Sudcov 16:1-31
Sudcov 16:1-31 Slovenský ekumenický preklad s DT knihami (SEBDT)
Keď raz prišiel Samson do Gazy a uvidel tam neviestku, vošiel k nej. Len čo obyvatelia Gazy počuli: „Samson prišiel sem,“ zbehli sa a pri mestskej bráne celú noc na neho striehli a až do svitania ticho vyčkávali. Povedali: „Na úsvite ho zabijeme.“ Samson ležal do polnoci. O polnoci vstal, chytil vráta mestskej brány s verajami a závorou, vzal to na plecia a vyniesol na temeno vrchu smerom k Hebronu. Potom sa v údolí Sorék zaľúbil do ženy menom Delila. Nato prišli k nej filištínske kniežatá a povedali jej: „Snaž sa ho zvábiť a vyzvedieť, odkiaľ má svoju veľkú silu a ako by sme ho mohli premôcť, spútať a ovládnuť. Potom ti každý z nás dá tisícsto šeklov striebra.“ Delila naliehala na Samsona: „Povedz mi, v čom je tvoja veľká sila a čím ťa treba zviazať, aby ťa ovládli.“ Samson jej povedal: „Ak ma poviažu siedmimi čerstvými, ešte nevyschnutými lukovými tetivami, zoslabnem a budem ako ktokoľvek iný.“ Filištínske kniežatá jej doniesli sedem čerstvých, ešte nevyschnutých lukových tetív a ona ho nimi poviazala. Niekoľkí muži striehli v jej komore. Vtedy skríkla: „Samson, Filištínci idú na teba!“ On však roztrhol tetivy, ako sa trhá niť z kúdele, keď sa jej dotkne plameň, a tajomstvo jeho sily zostalo neodhalené. Vtedy Delila povedala Samsonovi: „Luhal si mi a oklamal si ma. Teraz mi prezraď, čím ťa možno spútať.“ On jej odvetil: „Ak ma poviažu novými povrazmi, ktoré neboli dosiaľ použité pri práci, zoslabnem a budem ako ktokoľvek iný.“ Nato Delila vzala nové povrazy, spútala ho nimi a zvolala: „Samson, Filištínci idú na teba!“ Zatiaľ v komore na neho striehli. On však postrhával povrazy z ramien ako nite. Delila vyčítala Samsonovi: „Až dosiaľ si ma podvádzal a luhal si mi. Prezraď mi, čím ťa možno spútať.“ Odpovedal jej: „Ak spletieš sedem vrkočov z mojej hlavy s osnovou a upevníš ich kolíkom, oslabnem a budem ako ktokoľvek iný.“ Vtedy ho uspala, splietla sedem vrkočov z jeho vlasov s osnovou a upevnila kolíkom. Potom zvolala naňho: „Samson, Filištínci idú na teba!“ On sa prebudil zo spánku a vytrhol kolík s tkáčskym člnkom i s osnovou. Delila mu dohovárala: „Ako môžeš povedať: ‚Milujem ťa,‘ keď tvoje srdce nie je pri mne? Už trikrát si ma podviedol a neprezradil si mi, v čom je tvoja veľká sila.“ Keď ho celé dni trápila svojimi rečami a naliehala naňho, že bol na smrť unavený, otvoril jej svoje srdce a povedal jej: „Mojej hlavy sa dosiaľ britva nedotkla, lebo od života matky som Božím zasvätencom. Keby ma ostrihali, sila by ma opustila a bol by som slabý ako ktokoľvek iný.“ Delila videla, že jej úplne otvoril srdce. Filištínskym kniežatám odkázala: „Teraz už poďte, lebo mi úplne otvoril srdce.“ Filištínske kniežatá prišli a priniesli aj striebro. Ona ho uspala na svojich kolenách a zavolala jedného muža, ktorý mu ostrihal sedem vrkočov na hlave. Samson začal slabnúť a sila ho opustila. Vtedy zvolala: „Samson, Filištínci idú na teba!“ Keď sa prebudil zo spánku, pomyslel si: „Ako vždy dosiaľ, aj teraz zhodím ich putá.