Exodus 16:1-36

Exodus 16:1-36 Slovenský ekumenický preklad s DT knihami (SEBDT)

Celá izraelská pospolitosť odišla z Elimu a v pätnásty deň druhého mesiaca po odchode z Egypta prišla na púšť Sín, ktorá je medzi Elimom a Sinajom. Celá izraelská pospolitosť reptala proti Mojžišovi a Áronovi na púšti. Izraeliti im hovorili: „Radšej sme mohli pomrieť Hospodinovou rukou v Egypte, keď sme sedávali pri hrncoch mäsa a najedli sme sa chleba do sýtosti. Vy ste nás však vyviedli na púšť, aby ste celé toto zhromaždenie vyhubili hladom.“ Hospodin povedal Mojžišovi: „Ja vám zošlem chlieb, ktorý bude padať z neba. Ľud nech vychádza a naberie si, koľko bude každý deň potrebovať. Tým ho vyskúšam, či sa bude správať podľa môjho zákona, alebo nie. Na šiesty deň si nazbierajú a pripravia dvakrát toľko než v iné dni.“ Mojžiš a Áron povedali všetkým Izraelitom: „Večer poznáte, že to bol Hospodin, kto vás vyviedol z Egypta, a ráno uzriete Hospodinovu slávu. Počul totiž vaše reptanie proti Hospodinovi. Veď čo sme my, že repcete proti nám?“ Mojžiš dodal: „Poznáte to podľa toho, že Hospodin vám dá večer jesť mäso a ráno chlieb, aby ste sa nasýtili, a to napriek tomu, že počul, ako ste proti nemu reptali. Čo sme my? Nie proti nám repcete, ale proti Hospodinovi.“ Mojžiš povedal Áronovi: „Povedz celej izraelskej pospolitosti: ‚Predstúpte pred Hospodina, lebo počul vaše reptanie!‘“ Keď to Áron oznámil celej pospolitosti Izraelitov, obrátili sa k púšti a vtedy sa v oblaku zjavila Hospodinova sláva. Hospodin povedal Mojžišovi: „Počul som reptanie Izraelitov. Oznám im: ‚Podvečer sa najete mäsa a ráno sa nasýtite chlebom, aby ste vedeli, že ja som Hospodin, váš Boh.‘“ Keď nastal večer, prileteli prepelice a pokryli tábor. Ráno zasa ležala okolo tábora napadaná rosa. Keď sa rosa stratila, na povrchu púšte sa objavilo čosi drobné, zrnité, drobné ako inovať. Keď to Izraeliti videli, jeden druhého sa pýtali: „Čo je to?“ Nevedeli totiž, čo to je. Mojžiš im povedal: „To je chlieb, ktorý vám dáva Hospodin ako pokrm. Toto je to, o čom Hospodin prikázal: ‚Nech si každý nazbiera toľko, koľko potrebuje na jedenie. Každý si naberie podľa počtu osôb v stane, ómer na osobu.‘“ Izraeliti tak aj urobili; niekto nazbieral viac, iný menej. Potom odmeriavali ómerom. Ten, kto nazbieral mnoho, nemal nadbytok. Kto nazbieral málo, nemal nedostatok. Každý nazbieral toľko, koľko potreboval. Mojžiš im povedal: „Nech si z toho nikto neodkladá na ráno!“ Niektorí však Mojžiša neposlúchli a niečo si ponechali na ráno. Sčervivelo im to a zapáchalo. Mojžiš sa na nich rozhneval. Tak zbierali každé ráno podľa toho, kto koľko zjedol. Keď začalo hriať slnko, roztopilo sa to. V šiesty deň si nazbierali dvakrát toľko chleba, dva ómery na osobu. Vtedy prišli všetky kniežatá pospolitosti a hlásili to Mojžišovi. Ten im povedal: „Toto hovorí Hospodin: ‚Zajtra je sviatočný odpočinok, sobota zasvätená Hospodinovi. Čo treba upiecť, upečte, čo treba uvariť, uvarte, čo zostane, odložte a uschovajte do rána!‘“ Odložili si teda na ráno, ako prikázal Mojžiš, a nezapáchalo to, ani červy v tom neboli. Mojžiš povedal: „Zjedzte to dnes, lebo dnes je sobota pre Hospodina. Dnes nenájdete na poli nič. Šesť dní budete zbierať, v siedmy deň je však sobota, v ten deň nič nenájdete.“ Keď niektorí z ľudu šli zbierať aj v siedmy deň, nič nenašli. Vtedy Hospodin povedal Mojžišovi: „Dokedy mi budete odporovať a nebudete zachovávať moje príkazy a zákony? Pozrite, Hospodin vám dal sobotu. Preto vám v šiesty deň dáva chlieb na dva dni. Každý nech zostane tam, kde je. V siedmy deň nech nikto nevychádza zo svojho miesta!“ Ľud teda v siedmy deň odpočíval. Tomu pokrmu dali Izraeliti meno manna. Bol biely ako koriandrové semeno a chutil ako medový koláč. Mojžiš povedal: „Hospodin prikázal toto: ‚Naplň mannou ómer, aby sa zachovala pre vaše budúce pokolenie, aby videli chlieb, ktorým som vás živil na púšti, keď som vás vyviedol z Egypta.‘“ Mojžiš povedal Áronovi: „Vezmi džbán, nasyp doň plný ómer manny a ulož ju pred Hospodinom, aby sa zachovala pre vaše pokolenia.“ Áron ju položil pred Svedectvo, aby sa uchovala, ako Hospodin prikázal Mojžišovi. Izraeliti jedli mannu štyridsať rokov, kým neprišli do krajiny, v ktorej sa mali usídliť. Jedávali mannu, kým neprišli k hraniciam Kanaánu. Ómer je desatina efy.

