlas ženícha a hlas nevesty, a krajina sa stane rumoviskom.
Jeremiáš 7:1-34 Slovenský ekumenický preklad (SEB)
Slovo, ktoré zaznelo od Hospodina Jeremiášovi: „Postav sa do brány Hospodinovho domu a oznám tam toto slovo. Povedz: ‚Počujte slovo Hospodina, všetci Júdovci, ktorí cez tieto brány prichádzate klaňať sa Hospodinovi.‘“ Takto hovorí Hospodin zástupov, Boh Izraela: „Napravte svoje cesty a svoje skutky, aby som vás mohol nechať bývať na tomto mieste. Nespoliehajte sa však na takéto klamlivé reči: ‚Hospodinov chrám, Hospodinov chrám, Hospodinov chrám je toto!‘ Ak skutočne napravíte svoje cesty a skutky, ak naozaj budete uplatňovať právo medzi ľuďmi, ak nebudete utláčať cudzinca, sirotu a vdovu, ak nebudete na tomto mieste prelievať nevinnú krv a ak nebudete chodiť za cudzími bohmi na vlastnú škodu, potom vás nechám bývať na tomto mieste, v krajine, ktorú som dal vašim otcom od vekov naveky. Lenže vy sa spoliehate na klamlivé slová, ktoré neprinesú úžitok. Či chcete kradnúť, vraždiť, falošne prisahať, páliť Baalovi kadidlo a behať za cudzími bohmi, ktorých nepoznáte, a potom prísť a postaviť sa predo mňa v tomto dome, ktorý sa nazýva mojím menom, a hovoriť: ‚Sme v bezpečí!‘, len aby ste mohli naďalej robiť všetky tieto ohavnosti? Či tento dom, ktorý sa nazýva mojím menom, je vo vašich očiach pelech lotrov? Ja sám som to videl,“ znie výrok Hospodina. „Choďte len na moje miesto, ktoré je v Šile, kde som predtým pripravil príbytok pre svoje meno, a pozrite, čo som z neho urobil pre zločinnosť môjho ľudu, Izraela. Teraz však, pretože ste robili všetky tieto skutky,“ znie výrok Hospodina, „keď som k vám neustále hovoril, nepočúvali ste, a keď som vás volal, neodpovedali ste, naložím s týmto domom, ktorý sa nazýva mojím menom a na ktorý sa vy spoliehate, s miestom, ktoré som dal vám a vašim otcom, ako som naložil so Šilom. Odoženiem vás spred seba, ako som odohnal všetkých vašich bratov, celé potomstvo Efrajima.“ „Ty sa však neprihováraj za tento ľud, nevysielaj za nich prosby a modlitby, neobracaj sa, lebo ťa nevypočujem. Či nevidíš, čo robia po judských mestách a po uliciach Jeruzalema? Deti zbierajú drevo, otcovia zakladajú oheň, ženy miesia cesto na koláče pre Kráľovnú nebies. Pripravujú nápojové obety cudzím bohom, aby ma zarmucovali. Urážajú mňa?“ znie výrok Hospodina. „Nerobia hanbu skôr sami sebe?“ Preto takto hovorí Pán, Hospodin: „Môj hnev a moje rozhorčenie vylejem na toto miesto, na ľudí, na dobytok, na stromy poľa a plody zeme; bude horieť a nevyhasne.“ Takto hovorí Hospodin zástupov, Boh Izraela: „Hromaďte spaľované obety na obety s hostinou a jedzte mäso. Vašim otcom som nehovoril ani neprikazoval vtedy, keď som ich vyviedol z Egypta, o spaľovaných obetách a obetách s hostinou. Dal som im iba tento príkaz: ‚Poslúchajte môj hlas a budem vaším Bohom a vy budete mojím ľudom. Kráčajte po každej ceste, ktorú vám prikazujem, aby sa vám dobre vodilo.‘ Oni ma však nepočúvali, neboli ochotní zbystriť sluch, vzdorovito kráčali vo svojom zlom zmýšľaní a obrátili sa ku mne chrbtom, a nie tvárou. Odo dňa, keď vaši otcovia vyšli z Egypta, neustále až podnes som k nim posielal svojich služobníkov, prorokov, ale nepočúvali ma a neboli ochotní zbystriť sluch, zatvrdili si šiju a boli horší ako ich otcovia.