Druhá kroník 24:1-27
Druhá kroník 24:1-27 Slovenský ekumenický preklad s DT knihami (SEBDT)
Joáš mal sedem rokov, keď sa stal kráľom, a štyridsať rokov vládol v Jeruzaleme. Jeho matka pochádzala z Beér-Šeby a volala sa Cibja. Kým kňaz Jojada žil, Joáš robil to, čo Hospodin uznáva za správne. Jojada mu vybral dve ženy, takže splodil synov a dcéry. Neskôr sa Joáš rozhodol obnoviť Hospodinov dom. Zhromaždil kňazov a levitov a prikázal im: „Vyjdite do judských miest a vyberajte od celého Izraela každoročne peniaze na opravu domu svojho Boha. So zbierkou sa poponáhľajte!“ No leviti sa neponáhľali. Kráľ predvolal hlavného kňaza Jojadu a spýtal sa ho: „Prečo si nepožadoval od levitov, aby odvádzali z Judska a Jeruzalema poplatok stanovený Hospodinovým služobníkom Mojžišom a zhromaždením Izraela pre stan svedectva? Veď bezbožnica Atalja a jej synovia vtrhli do Božieho domu a všetky zasvätené dary Hospodinovho domu zneužili pre baalov.“ Na kráľov príkaz zhotovili jednu truhlicu a postavili ju vonku pri bráne Hospodinovho domu. Potom zverejnili po Judsku a Jeruzaleme, aby sa odvádzal Hospodinovi poplatok, ktorý na púšti pre Izrael určil Boží služobník Mojžiš. Všetci hodnostári i všetok ľud radi prispievali a hádzali peniaze do truhlice, kým sa nenaplnila. Vždy, keď kráľ prikázal levitom, preniesli truhlicu na kráľovský dozorný úrad. Keď sa zistilo, že je v nej veľa peňazí, dostavil sa kráľov pisár a zástupca hlavného kňaza, truhlicu vyprázdnili a vrátili na jej miesto. Tak to robili pravidelne a nazbierali veľa peňazí. Kráľ a Jojada ich potom dávali vedúcemu robotníkov, ktorí pracovali v Hospodinovom dome. Na obnove a oprave Hospodinovho domu sa podieľali kamenári, tesári, ako i kováči železa a bronzu. Robotníci sa pustili do práce a dielo ich zásluhou napredovalo. Boží dom uviedli do pôvodného stavu a spevnili ho. Keď boli hotoví, priniesli zvyšok peňazí pred kráľa a Jojadu. Použili ich na vybavenie Hospodinovho domu: na bohoslužobné a obetné predmety, na misy, zlatý a strieborný riad. Kým Jojada žil, v Hospodinovom dome sa pravidelne prinášali spaľované obety. Jojada zostarol a vo vysokom veku zomrel. V čase úmrtia mal stotridsať rokov. Pochovali ho v Dávidovom meste pri kráľoch, lebo urobil veľa dobrého pre Izrael, pre Boha a jeho chrám. Po Jojadovej smrti prišli judskí hodnostári vzdať kráľovi poctu. Kráľ im vyhovel. Nato opustili dom Hospodina, Boha svojich otcov, a slúžili ašerám a modlám. Pre túto ich vinu postihol Boží hnev Judsko a Jeruzalem. Vysielal k nim prorokov, aby ich obracali k Hospodinovi, ale neposlúchli, ani keď im hrozili. Vtedy dal Boží duch vnuknutie Zecharjovi, synovi kňaza Jojadu. Ten sa postavil pred ľud a dohováral mu: „Takto vraví Boh: ‚Prečo prestupujete Hospodinove prikázania? Nebude sa vám dariť, lebo ste opustili Hospodina a on opustí vás.‘“ Vzbúrili sa však proti nemu a na kráľov príkaz ho na nádvorí Hospodinovho domu ukameňovali. Kráľ Joáš zabudol na dobrodenie, ktoré mu preukázal Zecharjov otec Jojada a zavraždil mu syna. Ten, keď umieral, zvolal: „Nech na to Hospodin pohliadne a odplatí!“ Asi o rok vytiahlo proti nemu sýrske vojsko. Vtrhlo do Judska a Jeruzalema, vyhubilo medzi ľudom všetkých jeho hodnostárov a všetku korisť poslali kráľovi do Damasku. Hoci sýrske vojsko prišlo len so skromným počtom mužov, Hospodin im vydal do moci oveľa väčšie vojsko. To preto, že opustili Hospodina, Boha svojich otcov. Tak vykonali súd nad Joášom. Keď od neho odtiahli a zanechali ho ťažko raneného, vzbúrili sa proti nemu vlastní služobníci pre vraždu syna kňaza Jojadu a zabili ho na lôžku. Keď zomrel, pochovali ho v Dávidovom meste, nie však v kráľovských hroboch. Títo sa proti nemu vzbúrili: Zabád, syn Ammónčanky Šimeat, a Jozabád, syn Moábčanky Šimrít. O jeho synoch, o výške ním zavedeného poplatku a o celkovej oprave Božieho domu sú záznamy vo Výklade Knihy kráľov. Po ňom sa stal kráľom jeho syn Amacja.
