Prvá kráľov 21:1-29
Prvá kráľov 21:1-29 Biblia - Evanjelický preklad (SLB)
Po týchto udalostiach sa prihodilo toto: Jezreelský Nábot mal vinicu v Jezreeli pri paláci samárskeho kráľa Achába.Raz povedal Acháb Nábotovi: Daj mi svoju vinicu, bude mi na zeleninovú záhradu. Lebo je blízko pri mojom dome. Ja ti dám miesto nej lepšiu vinicu. Ak sa ti bude páčiť, dám ti v peniazoch, koľko je hodná.Nábot povedal Achábovi: Nech ma Hospodin chráni, ak by som ti mal dať dedičstvo po svojich otcoch.Acháb prišiel domov roztrpčený a nahnevaný pre odpoveď, ktorú mu dal jezreelský Nábot, keď povedal: Nedám ti dedičstvo po svojich otcoch. Ľahol si na lôžko, odvrátil tvár a nechcel nič jesť. Ale jeho manželka Ízebel prišla a povedala mu: Prečo si mysľou inde a nechceš ani jesť?Povedal jej: Zhováral som sa s jezreelským Nábotom a povedal som mu: Daj mi svoju vinicu za peniaze, alebo ak sa ti páči, dám ti za ňu vinicu. On mi však odpovedal: Nedám ti svoju vinicu.Nato mu jeho manželka Ízebel povedala: Ty teraz kraľuješ nad Izraelom! Vstaň, najedz sa a buď dobrej mysle. Ja ti dám vinicu jezreelského Nábota.Potom napísala v Achábovom mene listy, zapečatila ich jeho pečaťou a poslala listy starším a popredným mužom, čo bývali s Nábotom v jeho meste.V listoch písala: Vyhláste pôst a Nábota posaďte na čelo ľudu!Proti nemu posaďte dvoch naničhodných mužov. Tí nech svedčia: Rúhal si sa Bohu aj kráľovi! Potom ho vyveďte a ukameňujte na smrť!Starší a poprední mužovia jeho mesta, ktorí bývali s ním v tom meste, urobili, čo bolo v Ízebelinom posolstve, ako napísala v listoch, ktoré poslala.Vyhlásili pôst a Nábota posadili na čelo ľudu.Keď prišli dvaja naničhodní mužovia, posadili ich oproti nemu. Tí svedčili proti Nábotovi: Nábot sa rúhal Bohu aj kráľovi. Nato ho vyviedli za mesto a ukameňovali na smrť.Ízebele poslali odkaz: Nábota ukameňovali a zomrel.Keď Ízebel počula, že Nábota ukameňovali a že zomrel, povedala Achábovi: Vstaň, zaber vinicu jezreelského Nábota, ktorú ti nechcel dať za peniaze, lebo Nábot už nežije, je mŕtvy.Len čo Acháb počul, že Nábot je mŕtvy, vstal a odobral sa do vinice jezreelského Nábota, aby si ju privlastnil. Vtedy zaznelo slovo Hospodinovo Tišbejskému Eliášovi:Vstaň, choď naproti izraelskému kráľovi Achábovi v Samárii. Práve je v Nábotovej vinici, do ktorej vstúpil, aby ju zabral.Povedz mu: Takto vraví Hospodin: Zavraždil si, a ešte aj dedičstvo zaberáš. Ďalej mu povedz: Takto vraví Hospodin: Na mieste, kde psy lízali Nábotovu krv, psy budú lízať aj tvoju krv.Acháb povedal Eliášovi: Našiel si ma, priateľ môj! On mu odvetil: Našiel, pretože si sa zapredal konať to, čo sa nepáči Hospodinovi.Ajhľa, uvediem na teba pohromu, zmetiem ti potomstvo, vykynožím Achábovi všetkých mužov, a to zajatých i slobodných v Izraeli.Naložím s tvojím domom ako s domom Járobeáma, syna Nebatovho, alebo ako s domom Bašu, syna Achijovho, pretože si ma popudzoval k hnevu a Izrael zviedol k hriechu.Aj Ízebel riekol Hospodin: Psy budú žrať Ízebel v predmestí Jezreela.Kto Achábovi zomrie v meste, toho zožerú psy. Kto mu zomrie na poli, toho zožerú nebeské vtáky. Nebolo veru takého, ako bol Acháb, ktorý sa zapredal páchať to, čo sa Hospodinovi nepáči, k čomu ho zviedla jeho žena Ízebel.Správal sa horšie, keď chodil za modlami, ako to robili Amorejci, ktorých Hospodin zahnal spred Izraelcov. Keď Acháb počul tie slová, roztrhol si šaty, položil si na telo vrecovinu, postil sa, spával vo vrecovine a chodil skľúčený.Vtedy zaznelo Hospodinovo slovo k Tišbejskému Eliášovi:Videl som, že sa Acháb pokoril predo mnou. Pretože sa predo mnou pokoril, neuvediem pohromu za jeho čias, ale za čias jeho syna uvediem pohromu na jeho dom.