Exodus 16:1-36 Slovenský ekumenický preklad (SEB)

Celá izraelská pospolitosť odišla z Elimu a v pätnásty deň druhého mesiaca po odchode z Egypta prišla na púšť Sín, ktorá je medzi Elimom a Sinajom. Celá izraelská pospolitosť reptala proti Mojžišovi a Áronovi na púšti. Izraeliti im hovorili: „Radšej sme mohli pomrieť Hospodinovou rukou v Egypte, keď sme sedávali pri hrncoch mäsa a najedli sme sa chleba do sýtosti. Vy ste nás však vyviedli na púšť, aby ste celé toto zhromaždenie vyhubili hladom.“ Hospodin povedal Mojžišovi: „Ja vám zošlem chlieb, ktorý bude padať z neba. Ľud nech vychádza a naberie si, koľko bude každý deň potrebovať. Tým ho vyskúšam, či sa bude správať podľa môjho zákona, alebo nie. Na šiesty deň si nazbierajú a pripravia dvakrát toľko než v iné dni.“ Mojžiš a Áron povedali všetkým Izraelitom: „Večer poznáte, že to bol Hospodin, kto vás vyviedol z Egypta, a ráno uzriete Hospodinovu slávu. Počul totiž vaše reptanie proti Hospodinovi. Veď čo sme my, že repcete proti nám?“ Mojžiš dodal: „Poznáte to podľa toho, že Hospodin vám dá večer jesť mäso a ráno chlieb, aby ste sa nasýtili, a to napriek tomu, že počul, ako ste proti nemu reptali. Čo sme my? Nie proti nám repcete, ale proti Hospodinovi.“ Mojžiš povedal Áronovi: „Povedz celej izraelskej pospolitosti: ‚Predstúpte pred Hospodina, lebo počul vaše reptanie!‘“ Keď to Áron oznámil celej pospolitosti Izraelitov, obrátili sa k púšti a vtedy sa v oblaku zjavila Hospodinova sláva. Hospodin povedal Mojžišovi: „Počul som reptanie Izraelitov. Oznám im: ‚Podvečer sa najete mäsa a ráno sa nasýtite chlebom, aby ste vedeli, že ja som Hospodin, váš Boh.‘“ Keď nastal večer, prileteli prepelice a pokryli tábor. Ráno zasa ležala okolo tábora napadaná rosa. Keď sa rosa stratila, na povrchu púšte sa objavilo čosi drobné, zrnité, drobné ako inovať. Keď to Izraeliti videli, jeden druhého sa pýtali: „Čo je to?“ Nevedeli totiž, čo to je. Mojžiš im povedal: „To je chlieb, ktorý vám dáva Hospodin ako pokrm. Toto je to, o čom Hospodin prikázal: ‚Nech si každý nazbiera toľko, koľko potrebuje na jedenie. Každý si naberie podľa počtu osôb v stane, ómer na osobu.‘“ Izraeliti tak aj urobili; niekto nazbieral viac, iný menej. Potom odmeriavali ómerom. Ten, kto nazbieral mnoho, nemal nadbytok. Kto nazbieral málo, nemal nedostatok. Každý nazbieral toľko, koľko potreboval. Mojžiš im povedal: „Nech si z toho nikto neodkladá na ráno!“ Niektorí však Mojžiša neposlúchli a niečo si ponechali na ráno. Sčervivelo im to a zapáchalo. Mojžiš sa na nich rozhneval. Tak zbierali každé ráno podľa toho, kto koľko zjedol. Keď začalo hriať slnko, roztopilo sa to. V šiesty deň si nazbierali dvakrát toľko chleba, dva ómery na osobu. Vtedy prišli všetky kniežatá pospolitosti a hlásili to Mojžišovi. Ten im povedal: „Toto hovorí Hospodin: ‚Zajtra je sviatočný odpočinok, sobota zasvätená Hospodinovi. Čo treba upiecť, upečte, čo treba uvariť, uvarte, čo zostane, odložte a uschovajte do rána!