“ Nevedel však, že Hospodin odstúpil od neho. Filištínci ho chytili, vypichli mu oči a odviedli ho do Gazy. Tam ho spútali bronzovými okovami. Vo väzení musel mlieť. Vlasy na hlave mu však po ostrihaní začali znova rásť. Filištínske kniežatá sa zhromaždili, aby priniesli veľkú obetu na počesť svojho boha Dagóna a oddali sa zábave. Vraveli: „Náš boh nám vydal do rúk nášho nepriateľa Samsona.“ Keď ľud uvidel Samsona, oslavoval svojho boha a volal: „Náš boh nám vydal do rúk nášho nepriateľa, ktorý pustošil našu krajinu a pobil mnoho našich ľudí.“ Keď sa rozveselili, zvolali: „Doveďte Samsona, aby nás pozabával.“ Priviedli teda Samsona z väzenia a on ich musel zabávať. Keď ho potom postavili medzi stĺpy, Samson povedal mládencovi, ktorý ho viedol za ruku: „Veď ma, aby som sa dotkol stĺpov, na ktorých spočíva dom, a mohol sa o ne oprieť.“ Dom bol plný mužov i žien a boli tam všetky filištínske kniežatá. Na streche bolo okolo tritisíc mužov a žien, čo hľadeli na zábavu so Samsonom. Vtedy Samson vzýval Hospodina a prosil: „Pane, Hospodin! Spomeň si na mňa a ešte raz mi daj predošlú silu, Bože, nech sa vypomstím Filištíncom aspoň za jedno z mojich očí.“ Nato Samson pevne objal oba prostredné stĺpy, na ktorých spočívala stavba, jeden pravou a druhý ľavou rukou a oprel sa o ne. Povedal: „Nech zomriem spolu s Filištíncami.“ Celou silou sa oprel a dom spadol na kniežatá i na všetok ľud, čo bol v ňom. Mŕtvych, ktorých usmrtil, keď zomrel, bolo viac ako tých, čo usmrtil zaživa. Jeho bratia so všetkými príbuznými zostúpili, odniesli ho, vrátili sa a pochovali ho medzi Coreou a Eštaólom v hrobe jeho otca Manóacha. Samson súdil Izrael dvadsať rokov.
Sudcov 16:1-31 Slovenský ekumenický preklad (SEB)
Keď raz prišiel Samson do Gazy a uvidel tam neviestku, vošiel k nej. Len čo obyvatelia Gazy počuli: „Samson prišiel sem,“ zbehli sa a pri mestskej bráne celú noc na neho striehli a až do svitania ticho vyčkávali. Povedali: „Na úsvite ho zabijeme.“ Samson ležal do polnoci. O polnoci vstal, chytil vráta mestskej brány s verajami a závorou, vzal to na plecia a vyniesol na temeno vrchu smerom k Hebronu. Potom sa v údolí Sorék zaľúbil do ženy menom Delila. Nato prišli k nej filištínske kniežatá a povedali jej: „Snaž sa ho zvábiť a vyzvedieť, odkiaľ má svoju veľkú silu a ako by sme ho mohli premôcť, spútať a ovládnuť. Potom ti každý z nás dá tisícsto šeklov striebra.“ Delila naliehala na Samsona: „Povedz mi, v čom je tvoja veľká sila a čím ťa treba zviazať, aby ťa ovládli.“ Samson jej povedal: „Ak ma poviažu siedmimi čerstvými, ešte nevyschnutými lukovými tetivami, zoslabnem a budem ako ktokoľvek iný.“ Filištínske kniežatá jej doniesli sedem čerstvých, ešte nevyschnutých lukových tetív a ona ho nimi poviazala. Niekoľkí muži striehli v jej komore. Vtedy skríkla: „Samson, Filištínci idú na teba!“ On však roztrhol tetivy, ako sa trhá niť z kúdele, keď sa jej dotkne plameň, a tajomstvo jeho sily zostalo neodhalené. Vtedy Delila povedala Samsonovi: „Luhal si mi a oklamal si ma. Teraz mi prezraď, čím ťa možno spútať.“ On jej odvetil: „Ak ma poviažu novými povrazmi, ktoré neboli dosiaľ použité pri práci, zoslabnem a budem ako ktokoľvek iný.“ Nato Delila vzala nové povrazy, spútala ho nimi a zvolala: „Samson, Filištínci idú na teba!