Skutky apoštolov 14:1-17 - Compare All Versions

Zdieľať

V Ikóniu sa stalo to isté: Vošli do židovskej synagógy a rozprávali tak, že uverilo veľké množstvo Židov i Grékov. No Židia, ktorí neuverili, pobúrili a roztrpčili pohanov proti bratom. Zdržali sa tam však dlhší čas a smelo hovorili, dôverujúc Pánovi, ktorý slovo svojej milosti potvrdzoval svedectvom tak, že sa ich rukami diali znamenia a zázraky. Obyvatelia mesta sa rozdelili: jedni držali so Židmi, druhí s apoštolmi. Keď sa pohania aj Židia spolu so svojimi predstavenými rozhodli, že ich zhanobia a ukameňujú, dozvedeli sa o tom a ušli do lykaónskych miest Lystry a Derbe a do okolitého kraja. Aj tam zvestovali evanjelium. V Lystre sedával istý muž s bezvládnymi nohami. Bol chromý od narodenia a nikdy nechodil. Tento muž počul Pavla hovoriť a ten naňho uprel zrak. Keď videl, že má vieru, že môže byť zachránený, povedal mu mocným hlasom: „Postav sa na rovné nohy!“ A on vyskočil a chodil. Keď davy videli, čo urobil Pavol, kričali po lykaónsky: „Zostúpili k nám bohovia v ľudskej podobe!“ Barnabáša nazývali Zeus a Pavla Hermes, lebo on viedol reč. Kňaz z Diovho chrámu na predmestí priviedol k bráne býky s vencami a chcel so zástupmi obetovať. Keď sa o tom apoštoli Barnabáš a Pavol dopočuli, roztrhli si plášte, vrhli sa medzi dav a kričali: „Muži, čo to robíte? Aj my sme len ľudia, smrteľní tak ako vy. Ibaže vám zvestujeme evanjelium, aby ste sa od týchto márností obrátili k živému Bohu, ktorý stvoril nebo, zem, more i všetko, čo je v nich. V minulých pokoleniach nechával ísť všetky národy svojimi cestami, no aj tak neprestával vydávať svedectvo o sebe. Dobre robil, keď vám z neba dával dážď a úrodné časy, a keď vás sýtil pokrmom a vaše srdcia radosťou.“

V Ikóniu takisto vošli do židovskej synagógy a hovorili tak, že uverilo veľké množstvo Židov a Grékov. Ale Židia, ktorí neuverili, popudili a rozdráždili pohanov proti bratom. Zdržali sa tam však dlhší čas a smelo si počínali v Pánovi, ktorý vydával svedectvo slovu svojej milosti tým, že dával, aby sa diali znamenia a divy ich rukami. A obyvateľstvo mesta sa rozštiepilo: niektorí boli so Židmi, iní zasa s apoštolmi. Ale keď sa ich pohania a Židia so svojimi predstavenými chystali prepadnúť, potupiť a ukameňovať a oni sa to dozvedeli, utiekli do lykaonských miest, do Lystry a Derbe a do kraja okolo nich a tam hlásali evanjelium. V Lystre sedával istý muž s chorými nohami. Bol od narodenia chromý a nikdy nechodil. Počúval Pavla hovoriť a on sa naňho zahľadel. A keď videl, že má vieru a môže byť uzdravený, povedal veľkým hlasom: „Postav sa rovno na nohy!“ A on vyskočil a chodil. Keď zástupy videli, čo Pavol urobil, po lykaonsky kričali: „Zostúpili k nám bohovia v ľudskej podobe.“ Barnabáša nazvali Jupiterom a Pavla Merkúrom, lebo on viedol reč. A kňaz Jupiterovho chrámu na predmestí priviedol k bráne býkov s vencami a chcel s ľuďmi obetovať. Keď sa o tom dopočuli apoštoli Barnabáš a Pavol, roztrhli si šaty, vybehli medzi zástup a kričali: „Mužovia, čo to robíte? Aj my sme smrteľní ľudia ako vy. Hlásame vám evanjelium, aby ste sa od týchto márností obrátili k živému Bohu, ktorý stvoril nebo a zem i more a všetko, čo je v nich. On v minulých pokoleniach nechal všetky národy ísť svojou cestou, ale bez svedectva o sebe samom neostával, lebo dobre robil: z neba vám dával dážď a úrodné časy a napĺňal vaše srdcia pokrmom a radosťou.“