‘“ Odložili si teda na ráno, ako prikázal Mojžiš, a nezapáchalo to, ani červy v tom neboli. Mojžiš povedal: „Zjedzte to dnes, lebo dnes je sobota pre Hospodina. Dnes nenájdete na poli nič. Šesť dní budete zbierať, v siedmy deň je však sobota, v ten deň nič nenájdete.“ Keď niektorí z ľudu šli zbierať aj v siedmy deň, nič nenašli. Vtedy Hospodin povedal Mojžišovi: „Dokedy mi budete odporovať a nebudete zachovávať moje príkazy a zákony? Pozrite, Hospodin vám dal sobotu. Preto vám v šiesty deň dáva chlieb na dva dni. Každý nech zostane tam, kde je. V siedmy deň nech nikto nevychádza zo svojho miesta!“ Ľud teda v siedmy deň odpočíval. Tomu pokrmu dali Izraeliti meno manna. Bol biely ako koriandrové semeno a chutil ako medový koláč. Mojžiš povedal: „Hospodin prikázal toto: ‚Naplň mannou ómer, aby sa zachovala pre vaše budúce pokolenie, aby videli chlieb, ktorým som vás živil na púšti, keď som vás vyviedol z Egypta.‘“ Mojžiš povedal Áronovi: „Vezmi džbán, nasyp doň plný ómer manny a ulož ju pred Hospodinom, aby sa zachovala pre vaše pokolenia.“ Áron ju položil pred Svedectvo, aby sa uchovala, ako Hospodin prikázal Mojžišovi. Izraeliti jedli mannu štyridsať rokov, kým neprišli do krajiny, v ktorej sa mali usídliť. Jedávali mannu, kým neprišli k hraniciam Kanaánu. Ómer je desatina efy.

Exodus 16:1-36 Sväté Písmo - katolícky preklad (SSV)

Keď sa pohli z Elimu, prišla celá izraelská pospolitosť na púšť Sin, ktorá je medzi Elimom a Sinajom, v pätnásty deň druhého mesiaca po svojom východe z Egypta. A celá izraelská pospolitosť reptala proti Mojžišovi a Áronovi na púšti. Izraeliti im vraveli: „Bár by sme boli pomreli Pánovou rukou v Egypte, keď sme sedávali nad hrncami mäsa a mohli sa najesť chleba dosýta! Veď vy ste nás vyviedli na túto púšť, aby ste zahubili celú túto spoločnosť hladom!“ Vtedy Pán hovoril Mojžišovi: „Hľa, ja vám dám padať chlieb z neba! Ľud nech potom vychádza a nech si zbiera, koľko bude potrebovať na deň! Týmto ho chcem podrobiť skúške, či bude kráčať podľa môjho zákona, alebo nie. V šiesty deň však nech odložia z toho, čo donesú: bude toho dvakrát toľko, ako zbierajú každý deň.“ Mojžiš a Áron povedali všetkým Izraelitom: „Večer teda spoznáte, že Pán nás vyviedol z egyptskej krajiny. Ráno zasa uvidíte Pánovu slávu, lebo on počul vaše reptanie proti Pánovi: veď čože sme my, že ste proti nám reptali?!“ A Mojžiš dodal: „V tom, že vám Pán dá večer jesť mäso a ráno chlieb na nasýtenie, (spoznáte), že Pán počul vaše reptanie, ktorým ste sa ozvali proti nemu. Lebo čože sme my? Nie proti nám ste reptali, ale proti Pánovi!“ Aj Áronovi povedal Mojžiš: „Povedz celej pospolitosti Izraelitov: »Predstúpte pred Pána, lebo počul vaše reptanie!