Druhá kroník 24:1-27 Slovenský ekumenický preklad (SEB)
Joáš mal sedem rokov, keď sa stal kráľom, a štyridsať rokov vládol v Jeruzaleme. Jeho matka pochádzala z Beér-Šeby a volala sa Cibja. Kým kňaz Jojada žil, Joáš robil to, čo Hospodin uznáva za správne. Jojada mu vybral dve ženy, takže splodil synov a dcéry. Neskôr sa Joáš rozhodol obnoviť Hospodinov dom. Zhromaždil kňazov a levitov a prikázal im: „Vyjdite do judských miest a vyberajte od celého Izraela každoročne peniaze na opravu domu svojho Boha. So zbierkou sa poponáhľajte!“ No leviti sa neponáhľali. Kráľ predvolal hlavného kňaza Jojadu a spýtal sa ho: „Prečo si nepožadoval od levitov, aby odvádzali z Judska a Jeruzalema poplatok stanovený Hospodinovým služobníkom Mojžišom a zhromaždením Izraela pre stan svedectva? Veď bezbožnica Atalja a jej synovia vtrhli do Božieho domu a všetky zasvätené dary Hospodinovho domu zneužili pre baalov.“ Na kráľov príkaz zhotovili jednu truhlicu a postavili ju vonku pri bráne Hospodinovho domu. Potom zverejnili po Judsku a Jeruzaleme, aby sa odvádzal Hospodinovi poplatok, ktorý na púšti pre Izrael určil Boží služobník Mojžiš. Všetci hodnostári i všetok ľud radi prispievali a hádzali peniaze do truhlice, kým sa nenaplnila. Vždy, keď kráľ prikázal levitom, preniesli truhlicu na kráľovský dozorný úrad. Keď sa zistilo, že je v nej veľa peňazí, dostavil sa kráľov pisár a zástupca hlavného kňaza, truhlicu vyprázdnili a vrátili na jej miesto. Tak to robili pravidelne a nazbierali veľa peňazí. Kráľ a Jojada ich potom dávali vedúcemu robotníkov, ktorí pracovali v Hospodinovom dome. Na obnove a oprave Hospodinovho domu sa podieľali kamenári, tesári, ako i kováči železa a bronzu. Robotníci sa pustili do práce a dielo ich zásluhou napredovalo. Boží dom uviedli do pôvodného stavu a spevnili ho. Keď boli hotoví, priniesli zvyšok peňazí pred kráľa a Jojadu. Použili ich na vybavenie Hospodinovho domu: na bohoslužobné a obetné predmety, na misy, zlatý a strieborný riad. Kým Jojada žil, v Hospodinovom dome sa pravidelne prinášali spaľované obety. Jojada zostarol a vo vysokom veku zomrel. V čase úmrtia mal stotridsať rokov. Pochovali ho v Dávidovom meste pri kráľoch, lebo urobil veľa dobrého pre Izrael, pre Boha a jeho chrám. Po Jojadovej smrti prišli judskí hodnostári vzdať kráľovi poctu. Kráľ im vyhovel. Nato opustili dom Hospodina, Boha svojich otcov, a slúžili ašerám a modlám. Pre túto ich vinu postihol Boží hnev Judsko a Jeruzalem. Vysielal k nim prorokov, aby ich obracali k Hospodinovi, ale neposlúchli, ani keď im hrozili. Vtedy dal Boží duch vnuknutie Zecharjovi, synovi kňaza Jojadu. Ten sa postavil pred ľud a dohováral mu: „Takto vraví Boh: ‚Prečo prestupujete Hospodinove prikázania? Nebude sa vám dariť, lebo ste opustili Hospodina a on opustí vás.