V Ikóniu sa stalo to isté: Vošli do židovskej synagógy a rozprávali tak, že uverilo veľké množstvo Židov i Grékov. No Židia, ktorí neuverili, pobúrili a roztrpčili pohanov proti bratom. Zdržali sa tam však dlhší čas a smelo hovorili, dôverujúc Pánovi, ktorý slovo svojej milosti potvrdzoval svedectvom tak, že sa ich rukami diali znamenia a zázraky. Obyvatelia mesta sa rozdelili: jedni držali so Židmi, druhí s apoštolmi. Keď sa pohania aj Židia spolu so svojimi predstavenými rozhodli, že ich zhanobia a ukameňujú, dozvedeli sa o tom a ušli do lykaónskych miest Lystry a Derbe a do okolitého kraja. Aj tam zvestovali evanjelium. V Lystre sedával istý muž s bezvládnymi nohami. Bol chromý od narodenia a nikdy nechodil. Tento muž počul Pavla hovoriť a ten naňho uprel zrak. Keď videl, že má vieru, že môže byť zachránený, povedal mu mocným hlasom: „Postav sa na rovné nohy!“ A on vyskočil a chodil. Keď davy videli, čo urobil Pavol, kričali po lykaónsky: „Zostúpili k nám bohovia v ľudskej podobe!“ Barnabáša nazývali Zeus a Pavla Hermes, lebo on viedol reč. Kňaz z Diovho chrámu na predmestí priviedol k bráne býky s vencami a chcel so zástupmi obetovať. Keď sa o tom apoštoli Barnabáš a Pavol dopočuli, roztrhli si plášte, vrhli sa medzi dav a kričali: „Muži, čo to robíte? Aj my sme len ľudia, smrteľní tak ako vy. Ibaže vám zvestujeme evanjelium, aby ste sa od týchto márností obrátili k živému Bohu, ktorý stvoril nebo, zem, more i všetko, čo je v nich. V minulých pokoleniach nechával ísť všetky národy svojimi cestami, no aj tak neprestával vydávať svedectvo o sebe. Dobre robil, keď vám z neba dával dážď a úrodné časy, a keď vás sýtil pokrmom a vaše srdcia radosťou.“

V Ikónii vošli podobne do židovskej synagógy a hovorili tak, že veľmi mnohí uverili aj spomedzi Židov aj spomedzi Grékov.Ale Židia, ktorí neuverili, vzbúrili a rozdráždili mysle pohanov proti bratom.Predsa strávili tam dlhší čas a neohrozene hovorili o Pánovi, ktorý vydával svedectvo slovu svojej milosti a dával im (moc) činiť znamenia a zázraky svojimi rukami.I rozdvojili sa obyvatelia mesta: jedni boli so Židmi, iní s apoštolmi.Keď sa však pohania a Židia so svojimi poprednými mužmi pripravovali zhanobiť ich a ukameňovať,upozornení na to, utiekli do lykaonských miest: Lystry, Derby a do ich okoliaa tam zvestovali evanjelium. I bol v Lystre muž, nevládny na nohy, chromý od narodenia, ktorý (len) sedel a nikdy nechodil.Ten počúval Pavla, keď hovoril. Pavel sa uprene zahľadel na neho, a keď videl, že verí vo svoje uzdravenie,povedal mu silným hlasom: Postav sa na rovné nohy! I vyskočil a chodil.Keď zástupy videli, čo Pavel urobil, pozdvihli svoj hlas a po lykaonsky povedali: Bohovia sa pripodobnili ľuďom a zostúpili k nám.Barnabáša pomenovali Jupiterom a Pavla, pretože on hovoril, Hermesom.Kňaz Jupiterovho chrámu, ktorý bol pred mestom, priviedol k bránam junce a vence a so zástupmi chcel obetovať.Keď to apoštolovia Barnabáš a Pavel počuli, roztrhli si rúcha a vybehnúc k zástupu hlasno volali:Čo to robíte, mužovia? Aj my sme ľudia vám podobní a zvestujeme vám evanjelium, aby ste sa od tých márností obrátili k živému Bohu, Stvoriteľovi neba a zeme, mora i všetkého, čo je v nich,ktorý v pominulých pokoleniach nechal všetkých pohanov chodiť po ich cestách,hoci sa aj nenechal bez osvedčenia, ale činil dobre, dával vám z neba dažde a úrodné časy a naplňoval vás pokrmom a potešením.