«“ Keď to Áron oznámil celej pospolitosti Izraelitov, oni sa dívali na púšť a tu sa zjavila Pánova sláva v oblaku! A Pán povedal Mojžišovi: „Počul som reptanie Izraelitov. Povedz im: »V predvečer budete jesť mäso a ráno sa nasýtite chlebom, aby ste poznali, že ja som Pán, váš Boh!«“ A naozaj, večer prileteli prepelice a pokryli táborište. Ráno zasa bola okolo tábora napadaná rosa, a keď sa napadaná rosa vyparila, na povrchu púšte bolo čosi jemné, zrnité, jemné sťa srieň na zemi. Keď to Izraeliti zočili, vzájomne si vraveli: „Čo je to!“ Nevedeli totiž, čo by to mohlo byť. Vtedy im Mojžiš povedal: „To je chlieb, ktorý vám dáva Pán jesť. Toto je to, z čoho vám Pán prikazuje nazbierať podľa toho, koľko každý zje, gomer na každú hlavu; podľa počtu vašich duší si naberte, každý pre príslušníkov svojho stanu!“ Izraeliti robili tak a nazbierali jedni menej, iní viac. Potom to odmerali na gomer a tu ten, kto viac doniesol, nemal prebytok, a zasa ten, kto menej doniesol, nemal nedostatok. Každý si nazbieral toľko, koľko mohol zjesť. A Mojžiš im povedal: „Nech z toho nik nenecháva nič na ráno!“ Oni však nepočúvali Mojžiša a niektorí si z toho nechali (časť) až do druhého rána. Ale skazilo sa to, ukázali sa červy a zapáchalo to. Mojžiš sa preto na nich rozhneval. Tak zbierali ráno čo ráno, každý podľa toho, koľko zjedol. Keď však začalo hriať slnko, rozpúšťalo sa to. V šiesty deň však nazbierali dvakrát toľko jedla, dva gomery na osobu. Tu prišli všetky kniežatá pospolitosti a hlásili to Mojžišovi. A on im povedal: „To je to, čo prikázal Pán: Zajtra je deň odpočinku, svätá sobota Pánova. Čo máte upiecť, upečte, a čo mienite uvariť, uvarte! Ostatné, čo zostane, odložte a uschovajte na zajtra.“ Odložili si teda na zajtra, ako prikázal Mojžiš, a nezosmrdelo sa to, ani červy v tom neboli. A Mojžiš povedal: „Dnes jedzte to, lebo dnes je Pánova sobota, dnes nenájdete vonku nič. Šesť dní to môžete zbierať, v siedmy deň však je sobota, v ten deň toho nebude.“ Keď potom v siedmy deň poniektorí vyšli zbierať, nenašli nič. A Pán povedal Mojžišovi: „Ako dlho sa budete zdráhať zachovávať moje príkazy a zákony? Hľaďte, veď Pán vám dal sobotu! Preto v šiesty deň vám dáva jedlo na dva dni. V sobotu nech každý zostane doma! Nech v siedmy deň nik nevychádza zo svojho miesta!“ A ľud slávil v siedmy deň sobotu. Izraeliti nazvali to (jedlo) mannou. Bolo biele ako koriandrové semiačko a jeho chuť bola ako chuť medového koláča. Nato Mojžiš povedal: „Toto prikazuje Pán: Naplňte tým jeden gomer, nech sa to zachová pre budúce pokolenia, aby videli, aký chlieb som vám dával jesť na púšti, keď som vás vyviedol z egyptskej krajiny.“ A Mojžiš povedal Áronovi: „Vezmi nádobu a nasyp do nej plný gomer manny, a ulož ju pred Pánom, aby sa zachovala pre vaše pokolenia!“ Ako Pán prikázal Mojžišovi, Áron to položil pred svedectvo, aby sa to zachovalo. A Izraeliti jedli mannu štyridsať rokov, kým neprišli do obývanej krajiny. Jedli mannu, dokiaľ neprišli k hraniciam krajiny Kanaán. Gomer je desatina efy.