Prvá kráľov 21:1-29 Slovenský ekumenický preklad s DT knihami (SEBDT)
Po týchto udalostiach sa stalo toto: Jezreelský Nabót mal vinicu v Jezreeli vedľa paláca samárijského kráľa Achába. Acháb navrhoval Nabótovi: „Prepusť mi svoju vinicu. Hodila by sa mi na zeleninovú záhradu, lebo sa nachádza hneď pri mojom dome. Vymením ti ju za lepšiu alebo, ak by si radšej chcel, vyplatím ti jej kúpnu cenu v hotovosti.“ Nabót však povedal Achábovi: „Chráň ma Hospodin, aby som ti prepustil dedičstvo po svojich otcoch.“ Acháb prišiel domov mrzutý a podráždený pre odpoveď, ktorú mu dal jezreelský Nabót, keď povedal: „Dedičstvo po svojich otcoch ti neprepustím.“ Ľahol si na lôžko, odvrátil tvár a neprijal jedlo. Tu prišla k nemu jeho žena Izebel a spýtala sa ho: „Čo sa stalo, že si mrzutý a nič neješ?“ Odvetil jej: „Ale, mal som rozhovor s jezreelským Nabótom. Navrhol som mu: ‚Prepusť mi svoju vinicu za peniaze alebo, ak sa ti páči, vymením ti ju za inú.‘ On sa však vyjadril: ‚Svoju vinicu ti neprepustím.‘“ Jeho žena Izebel mu povedala: „Nad Izraelom vládneš predsa ty! Vstaň, najedz sa a buď dobrej mysle. Ja sama ti dám vinicu jezreelského Nabóta.“ Potom napísala v Achábovom mene listy, zapečatila ich jeho pečaťou a poslala ich starším a šľachticom, čo bývali s Nabótom v jeho meste. V listoch písala: „Vyhláste pôst a Nabóta posaďte do čela ľudu! Posaďte proti nemu dvoch podliakov. Tí nech dosvedčia, že sa rúhal Bohu i kráľovi. Potom ho vyveďte a kameňujte, kým nezomrie.“ Muži jeho mesta, starší i šľachtici, ktorí bývali s ním v tom meste, vykonali, ako im nariadila Izebel, ako bolo napísané v listoch, ktoré im poslala. Vyhlásili pôst a Nabóta posadili na čelo ľudu. Nato prišli tí dvaja podliaci a zasadli oproti nemu. Verejne svedčili proti Nabótovi, že sa rúhal Bohu i kráľovi. Potom ho vyviedli za mesto a kameňovali ho, kým nezomrel. Izebel odkázali: „Nabót bol ukameňovaný a zomrel.“ Keď sa Izebel dozvedela, že bol Nabót ukameňovaný a zomrel, povedala Achábovi: „Vstaň, zaber vinicu jezreelského Nabóta, ktorú ti nechcel dať za peniaze, lebo Nabót už nežije, je mŕtvy.“ Len čo sa Acháb dopočul, že Nabót je mŕtvy, vstal, odišiel do vinice jezreelského Nabóta a zabral ju. Vtedy oslovil Hospodin tišbejského Eliáša: „Vstaň, zíď, aby si sa stretol s izraelským kráľom Achábom zo Samárie. Je práve v Nabótovej vinici, kam odišiel, aby si ju privlastnil. Povedz mu: ‚Vraždil si a ešte i zaberáš?‘ Ďalej mu povedz: ‚Takto vraví Hospodin: Tam, kde psy lízali Nabótovu krv, budú lízať aj tvoju.‘“ Acháb povedal Eliášovi: „Tak si ma našiel, nepriateľ môj?“ Odpovedal: „Našiel, pretože si sa zapredal a robíš to, čo je zlé pred Hospodinom. ‚Nuž privodím na teba pohromu, zmetiem tvoje potomstvo; tebe, Achábovi, vykynožím všetkých, čo sú mužského rodu, otrokov i slobodných v Izraeli. S tvojím domom naložím ako s domom Jarobeáma, Nebátovho syna, a s domom Bašu, Achijovho syna, za urážku, ktorej sa mi dostalo, a za to, že si na hriech zviedol Izrael.