“ Keď im povieš všetky tieto slová, nebudú ťa počúvať, ak na nich zavoláš, neodpovedia ti. Povedz im teda: „Toto je národ, ktorý neposlúcha Hospodina, svojho Boha, ani nie je ochotný prijať výstrahu. Zahynula vernosť a vytratila sa z ich úst. Ostrihaj si vlasy a odhoď ich, na holiach zaspievaj žalospev! Hospodin zavrhol a odhodil pokolenie, na ktoré sa hnevá. Veď Júdovci robili, čo sa mi nepáči,“ znie výrok Hospodina. „Svoje ohavnosti umiestnili v dome, ktorý sa nazýva mojím menom, aby ho poškvrnili. Vybudovali obetnú výšinu Tófet, ktorá je v údolí Ben-Hinnóm, aby tam mohli páliť svojich synov a dcéry ohňom, čo som im neprikázal, čo mi ani na myseľ neprišlo. Preto prídu dni,“ znie výrok Hospodina, „že už sa nebude hovoriť Tófet ani údolie Ben-Hinnóm, ale Údolie vraždenia a v Tófete sa bude pochovávať pre nedostatok miesta. Mŕtvoly tohto ľudu budú pokrmom nebeských vtákov a poľnej zveri a nebude nikoho, kto by ich odplašil. Odstránim z miest Júdu a z jeruzalemských ulíc hlas radosti a hlas veselosti, hlas ženícha a hlas nevesty, a krajina sa stane rumoviskom.
Jeremiáš 7:1-34 Sväté Písmo - katolícky preklad (SSV)
Reč, ktorú povedal Pán Jeremiášovi: „Staň si do brány Pánovho domu, ohlás tam tieto slová a povedz: Počujte slovo Pánovo, všetci Júdovci, ktorí cez tieto brány prichádzate klaňať sa Pánovi. Toto hovorí Pán zástupov, Boh Izraela: Napravte svoje cesty a svoje činy, tak vás nechám bývať na tomto mieste. Nespoliehajte sa na takéto klamlivé reči: »Chrám Pánov, chrám Pánov, chrám Pánov je toto!« Ak dôkladne napravíte svoje cesty a svoje činy, ak budete ľuďom naozaj prisluhovať právo, cudzincov, siroty a vdovy nebudete utláčať, nebudete vylievať nevinnú krv na tomto mieste a na vlastnú záhubu nebudete chodiť za cudzími bohmi: nechám vás bývať na tomto mieste v krajine, ktorú som dal vašim otcom od vekov do vekov. Hľa, vy sa spoliehate na klamné reči bez akéhokoľvek prospechu. Nuž kradnúť, vraždiť, cudzoložiť, krivo prisahať, okiadzať Bála a vláčiť sa za cudzími bohmi, ktorých ani nepoznáte? Potom prídete a postavíte sa predo mňa v tomto dome, ktorý sa volá mojím menom, a hovoríte: »Sme v bezpečí,« len aby ste mohli páchať všetky tieto ohavnosti? Vari je tento dom, ktorý sa volá mojím menom, lotrovský pelech vo vašich očiach? Veď aj ja vidím, hovorí Pán. Choďte k môjmu príbytku do Šíla, kde som sprvoti ubytoval svoje meno, a pozrite, čo som z neho urobil pre zločinnosť svojho ľudu, Izraela! Teraz teda, preto, že robíte tieto rozličné skutky, (hovorí Pán), že som hovorieval k vám od svitu stále a nepočúvali ste, že som volal a neodpovedali ste: urobím s týmto domom, ktorý sa volá mojím menom, na ktorý sa vy spoliehate, a s miestom, ktoré som dal vám a vašim otcom, ako som urobil so Šílom. A odoženiem vás spred seba, ako som odohnal všetkých vašich bratov, celé potomstvo Efraimovo. A ty sa neprihováraj za tento ľud, nevysielaj za nich prosby a modlitby a nenaliehaj na mňa, pretože ťa nevyslyším. Či nevidíš, čo títo vystrájajú po júdskych mestách a po uliciach Jeruzalema? Deti zbierajú drevo a otcovia zapaľujú