‘“ Vzbúrili sa však proti nemu a na kráľov príkaz ho na nádvorí Hospodinovho domu ukameňovali. Kráľ Joáš zabudol na dobrodenie, ktoré mu preukázal Zecharjov otec Jojada a zavraždil mu syna. Ten, keď umieral, zvolal: „Nech na to Hospodin pohliadne a odplatí!“ Asi o rok vytiahlo proti nemu sýrske vojsko. Vtrhlo do Judska a Jeruzalema, vyhubilo medzi ľudom všetkých jeho hodnostárov a všetku korisť poslali kráľovi do Damasku. Hoci sýrske vojsko prišlo len so skromným počtom mužov, Hospodin im vydal do moci oveľa väčšie vojsko. To preto, že opustili Hospodina, Boha svojich otcov. Tak vykonali súd nad Joášom. Keď od neho odtiahli a zanechali ho ťažko raneného, vzbúrili sa proti nemu vlastní služobníci pre vraždu syna kňaza Jojadu a zabili ho na lôžku. Keď zomrel, pochovali ho v Dávidovom meste, nie však v kráľovských hroboch. Títo sa proti nemu vzbúrili: Zabád, syn Ammónčanky Šimeat, a Jozabád, syn Moábčanky Šimrít. O jeho synoch, o výške ním zavedeného poplatku a o celkovej oprave Božieho domu sú záznamy vo Výklade Knihy kráľov. Po ňom sa stal kráľom jeho syn Amacja.
Druhá kroník 24:1-27 Sväté Písmo - katolícky preklad (SSV)
Joas mal sedem rokov, keď začal kraľovať, a štyridsať rokov kraľoval v Jeruzaleme. Meno jeho matky bolo Sebia z Bersabe. Joas robil po všetky dni kňaza Jojadu, čo sa páči Pánovi. Jojada mu vzal dve ženy, takže sa mu narodili synovia a dcéry. Potom si Joas zaumienil obnoviť Pánov dom. Zhromaždil kňazov a levitov a povedal im: „Vyjdite do júdskych miest a z roka na rok vyberajte od všetkých Izraelitov peniaze na opravu domu svojho Boha. A vy sa priberajte k veci!“ Ale leviti sa nepriberali. Preto kráľ zavolal hlavu, Jojadu, a povedal mu: „Prečo si nenaliehal na levitov, aby doniesli z Júdska a z Jeruzalema dávku, ktorú predpísal Pánov služobník Mojžiš obci Izraela pre stánok zákona?! Lebo zločinná Atalia a jej synovia pokazili Boží dom a zo všetkých, Pánovmu chrámu zasvätených vecí narobili bálov.