‘ Aj o Izebel sa zmienil Hospodin: ‚Izebel zožerú psy pri hradbách Jezreelu. Keď niekto z Achábovho príbuzenstva zomrie v meste, zožerú ho psy, keď zomrie na poli, rozďobe ho nebeské vtáctvo.‘“ Veru nikto nebol taký zapredanec ako Acháb, aby robil to, čo sa protivilo Hospodinovi. K tomu ho podnecovala jeho žena Izebel. Veľmi odpudivo pôsobil tým, že sa pridržiaval modiel, celkom podľa vzoru Amorejčanov, ktorých Hospodin vyhnal spred Izraelitov. Keď počul Acháb tieto slová, roztrhol si šaty, navliekol si na holé telo vrecovinu, postil sa, spával vo vrecovine a správal sa skrúšene. Tu oslovil Hospodin tišbejského Eliáša: „Videl si, že sa Acháb predo mnou pokoril? Pretože sa predo mnou pokoril, neprivodím tú pohromu za jeho čias, ale za čias jeho syna tak urobím.“
Prvá kráľov 21:1-29 Slovenský ekumenický preklad (SEB)
Po týchto udalostiach sa stalo toto: Jezreelský Nabót mal vinicu v Jezreeli vedľa paláca samárijského kráľa Achába. Acháb navrhoval Nabótovi: „Prepusť mi svoju vinicu. Hodila by sa mi na zeleninovú záhradu, lebo sa nachádza hneď pri mojom dome. Vymením ti ju za lepšiu alebo, ak by si radšej chcel, vyplatím ti jej kúpnu cenu v hotovosti.“ Nabót však povedal Achábovi: „Chráň ma Hospodin, aby som ti prepustil dedičstvo po svojich otcoch.“ Acháb prišiel domov mrzutý a podráždený pre odpoveď, ktorú mu dal jezreelský Nabót, keď povedal: „Dedičstvo po svojich otcoch ti neprepustím.“ Ľahol si na lôžko, odvrátil tvár a neprijal jedlo. Tu prišla k nemu jeho žena Izebel a spýtala sa ho: „Čo sa stalo, že si mrzutý a nič neješ?“ Odvetil jej: „Ale, mal som rozhovor s jezreelským Nabótom. Navrhol som mu: ‚Prepusť mi svoju vinicu za peniaze alebo, ak sa ti páči, vymením ti ju za inú.‘ On sa však vyjadril: ‚Svoju vinicu ti neprepustím.‘“ Jeho žena Izebel mu povedala: „Nad Izraelom vládneš predsa ty! Vstaň, najedz sa a buď dobrej mysle. Ja sama ti dám vinicu jezreelského Nabóta.“ Potom napísala v Achábovom mene listy, zapečatila ich jeho pečaťou a poslala ich starším a šľachticom, čo bývali s Nabótom v jeho meste. V listoch písala: „Vyhláste pôst a Nabóta posaďte do čela ľudu! Posaďte proti nemu dvoch podliakov. Tí nech dosvedčia, že sa rúhal Bohu i kráľovi. Potom ho vyveďte a kameňujte, kým nezomrie.“ Muži jeho mesta, starší i šľachtici, ktorí bývali s ním v tom meste, vykonali, ako im nariadila Izebel, ako bolo napísané v listoch, ktoré im poslala. Vyhlásili pôst a Nabóta posadili na čelo ľudu. Nato prišli tí dvaja podliaci a zasadli oproti nemu. Verejne svedčili proti Nabótovi, že sa rúhal Bohu i kráľovi. Potom ho vyviedli za mesto a kameňovali ho, kým nezomrel. Izebel odkázali: „Nabót bol ukameňovaný a zomrel.