“ Zatiaľ v komore na neho striehli. On však postrhával povrazy z ramien ako nite. Delila vyčítala Samsonovi: „Až dosiaľ si ma podvádzal a luhal si mi. Prezraď mi, čím ťa možno spútať.“ Odpovedal jej: „Ak spletieš sedem vrkočov z mojej hlavy s osnovou a upevníš ich kolíkom, oslabnem a budem ako ktokoľvek iný.“ Vtedy ho uspala, splietla sedem vrkočov z jeho vlasov s osnovou a upevnila kolíkom. Potom zvolala naňho: „Samson, Filištínci idú na teba!“ On sa prebudil zo spánku a vytrhol kolík s tkáčskym člnkom i s osnovou. Delila mu dohovárala: „Ako môžeš povedať: ‚Milujem ťa,‘ keď tvoje srdce nie je pri mne? Už trikrát si ma podviedol a neprezradil si mi, v čom je tvoja veľká sila.“ Keď ho celé dni trápila svojimi rečami a naliehala naňho, že bol na smrť unavený, otvoril jej svoje srdce a povedal jej: „Mojej hlavy sa dosiaľ britva nedotkla, lebo od života matky som Božím zasvätencom. Keby ma ostrihali, sila by ma opustila a bol by som slabý ako ktokoľvek iný.“ Delila videla, že jej úplne otvoril srdce. Filištínskym kniežatám odkázala: „Teraz už poďte, lebo mi úplne otvoril srdce.“ Filištínske kniežatá prišli a priniesli aj striebro. Ona ho uspala na svojich kolenách a zavolala jedného muža, ktorý mu ostrihal sedem vrkočov na hlave. Samson začal slabnúť a sila ho opustila. Vtedy zvolala: „Samson, Filištínci idú na teba!“ Keď sa prebudil zo spánku, pomyslel si: „Ako vždy dosiaľ, aj teraz zhodím ich putá.“ Nevedel však, že Hospodin odstúpil od neho. Filištínci ho chytili, vypichli mu oči a odviedli ho do Gazy. Tam ho spútali bronzovými okovami. Vo väzení musel mlieť. Vlasy na hlave mu však po ostrihaní začali znova rásť. Filištínske kniežatá sa zhromaždili, aby priniesli veľkú obetu na počesť svojho boha Dagóna a oddali sa zábave. Vraveli: „Náš boh nám vydal do rúk nášho nepriateľa Samsona.“ Keď ľud uvidel Samsona, oslavoval svojho boha a volal: „Náš boh nám vydal do rúk nášho nepriateľa, ktorý pustošil našu krajinu a pobil mnoho našich ľudí.“ Keď sa rozveselili, zvolali: „Doveďte Samsona, aby nás pozabával.“ Priviedli teda Samsona z väzenia a on ich musel zabávať. Keď ho potom postavili medzi stĺpy, Samson povedal mládencovi, ktorý ho viedol za ruku: „Veď ma, aby som sa dotkol stĺpov, na ktorých spočíva dom, a mohol sa o ne oprieť.“ Dom bol plný mužov i žien a boli tam všetky filištínske kniežatá. Na streche bolo okolo tritisíc mužov a žien, čo hľadeli na zábavu so Samsonom. Vtedy Samson vzýval Hospodina a prosil: „Pane, Hospodin! Spomeň si na mňa a ešte raz mi daj predošlú silu, Bože, nech sa vypomstím Filištíncom aspoň za jedno z mojich očí.“ Nato Samson pevne objal oba prostredné stĺpy, na ktorých spočívala stavba, jeden pravou a druhý ľavou rukou a oprel sa o ne. Povedal: „Nech zomriem spolu s Filištíncami.“ Celou silou sa oprel a dom spadol na kniežatá i na všetok ľud, čo bol v ňom. Mŕtvych, ktorých usmrtil, keď zomrel, bolo viac ako tých, čo usmrtil zaživa. Jeho bratia so všetkými príbuznými zostúpili, odniesli ho, vrátili sa a pochovali ho medzi Coreou a Eštaólom v hrobe jeho otca Manóacha. Samson súdil Izrael dvadsať rokov.
