Jeremiáš 20:8-9 - Compare All Versions

Zdieľať

Kedykoľvek hovorím, musím kričať: „Násilie a lúpež!“ musím volať. Veď Hospodinovo slovo mi celý deň prináša potupu a výsmech. Povedal som: „Nebudem ho pripomínať a nepoviem už ani slovo v jeho mene.“ V srdci ma však slovo pálilo ako blčiaci oheň, zadržiavaný v mojich kostiach. Snažil som sa ho v sebe zadržať, ale nevládal som.

Kedykoľvek hovorím, musím kričať: „Násilie a lúpež!“ musím volať. Veď Hospodinovo slovo mi celý deň prináša potupu a výsmech. Povedal som: „Nebudem ho pripomínať a nepoviem už ani slovo v jeho mene.“ V srdci ma však slovo pálilo ako blčiaci oheň, zadržiavaný v mojich kostiach. Snažil som sa ho v sebe zadržať, ale nevládal som.

Kedykoľvek hovorím, len kričím: „Násilie a lúpež!“ volám. Veď Pánovo slovo mi slúži na hanbu a výsmech celý deň! I myslel som: „Nespomeniem si naň a nebudem viac hovoriť v jeho mene,“ ale v srdci mi bol sťa horiaci oheň, zovretý v mojich kostiach; namáhal som sa, aby som to vydržal, no nevládal som.

Lebo len čo sa ozvem, musím vykríknuť: Násilie a skaza! - volať. Lebo slovo Hospodinovo mi slúži na hanu a výsmech celý čas. Keď si však poviem: Nebudem Ho spomínať a nebudem už kázať v Jeho mene, tak mi je v srdci, akoby bol žeravý oheň zovretý v mojich kostiach. Namáhal som sa udržať to v sebe, ale nevládzem.