“ Keď sa Izebel dozvedela, že bol Nabót ukameňovaný a zomrel, povedala Achábovi: „Vstaň, zaber vinicu jezreelského Nabóta, ktorú ti nechcel dať za peniaze, lebo Nabót už nežije, je mŕtvy.“ Len čo sa Acháb dopočul, že Nabót je mŕtvy, vstal, odišiel do vinice jezreelského Nabóta a zabral ju. Vtedy oslovil Hospodin tišbejského Eliáša: „Vstaň, zíď, aby si sa stretol s izraelským kráľom Achábom zo Samárie. Je práve v Nabótovej vinici, kam odišiel, aby si ju privlastnil. Povedz mu: ‚Vraždil si a ešte i zaberáš?‘ Ďalej mu povedz: ‚Takto vraví Hospodin: Tam, kde psy lízali Nabótovu krv, budú lízať aj tvoju.‘“ Acháb povedal Eliášovi: „Tak si ma našiel, nepriateľ môj?“ Odpovedal: „Našiel, pretože si sa zapredal a robíš to, čo je zlé pred Hospodinom. ‚Nuž privodím na teba pohromu, zmetiem tvoje potomstvo; tebe, Achábovi, vykynožím všetkých, čo sú mužského rodu, otrokov i slobodných v Izraeli. S tvojím domom naložím ako s domom Jarobeáma, Nebátovho syna, a s domom Bašu, Achijovho syna, za urážku, ktorej sa mi dostalo, a za to, že si na hriech zviedol Izrael.‘ Aj o Izebel sa zmienil Hospodin: ‚Izebel zožerú psy pri hradbách Jezreelu. Keď niekto z Achábovho príbuzenstva zomrie v meste, zožerú ho psy, keď zomrie na poli, rozďobe ho nebeské vtáctvo.‘“ Veru nikto nebol taký zapredanec ako Acháb, aby robil to, čo sa protivilo Hospodinovi. K tomu ho podnecovala jeho žena Izebel. Veľmi odpudivo pôsobil tým, že sa pridržiaval modiel, celkom podľa vzoru Amorejčanov, ktorých Hospodin vyhnal spred Izraelitov. Keď počul Acháb tieto slová, roztrhol si šaty, navliekol si na holé telo vrecovinu, postil sa, spával vo vrecovine a správal sa skrúšene. Tu oslovil Hospodin tišbejského Eliáša: „Videl si, že sa Acháb predo mnou pokoril? Pretože sa predo mnou pokoril, neprivodím tú pohromu za jeho čias, ale za čias jeho syna tak urobím.“
Prvá kráľov 21:1-29 Sväté Písmo - katolícky preklad (SSV)
Po týchto udalostiach sa stalo toto: Jezraelský Nabot mal vinicu, ktorá bola v Jezraeli, v susedstve paláca samarijského kráľa Achaba. Achab povedal Nabotovi: „Daj mi svoju vinicu, bude mi na zeleninovú záhradu, lebo je tesne vedľa môjho domu. Dám ti za ňu lepšiu vinicu. Alebo ak sa ti viac páči, dám ti za ňu v peniazoch, koľko je hodna.“ Nabot odpovedal Achabovi: „Božechráň, aby som ti dal dedičstvo po svojich otcoch!“ Achab išiel domov mrzutý a nahnevaný pre slovo, ktoré mu povedal jezraelský Nabot: „Nedám ti dedičstvo po svojich otcoch!“ Hodil sa na lôžko, odvrátil si tvár a nechcel nič jesť. Nato prišla k nemu jeho žena Jezabel a spýtala sa ho: „Prečo ti je duch taký zronený a nechceš jesť?“ Odpovedal jej: „Hovoril som s jezraelským Nabotom a povedal som mu: Daj mi svoju vinicu za peniaze, alebo ak chceš, dám ti za ňu vinicu. On však odpovedal: »Nedám ti svoju vinicu.