Sudcov 16:1-31 Sväté Písmo - katolícky preklad (SSV)
Raz zašiel Samson do Gazy. Zazrel tam neviestku a vošiel k nej. Keď sa medzi Gazanmi rozchýrilo: „Samson sem došiel“ - obkľúčili ho a číhali na neho celú noc v mestskej bráne. Ale celú noc boli ticho. Zaumienili si: „Keď sa rozvidnie, zabijeme ho!“ Samson však spal len do polnoci. O polnoci vstal, vzal vráta mestskej brány aj s oboma verajami, vytrhol ich aj so závorou, potom si ich vyložil na plecia a vyniesol ich na končiar vrchu, ktorý je naproti Hebronu. Potom sa zamiloval do istej ženy v údolí Sorek. Menovala sa Dalila. Prišli k nej filištínski náčelníci a vraveli jej: „Nahováraj ho a vyzveď sa, v čom je jeho veľká sila, ako by sme ho mohli premôcť a zviazať, aby sme ho znemožnili. Dáme ti každý po tisícsto šeklov striebra.“ Dalila teda vravela Samsonovi: „Vyzraďže mi, v čom je tvoja veľká sila a čím by ťa bolo treba zviazať, aby si bol znemožnený!“ Samson jej povedal: „Ak ma niekto zviaže siedmimi čerstvými, ešte nevyschnutými šľachami, budem slabý a ako ktorýkoľvek človek.“ Filištínski náčelníci jej teda priniesli sedem čerstvých, ešte nevyschnutých šliach, a zviazala ho nimi. Zákerníci sedeli v jej komôrke. Tu skríkla: „Filištínci (idú) na teba, Samson!“ On však šľachy roztrhol, ako sa trhá niť, keď sa k nej priblíži oheň. Príčina jeho sily bola i naďalej neznáma. Tu povedala Dalila Samsonovi: „Oklamal si ma, luhal si mi! Prezraď mi teraz, čím by ťa bolo treba zviazať!“ Odpovedal jej: „Ak ma niekto zviaže novými, ešte v práci nepoužitými povrazmi, budem slabý a ako ktorýkoľvek človek.“ Dalila teda vzala nové povrazy a zviazala ho nimi. Potom skríkla na neho: „Filištínci (idú) na teba, Samson!“ Zákerníci totiž sedeli v komôrke. On ich však strhol zo svojich ramien ako nejakú niť. Dalila dohovárala Samsonovi: „Až doteraz si ma klamal a luhal si mi. Prezraď mi už, čím by ťa bolo treba zviazať?“ Odvetil jej: „Ak spletieš sedem vrkočov mojej hlavy s osnovou.“ Keď však zarazila kolík a skríkla na neho: „Filištínci (idú) na teba, Samson!“ - prebudil sa zo spánku a vytrhol tkaňový kolík aj s osnovou. A opäť mu dohovárala: „Ako môžeš hovoriť, že ma miluješ? Veď tvoje srdce nie je so mnou! Už tri razy si ma oklamal a neprezradil si mi, v čom je tvoja veľká sila.“ A keď deň čo deň naliehala svojimi rečami na neho a unúvala ho, že sa mu znechutil život až na smrť, otvoril jej celé svoje srdce a povedal jej: „Britva sa ešte nedotkla mojej hlavy, lebo som zasvätený Bohu od materského lona. Keby ma niekto ostrihal, moja sila by odo mňa odišla, oslabol by som a bol by som ako ktorýkoľvek človek.“ Dalila videla, že jej otvoril celé svoje srdce, preto dala zavolať filištínskych náčelníkov a odkázala im: „Tentoraz príďte, lebo mi otvoril celé svoje srdce!“ Filištínski náčelníci k nej došli a priniesli so sebou aj peniaze. Uspala ho na svojich kolenách, (zavolala jedného muža) a odstrihla mu z hlavy sedem vrkočov. Tak ho oslabila a jeho sila od neho odišla. Keď skríkla: „Filištínci (idú) na teba, Samson!“ - prebudil sa zo spánku a povedal si: „Aj teraz vyviaznem ako predtým a strasiem to zo seba.