“ Na kráľov príkaz urobili debnu a umiestnili ju pri bráne Pánovho domu zvonku. Potom vydali v Júdsku a Jeruzaleme ohlas, aby donášali Pánovi dávku, ktorú Izraelitom na púšti predpísal Boží služobník Mojžiš. Všetky kniežatá a všetok ľud sa radovali. Donášali a hádzali do debny až sa naplnila. Z času na čas debnu doniesli, aby ju kráľ prostredníctvom levitov prehliadol, a ak zistili, že je peňazí veľa, prichádzal kráľov pisár a poverenec hlavného kňaza, debnu vyprázdnili a zasa ju zaniesli na jej miesto. Tak robievali deň po deň a nazbierali množstvo peňazí. Kráľ a Jojada ich odovzdali dielovedúcim, ktorí mali dozor pri prácach v Pánovom dome. Oni najímali kamenárov a tesárov na obnovu Pánovho domu, ako aj železiarov a kovorobotníkov na opravu Pánovho domu. Robotníci pracovali a opravy pod ich rukami pokračovali, až uviedli Boží dom do pôvodného stavu a upevnili ho. Keď boli hotoví, zaniesli zvyšok peňazí kráľovi a Jojadovi a on dal za ne urobiť nádoby pre Pánov dom, nádoby na (boho)službu a obety, čaše a zlaté a strieborné nádoby. A po všetky Jojadove dni ustavične prinášali v Pánovom chráme celopaly. Ale Jojada zostarel a zomrel v plnom veku. Keď zomrel, mal stotridsať rokov. Pochovali ho v Dávidovom meste s kráľmi, lebo robil dobro pre Izrael, pre Boha a jeho dom. Po Jojadovej smrti prišli júdske kniežatá, poklonkovali kráľovi a kráľ ich poslúchol. Opustili dom Pána, Boha svojich otcov, a slúžili ašerám a modlám. A tak dopadol hnev na Júdu a Jeruzalem pre toto ich previnenie. Posielal k nim prorokov, aby ich obrátili k Pánovi a napomínali ich, lenže nepočúvali. Vtedy Boží duch odial Zachariáša, syna kňaza Jojadu, i postavil sa pred ľud a povedal mu: „Toto hovorí Pán: Prečo prestupujete Pánove príkazy? Nedarí sa vám! Preto, že ste opustili Pána, on opustil vás.“ Oni sa proti nemu sprisahali a na kráľov rozkaz ho ukameňovali na nádvorí Pánovho domu. Kráľ Joas si nespomenul na dobrodenie, ktoré mu preukázal jeho otec Jojada, ale zavraždil jeho syna. Keď umieral, povedal: „Pán to vidí a pomstí.“ Po uplynutí roku tiahlo proti nemu aramejské vojsko. Prišli do Júdska a Jeruzalema a vyhubili všetky kniežatá ľudu a všetku korisť poslali kráľovi do Damasku. Hoci aramejské vojsko prišlo s malým počtom mužov, Pán im vydal do ruky veľmi veľké vojsko, lebo opustili Pána, Boha svojich otcov. Aj proti Joasovi vyniesli výroky. Keď od neho odišli - a nechali ho v ťažkých chorobách -, sprisahali sa proti nemu jeho sluhovia pre krv syna kňaza Jojadu a zabili ho na jeho lôžku. Zomrel a pochovali ho v Dávidovom meste, ale nepochovali ho v kráľovských hroboch. Títo sa sprisahali proti nemu: Zabad, syn Amončanky Semaaty, a Jozabad, syn Moabčanky Semarity. O jeho synoch, o množstve zbierok za neho a o oprave Božieho domu sa píše vo Výklade Knihy kráľov. Namiesto neho sa stal kráľom jeho syn Amasiáš.