«“ Jeho žena Jezabel mu na to povedala: „Máš ty ale moc nad Izraelom! Vstaň, jedz a rozveseľ sa, ja ti zaopatrím vinicu jezraelského Nabota.“ Potom napísala v mene Achaba list, udrela naň jeho pečať a poslala list starším a predstaveným jeho mesta, ktorí bývali s Nabotom. V liste napísala toto: „Vyhláste pôst a Nabota posaďte na popredné miesto medzi ľud! Oproti nemu posaďte dvoch mužov, vyvrheľov. Oni nech dosvedčia: »Rúhal sa Bohu a kráľovi.« Potom ho vyveďte a ukameňujte, nech zomrie!“ Jeho spoluobčania, starší a predstavení, ktorí bývali v jeho meste, urobili tak, ako im odkázala Jezabel, ako bolo napísané v liste, ktorý im poslala. Vyhlásili pôst a Nabota posadili na popredné miesto medzi ľudom. Priviedli tých dvoch mužov, vyvrheľov, posadili ich oproti nemu, a tí vyvrheli dosvedčili Nabotovi pred ľudom: „Nabot sa rúhal Bohu a kráľovi!“ I vyviedli ho za mesto a ukameňovali ho tak, že zomrel. Potom poslali Jezabel odkaz: „Nabota ukameňovali, je mŕtvy.“ Keď Jezabel počula, že Nabota ukameňovali a je mŕtvy, povedala Jezabel Achabovi: „Vstaň a zmocni sa vinice jezraelského Nabota, ktorú sa ti zdráhal dať za peniaze, lebo Nabot nežije, zomrel.“ Keď Achab počul, že Nabot je mŕtvy, zobral sa a šiel dolu do vinice jezraelského Nabota, aby sa jej zmocnil. Vtedy Boh oslovil Tesbana Eliáša: „Vstaň a choď v ústrety izraelskému kráľovi Achabovi, ktorý je v Samárii. Je práve v Nabotovej vinici. Zišiel do nej, aby sa jej zmocnil. Povedz mu: »Toto hovorí Pán: Vraždil si a zmocnil si sa dedičstva!« Povedz mu toto: »Na mieste, kde psy lízali Nabotovu krv, budú lízať aj tvoju krv.«“ Achab povedal Eliášovi: „Našiel si ma, nepriateľ?!“ Odpovedal: „Našiel, lebo si sa zapredal robiť, čo sa Pánovi nepáči. Hľa, ja privediem na teba nešťastie. Pozametám za tebou a vyhubím v Izraeli z Achaba všetko, čo je rodu mužského, otroka i slobodného. S tvojím rodom naložím, ako som naložil s rodom Nabatovho syna Jeroboama a s rodom Ahiášovho syna Básu pre dráždenie, ktorým si ma popudzoval, a preto, že si zviedol na hriech Izrael. Ale aj o Jezabel hovorí Pán: »Psy budú žrať Jezabel na jezraelskom poli. Kto z Achaba zomrie v meste, zožerú ho psy, a kto zomrie na poli, zožerie ho nebeské vtáctvo.«“ Lenže naozaj nebolo nikoho, kto by sa bol zapredal ako Achab robiť, čo sa Pánovi nepáči, lebo ho na to navádzala jeho žena Jezabel. Konal veľmi ohavne, keď chodil za modlami celkom tak, ako robili Amorejčania, ktorých Pán vyhnal spred synov Izraela. Keď Achab počul tieto slová, roztrhol si rúcho, na telo si obliekol vrecovinu a postil sa; spal vo vrecovine a chodil skľúčený. Vtedy Pán oslovil Tesbana Eliáša: „Videl si, ako sa Achab predo mnou pokoril? Pretože sa pokoril predo mnou, neprivediem nešťastie za jeho života. Za dní jeho syna privediem nešťastie na jeho dom!“