“ Nevedel totiž, že Pán od neho odstúpil. Filištínci ho chytili, vylúpili mu oči, odviedli ho do Gazy a uväznili ho v okovách. Vo väzení musel točiť mlyn. Ale po ostrihaní mu vlasy na hlave opäť podrástli. Filištínski náčelníci sa zišli, aby priniesli svojmu bohu Dagonovi veľkolepú obetu a slávili radovánky. A volali: „Náš boh dal nám do ruky Samsona, nášho nepriateľa.“ A keď ho ľudia uvideli, velebili svojho boha a vyvolávali: „Náš boh nám dal do ruky nášho nepriateľa, našej krajiny pustošiteľa, vraha mnohých z nás.“ A keď už boli v dobrej nálade, vyvolávali: „Priveďte Samsona! Nech nám niečo zahrá!“ Priviedli teda Samsona zo žalára a hral pred nimi. Postavili ho medzi stĺpy. Tu povedal Samson chlapcovi, ktorý ho držal za ruku: „Pusť ma! Chcem sa oprieť o stĺpy, na ktorých spočíva dom.“ V dome bolo plno mužov a žien. Došli tam tiež všetci filištínski náčelníci. A na streche bolo asi tritisíc mužov a žien, ktorí sa prizerali Samsonovi, ako hrá. Samson však vzýval Pána a prosil: „Pane, Bože! Rozpomeň sa na mňa a daj mi sily ešte tentoraz, ó, Bože, aby som sa vypomstil aspoň za jedno z mojich dvoch očí.“ Tu Samson nahmatal dva prostredné stĺpy, na ktorých spočíval dom, zaprel sa do nich, pravou rukou do jedného a ľavou do druhého, a zvolal: „Nech zomriem s Filištíncami!“ Vystrel sa celou silou a dom sa zrútil na náčelníkov a na všetok ľud, ktorý v ňom bol. A mŕtvych, ktorých zabil pri svojej smrti, bolo viac než tých, ktorých pobil za svojho života. Jeho bratia a celý dom jeho otca zostúpili, vzali ho, odniesli a pochovali ho medzi Saraou a Estaolom v hrobe jeho otca Manua. Súdil Izrael dvadsať rokov.
Sudcov 16:1-31 Biblia - Evanjelický preklad (SLB)
Raz išiel Samson do Gazy, uvidel tam neviestku a vošiel k nej."Keď Gazanom oznámili, že Samson prišiel sem, zbehli sa a striehli na neho pri mestskej bráne celú noc; celú noc boli ticho, lebo si povedali: Počkajme do ranného úsvitu, potom ho zabijeme."Samson spal do polnoci. O polnoci vstal, chytil vráta mestskej brány s verajami i so závorou, položil si ich na plecia a vyniesol na temeno vrchu pred Chebrónom. Potom sa v údolí Sórék zaľúbil do ženy menom Delíla."Prišli k nej filištínske kniežatá a povedali jej: Zváb ho a dozveď sa, v čom je jeho veľká sila a čím by sme ho mohli premôcť, zviazať a zdolať ho; každý z nás ti dá tisícsto šekelov striebra."Delíla povedala Samsonovi: Povedz mi, v čom je tvoja veľká sila a čím ťa treba zviazať, aby ťa zdolali.Samson jej povedal: Ak ma poviažu siedmimi čerstvými lukovými strunami, ktoré ešte nevyschli, oslabnem a budem ako ktorýkoľvek človek.Filištínske kniežatá doniesli jej sedem čerstvých lukových strún, ktoré ešte nevyschli, a ona ho nimi poviazala.Niekoľkí mužovia striehli v jej komore. Skríkla na neho: Filištínci idú na teba, Samson! On však roztrhol struny, ako sa trhá niť kúdele, keď sa jej dotkne oheň. Nedozvedeli sa tajomstvo jeho sily.Vtedy Delíla povedala Samsonovi: Hľa, oklamal si ma. Teraz mi povedz: Čím ťa možno poviazať?Odpovedal jej: Ak ma poviažu novými povrazmi, ktoré ešte nepoužívali k práci, oslabnem a budem ako ktorýkoľvek človek.Delíla vzala nové povrazy