oheň, ženy však zarábajú kvas na koláče pre kráľovnú nebies. A lejú nápoje cudzím bohom, len aby ma urazili. Nuž, či títo urazia mňa, (hovorí Pán), a nie seba na svoju vlastnú záhubu? Preto takto hovorí Pán, Jahve: Hľa, svoj hnev a svoj zápal rozlejem na toto mesto, na ľudí a dobytok, na stromy poľa a plody zeme, bude horieť a nevyhasne. Toto hovorí Pán zástupov, Boh Izraela: Celopaly hromaďte na žertvy a - jedzte mäso! Veď som vašim otcom nič nehovoril a nič neprikázal o obetách a žertvách vtedy, keď som ich vyviedol z Egypta. Iba som im uložil príkaz, ktorý znel: Počúvajte môj hlas a budem vaším Bohom, vy však budete mojím ľudom. Kráčajte tiež každou cestou, ktorú vám ja prikážem, aby sa vám dobre vodilo. Ale nepočúvali a nenaklonili si ucho, išli za svojimi plánmi v podlej zatvrdnutosti svojho srdca, ukázali mi chrbát a nie tvár. Odo dňa, čo vaši otcovia vyšli z Egypta, až podnes som deň čo deň posielal k nim rozličných svojich sluhov, prorokov, ale nepočúvali ma a nenaklonili si ucho, stali sa tvrdošijnými, horšími ako ich otcovia. A ak im všetky tieto veci porozprávaš, nebudú ťa počúvať, ak budeš na nich volať, nedajú ti odpoveď. Povedz im teda: Toto je národ, ktorý nepočúva hlas Pána, svojho Boha, a nechce prijať výstrahu. Zahynula pravda, zmizla im z úst. Ostrihaj si a odhoď vlasy, na holiach zaspievaj žalospev, veď Pán zavrhol, odsotil rod, na ktorý sa hnevá, pretože synovia Júdu pred mojím zrakom páchali zlo, (hovorí Pán), a svoje ohavnosti umiestNili v dome, ktorý sa volá mojím menom, aby ho poškvrnili. A vybudovali výšiny, Tofet, ktorý je v údolí Ben Hinom, aby tam v ohni upálili svojich synov a svoje dcéry, čo som im ja neprikázal, ani na myseľ mi to neprišlo. Preto hľa, prídu dni, hovorí Pán, že sa nebude viac hovoriť Tofet a údolie Ben Hinom, ale Údolie vraždenia. A pre nedostatok miesta budú pochovávať v Tofete. Vtedy budú mŕtvoly tohto ľudu pokrmom nebeského vtáctva a poľnej zveriny, nebude, kto by odoháňal. A odstránim z miest Júdu a z ulíc Jeruzalema hlas plesania a hlas radosti, hlas ženícha a hlas nevesty, áno, pustatinou bude krajina.“
Jeremiáš 7:1-34 Biblia - Evanjelický preklad (SLB)
Toto je slovo, ktoré zaznelo Jeremiášovi od Hospodina:Postav sa do brány domu Hospodinovho a hlásaj tam toto slovo: Čujte slovo Hospodinovo, všetci Júdejci, ktorí prechádzate týmito bránami klaňať sa Hospodinovi.Takto vraví Hospodin, Boh Izraela: Napravte svoje cesty a činy a dovolím vám bývať na tomto mieste.Nespoliehajte sa na takéto klamlivé slová: Chrám Hospodinov, chrám Hospodinov, chrám Hospodinov je toto!Ak naozaj napravíte svoje cesty a činy, ak si naozaj budete navzájom prisluhovať právo,ak nebudete utláčať cudzincov, siroty a vdovy, ani nevinnú krv prelievať na tomto mieste, ani za inými bohmi chodiť na vlastnú škodu,dovolím vám bývať na tomto mieste, v krajine, ktorú som dal vašim otcom od vekov až na veky.Ale vy sa spoliehate na klamlivé slová, ktoré neosožia.Či budete kradnúť, vraždiť, cudzoložiť, krivo prisahať, kadiť Baalovi a chodiť za inými bohmi, ktorých ste nepoznali,a potom prídete a postavíte sa predo mňa v tomto dome, ktorý nesie moje meno, a poviete: Sme chránení! a potom ďalej páchať chcete tieto ohavnosti?