Druhá kroník 24:1-27 Biblia - Evanjelický preklad (SLB)
Jóáš mal sedem rokov, keď sa stal kráľom, a štyridsať rokov kraľoval v Jeruzaleme. Jeho matka sa volala Ciba z Beér-Šeby.Jóáš robil po celý život kňaza Jójádu, čo je správne v očiach Hospodinových.Jójáda mu vybral dve ženy, takže splodil synov a dcéry.Potom si však Jóáš zaumienil obnoviť dom Hospodinov.Zhromaždil kňazov a levítov a povedal im: Vyjdite do judských miest a z roka na rok zbierajte od všetkých Izraelcov peniaze na opravu domu svojho Boha. Poponáhľajte sa však s tým! Ale levíti sa neponáhľali.Nato povolal kráľ hlavného kňaza Jójádu a povedal mu: Prečo si nežiadal od levítov, aby odviedli z Judska a Jeruzalema daň, ktorú Mojžiš, služobník Hospodinov, a zhromaždenie Izraelcov ustanovili pre stánok svedectva?"Veď bezbožná Atalja a jej synovia vtrhli do domu Božieho; všetky dary zasvätené domu Hospodinovmu použila pre baalov."Na kráľov rozkaz urobili jednu truhlicu a dali ju zvonku do brány domu Hospodinovho.Potom rozhlásili po Judsku a Jeruzaleme, aby prinášali Hospodinovi daň, ktorú ustanovil Mojžiš, služobník Boží, Izraelu na púšti.Vtedy sa zaradovali všetky kniežatá i všetok ľud, nosili peniaze a hádzali ich do truhlice, kým sa nenaplnila.Zakaždým, keď kráľ dal levítom preniesť truhlicu na kráľovský dozorný úrad, a keď videli, že je tam veľa peňazí, dostavil sa kráľov pisár a poverenec hlavného kňaza, vyprázdnili truhlicu a odniesli ju späť na miesto. Tak robili dennodenne a nazbierali množstvo peňazí.Kráľ a Jójáda ich potom vydávali tým, ktorí vykonávali práce v dome Hospodinovom. Tí zase najímali kamenárov a tesárov na obnovu domu Hospodinovho, ako i kováčov železa a bronzu na opravu domu Hospodinovho.Robotníci pracovali, tak že opravné práce pod ich rukami napredovali. Dom Boží uviedli do pôvodného stavu a spevnili ho.Keď boli hotoví, odniesli zvyšok peňazí pred kráľa a Jójádu. Z nich narobil náčinie pre dom Hospodinov, náčinie pre službu a obetovanie, panvice na kadenie, zlaté a strieborné predmety. Spaľované obete prinášali do domu Hospodinovho neprestajne po celý Jójádov život. Jójáda však zostarol a sýty vekom zomrel. Keď zomrel, mal stotridsať rokov.Pochovali ho v meste Dávidovom pri kráľoch, pretože v Izraeli konal dobro pre Boha a pre Jeho dom.Po Jójádovej smrti prišli judské kniežatá vzdať poctu kráľovi a on ich vypočul.Potom opustili dom Hospodina, Boha svojich otcov, a slúžili ašéram a modlám. Pre toto ich previnenie postihol Judsko a Jeruzalem hnev.Posielal medzi nich prorokov, aby ich obrátili k Hospodinovi, ale neposlúchli, ani keď ich varovali.Ale Duch Boží nadchol Zecharju, syna kňaza Jójádu, ktorý si zastal pred ľud a povedal mu: Takto vraví Boh: Prečo prestupujete prikázania Hospodinove? Nebude sa vám dobre vodiť. Pretože ste opustili Hospodina, i On opustil vás.Vzbúrili sa však proti nemu a na kráľov rozkaz ho na nádvorí domu Hospodinovho ukameňovali.Kráľ Jóáš si nespomenul na priazeň, ktorú mu preukázal jeho otec Jójáda, a zavraždil mu syna. Keď syn umieral, povedal: Nech Hospodin pohliadne na to a nech to pomstí! Asi o rok vytiahlo proti nemu sýrske vojsko. Prenikli do Judska a Jeruzalema, vyhubili všetky kniežatá ľudu a všetku svoju korisť poslali kráľovi do Damasku.Hoci sýrske vojsko prišlo len s hŕstkou mužov, Hospodin im vydal do rúk veľmi veľké vojsko, pretože opustili Hospodina, Boha svojich otcov. Tak vykonali súd nad Jóášom."Keď od neho odišli, zanechali ho v ťažkej chorobe; vlastní služobníci sa vzbúrili proti nemu pre krv syna kňaza Jójádu a zabili ho na jeho lôžku. Keď zomrel, pochovali ho v meste Dávidovom, nie však v kráľovských hroboch."Proti nemu sa sprisahali: Zábád, syn Ammónčanky Šimeáty, a Józábád, syn Moábky Šimríty.O jeho synoch, o množstve dane za neho a o základnej oprave domu Božieho je napísané vo Výklade knihy kráľov. Miesto neho sa stal kráľom jeho syn Amacja.