Exodus 16:1-36 Biblia - Evanjelický preklad (SLB)

Potom sa celý zbor Izraelcov pohol z Élimu. Na púšť Sín, ktorá je medzi Élimom a Sinajom, prišli v pätnásty deň druhého mesiaca po vyjdení z Egypta.Celý zbor Izraelcov reptal proti Mojžišovi i Áronovi na púšti.Izraelci im povedali: Keby sme radšej boli zomreli rukou Hospodinovou v Egypte, keď sme sedávali pri hrncoch mäsa, keď sme jedávali chlieb do sýtosti! Ale vy ste nás vyviedli na túto púšť, aby ste hladom na smrť umorili celé toto zhromaždenie."I riekol Hospodin Mojžišovi: Hľa, ako dážď dám vám chlieb z neba; ľud nech vychádza a denne nazbiera, koľko potrebuje na deň, aby som ho vyskúšal, či bude chodiť podľa môjho zákona, a či nie."Keď budú na šiesty deň pripravovať, čo donesú, bude toho dvakrát toľko, čo nazbierajú inokedy za deň.Potom Mojžiš a Áron povedali všetkým Izraelcom: Večer spoznáte, že vás Hospodin vyviedol z Egypta,"a ráno zasa uvidíte slávu Hospodinovu, lebo počul vaše reptanie proti Hospodinovi; veď čo sme my, že reptáte proti nám? ""Ďalej vravel Mojžiš: Hospodin vám dá večer jesť mäso a ráno chlieb na nasýtenie; lebo On počul, ako ste reptali proti Nemu; veď čo sme my? Nie proti nám, ale proti Hospodinovi ste reptali. "Mojžiš povedal Áronovi: Povedz celému zboru Izraelcov: Predstúpte pred Hospodina, lebo počul vaše reptanie.Keď Áron hovoril celému zboru Izraelcov, oni sa obrátili k púšti, a hľa, sláva Hospodinova sa zjavila v oblaku.Vtedy Hospodin riekol Mojžišovi:"Počul som reptanie Izraelcov; povedz im toto: Podvečer budete jesť mäso a vždy ráno sa nasýtite chlebom a spoznáte, že ja som Hospodin, váš Boh. "Večer prileteli prepelice a pokryli tábor. Ráno ležala vrstva rosy okolo tábora.Keď rosa uschla, hľa, na púšti ostalo čosi drobné, zrnité, drobné ako inovať."Keď to Izraelci videli, hovorili jeden druhému: Čo je to? Lebo nevedeli, čo je to; Mojžiš im povedal: To je chlieb, čo vám dal Hospodin na pokrm.""To je to, o čom Hospodin prikázal: Zbierajte z toho každý, koľko kto zje, ómer na osobu; každý si naberte podľa počtu duší, ktoré máte v stane.""Izraelci urobili tak; nazbierali jeden viacej, druhý menej.""Keď to potom merali ómerom, ten, čo nazbieral viacej, nemal nadbytok, a ten, čo menej, nemal nedostatok; každý nazbieral, koľko zjedol."Potom im Mojžiš povedal: Nech z toho nikto nenecháva zvyšok na ráno."Neposlúchli však Mojžiša, ale niektorí si ponechali z toho na ráno, i sčervivelo sa to a páchlo; Mojžiš sa na nich nahneval.""Potom zbierali každé ráno, kto koľko zjedol; keď však slnko prihrialo, roztopilo sa to. ""Na šiesty deň nazbierali chleba dvojnásobne: dva ómery na jedného; prišli všetci poprední mužovia zboru a oznámili to Mojžišovi.""Ten im povedal: To je, o čom hovoril Hospodin; zajtra je sviatok odpočinku, Hospodinov deň sviatočného odpočinku. Čo máte upiecť, upečte, a čo máte variť, uvarte; všetko, čo zvýši, odložte a zachovajte na ráno."Nechali to na ráno, ako prikázal Mojžiš, a nič nepáchlo ani nesčervivelo."Mojžiš povedal: Jedzte to dnes, lebo dnes je Hospodinov sviatok odpočinku; dnes to nenájdete na poli."Šesť dní to budete zbierať, ale na siedmy deň je deň sviatočného odpočinku, vtedy to nebude.Keď na siedmy deň vyšli niektorí zbierať, nenašli nič.I riekol Hospodin Mojžišovi: Dokedy sa budete zdráhať zachovávať moje príkazy a zákony?"Pozrite sa, Hospodin vám dal deň sviatočného odpočinku, preto vám dáva na šiesty deň chlieb na dva dni; nech každý zostane doma, na siedmy deň nech nikto nevychádza zo svojho miesta."A tak na siedmy deň ľud zachovával sviatočný pokoj.Izraelci to nazvali mannou, ktorá bola biela ako koriandrové semeno a chutila ako koláč s medom.Nato Mojžiš povedal: Toto je, o čom prikázal Hospodin: Naplň tým ómer a nech sa to zachová pre vaše pokolenia, aby videli chlieb, ktorým som vás choval na púšti, keď som vás vyviedol z Egypta.Potom Mojžiš povedal Áronovi: Vezmi jeden krčah a daj doň plný ómer manny a polož ho pred Hospodina, aby sa zachoval pre pokolenia.Áron ho položil pred Svedectvo, aby sa zachoval, ako prikázal Hospodin Mojžišovi.Izraelci jedli mannu 40 rokov, až kým neprišli do obývateľnej zeme, na okraj Kanaánu.Ómer je desatina éfy.