Či tento dom, ktorý nesie moje meno, je vo vašich očiach pelešou lotrovskou? Ja sám som to videl - znie výrok Hospodinov. Choďte k môjmu posvätnému miestu, ktoré bolo v Šíle, kde som sprvoti pripravil príbytok svojmu menu, a pozrite, čo som s ním urobil pre zlo svojho ľudu, Izraela.Teraz však, pretože ste páchali všetky tieto skutky - znie výrok Hospodinov - a pretože ste nepočúvali, hoci som sa vám ustavične prihováral, a neozývali ste sa, hoci som vás volal,urobím so svojím domom, ktorý nesie moje meno a na ktorý sa vy spoliehate, a s miestom, ktoré som dal vám i vašim otcom, ako som urobil so Šílom.A zavrhnem vás spred seba, ako som zavrhol všetkých vašich bratov, celé potomstvo Efrajima. Ty sa však nemodli za tento ľud, nevysielaj zaň prosbu ani modlitbu, a nenaliehaj na mňa, lebo ťa nevypočujem.Nevidíš, čo vystrájajú po judských mestách a po jeruzalemských uliciach?Deti zbierajú drevo a otcovia zakladajú oheň, kým ženy miesia cesto, aby pripravili koláče kráľovnej nebies a obetujú úliatby iným bohom, aby ma zarmucovali.Či ozaj mňa zarmucujú - znie výrok Hospodinov - či nie skôr seba samých na vlastnú hanbu?Preto takto vraví Hospodin, Pán: Ajhľa, vylejem svoj hnev a svoju prchkosť na toto miesto, na ľudí aj na zvieratá, na poľné stromy a na plodiny pôdy. Bude horieť a nezhasne. Takto vraví Hospodin mocností, Boh Izraela: Svoje zápalné obete pripojte k zábitným obetiam a jedzte mäso.Lebo vašim otcom v ten deň, keď som ich vyviedol z Egypta, nič som nehovoril ani neprikázal ani o zápalných, ani o zábitných obetiach.Ale toto som im prikázal: Poslúchajte môj hlas a budem vaším Bohom a vy budete mojím ľudom. Choďte vždy po ceste, ktorou vám kážem ísť, aby sa vám dobre vodilo."No oni neposlúchali a nenaklonili si uši, ale nasledovali zámery svojho zatvrdnutého zlého srdca; obrátili sa mi chrbtom, a nie tvárou."Odo dňa, keď vyšli vaši otcovia z Egypta, až podnes, neustále, deň čo deň posielal som k nim všetkých svojich služobníkov, prorokov,ale ma neposlúchli, ani si nenaklonili uši, ba zatvrdili si šiju, horšie sa správali ako ich otcovia."Keď im toto všetko budeš rozprávať, ani ťa nebudú počúvať; keď budeš volať na nich, neozvú sa ti."Vtedy im povedz: Toto je národ, ktorý neposlúchal hlas Hospodina, svojho Boha, a neprijal výstrahu. Zhynula pravda a vymizla z ich úst. Ostrihaj si vlasy a zahoď ich, na holiach zaspievaj žalospev! Lebo zavrhol Hospodin a zamietol pokolenie, na ktoré sa hnevá. Lebo Júdejci robili, čo sa mi nepáči - znie výrok Hospodinov. Postavili svoje ohavnosti v dome, ktorý nesie moje meno, aby ho poškvrnili."Vystavali aj výšinu Tófet, ktorá je v údolí Ben Hinnóm, aby ohňom spaľovali svojich synov i dcéry; neprikázal som to, ba ani na um mi to neprišlo."Preto, hľa, prichádzajú dni - znie výrok Hospodinov - keď už nebudú hovoriť: Tófet, alebo údolie Ben Hinnóm, ale: Údolie vraždy, a v Tófete budú pochovávať pre nedostatok miesta.Mŕtvoly tohto ľudu budú pokrmom nebeskému vtáctvu a poľnej zveri, ktorú nikto nezaplaší.Vtedy odstránim z judských miest a z ulíc Jeruzalema hlas plesania a hlas radosti, hlas ženícha i hlas mladuchy, lebo krajina bude rumoviskom.