a poviazala ho nimi, kým oni striehli v jej komore. Potom zvolala na neho: Filištínci idú na teba, Samson! Ale on ich postŕhal z ramien ako nite.Teraz povedala Delíla Samsonovi: Doteraz si ma klamal a luhal si mi. Povedz mi: Čím ťa možno poviazať? Odpovedal jej: Keby si splietla sedem pramienkov vlasov mojej hlavy s osnovou a upevnila by si kolíkom, oslabnem a budem ako ktorýkoľvek človek.Vtedy ho uspala a splietla sedem pramienkov jeho vlasov s osnovou a upevnila kolíkom. Potom zvolala na neho: Filištínci idú na teba, Samson! Tu sa prebudil zo spánku a vytrhol kolík s tkáčskym člnkom i s osnovou.Ale ona mu dohovárala: Ako môžeš povedať, že ma miluješ, keď tvoje srdce nie je pri mne? Trikrát si ma už oklamal a nepovedal si mi, v čom je tvoja veľká sila.Keďže ho celý čas unúvala svojimi rečami a sužovala ho, zmalomyseľnel až na smrť,otvoril jej celé srdce a povedal: Britva sa mi ešte nedotkla hlavy, lebo som Božím zasvätencom od života matky. Keby ma ostrihali, stratila by sa mi sila, oslabol by som a bol by som ako všetci ostatní ľudia.Keď Delíla videla, že jej odhalil celé srdce, dala zavolať filištínske kniežatá a povedala im: Tentoraz poďte, lebo mi odhalil celé svoje srdce. A filištínske kniežatá prišli k nej a doniesli so sebou aj striebro.Ona ho uspala vo svojom lone a zavolala človeka, ktorý mu ostrihal sedem pramienkov hlavy. Samson začal slabnúť a sila ho opustila.Vtom zvolala: Filištínci idú na teba, Samson! Keď sa prebudil zo spánku, pomyslel si: Vyviaznem z toho ako dosiaľ, strasiem sa ich. Ešte totiž nevedel, že Hospodin odstúpil od neho.Filištínci ho chytili, vypichli mu oči a odviedli ho do Gazy. Tam ho sputnali okovami a vo väzení musel mlieť zrno.Potom, po ostrihaní, začali mu rásť vlasy na hlave. Raz sa zhromaždili filištínske kniežatá, aby priniesli veľkú obeť svojmu bohu Dágónovi a aby sa oddali radovánkam.Keď ho ľud videl, chválil svojho boha a hovoril: Náš boh nám vydal do rúk nášho nepriateľa Samsona, ktorý pustošil našu krajinu a pobil mnoho našich ľudí.Keď boli v dobrej nálade, povedali: Zavolajte Samsona, nech nás zabáva. Zavolali Samsona z väzenia a musel ich zabávať. Potom ho postavili medzi stĺpy.Tu Samson povedal chlapcovi, ktorý ho držal za ruku: Nechaj ma, nech ohmatám stĺpy, na ktorých spočíva dom, a oprel sa o ne.Dom bol plný mužov a žien, ktorí sa prizerali Samsonovej hre - aj všetky filištínske kniežatá boli tam, a na streche bolo okolo tritisíc mužov a žien.Vtedy Samson volal k Hospodinovi: Ó, Hospodine, Pane! Spomeň si na mňa a posilni ma len tentoraz, nech sa aspoň vypomstím Filištíncom za jedno z mojich dvoch očí.Nato Samson objal oba prostredné stĺpy, na ktorých dom stál, jeden pravou a druhý ľavou rukou, a zaprel sa do nich.Pomyslel si: Nech zomriem aj ja s Filištíncami! Navalil sa celou silou a dom spadol na kniežatá i na všetok ľud, čo bol v ňom, takže mŕtvych, ktorých usmrtil svojou smrťou, bolo viac ako tých, ktorých usmrtil za svojho života. Nato prišli jeho bratia i všetci príbuzní, zdvihli ho, odniesli a pochovali medzi Coreou a Eštáólom v hrobe jeho otca Mánóacha. On spravoval Izrael dvadsať rokov.