Prvá kráľov 21:1-29 Biblia - Evanjelický preklad (SLB)
Po týchto udalostiach sa prihodilo toto: Jezreelský Nábot mal vinicu v Jezreeli pri paláci samárskeho kráľa Achába.Raz povedal Acháb Nábotovi: Daj mi svoju vinicu, bude mi na zeleninovú záhradu. Lebo je blízko pri mojom dome. Ja ti dám miesto nej lepšiu vinicu. Ak sa ti bude páčiť, dám ti v peniazoch, koľko je hodná.Nábot povedal Achábovi: Nech ma Hospodin chráni, ak by som ti mal dať dedičstvo po svojich otcoch.Acháb prišiel domov roztrpčený a nahnevaný pre odpoveď, ktorú mu dal jezreelský Nábot, keď povedal: Nedám ti dedičstvo po svojich otcoch. Ľahol si na lôžko, odvrátil tvár a nechcel nič jesť. Ale jeho manželka Ízebel prišla a povedala mu: Prečo si mysľou inde a nechceš ani jesť?Povedal jej: Zhováral som sa s jezreelským Nábotom a povedal som mu: Daj mi svoju vinicu za peniaze, alebo ak sa ti páči, dám ti za ňu vinicu. On mi však odpovedal: Nedám ti svoju vinicu.Nato mu jeho manželka Ízebel povedala: Ty teraz kraľuješ nad Izraelom! Vstaň, najedz sa a buď dobrej mysle. Ja ti dám vinicu jezreelského Nábota.Potom napísala v Achábovom mene listy, zapečatila ich jeho pečaťou a poslala listy starším a popredným mužom, čo bývali s Nábotom v jeho meste.V listoch písala: Vyhláste pôst a Nábota posaďte na čelo ľudu!Proti nemu posaďte dvoch naničhodných mužov. Tí nech svedčia: Rúhal si sa Bohu aj kráľovi! Potom ho vyveďte a ukameňujte na smrť!Starší a poprední mužovia jeho mesta, ktorí bývali s ním v tom meste, urobili, čo bolo v Ízebelinom posolstve, ako napísala v listoch, ktoré poslala.Vyhlásili pôst a Nábota posadili na čelo ľudu.Keď prišli dvaja naničhodní mužovia, posadili ich oproti nemu. Tí svedčili proti Nábotovi: Nábot sa rúhal Bohu aj kráľovi. Nato ho vyviedli za mesto a ukameňovali na smrť.Ízebele poslali odkaz: Nábota ukameňovali a zomrel.Keď Ízebel počula, že Nábota ukameňovali a že zomrel, povedala Achábovi: Vstaň, zaber vinicu jezreelského Nábota, ktorú ti nechcel dať za peniaze, lebo Nábot už nežije, je mŕtvy.Len čo Acháb počul, že Nábot je mŕtvy, vstal a odobral sa do vinice jezreelského Nábota, aby si ju privlastnil. Vtedy zaznelo slovo Hospodinovo Tišbejskému Eliášovi:Vstaň, choď naproti izraelskému kráľovi Achábovi v Samárii. Práve je v Nábotovej vinici, do ktorej vstúpil, aby ju zabral.Povedz mu: Takto vraví Hospodin: Zavraždil si, a ešte aj dedičstvo zaberáš. Ďalej mu povedz: Takto vraví Hospodin: Na mieste, kde psy lízali Nábotovu krv, psy budú lízať aj tvoju krv.Acháb povedal Eliášovi: Našiel si ma, priateľ môj! On mu odvetil: Našiel, pretože si sa zapredal konať to, čo sa nepáči Hospodinovi.Ajhľa, uvediem na teba pohromu, zmetiem ti potomstvo, vykynožím Achábovi všetkých mužov, a to zajatých i slobodných v Izraeli.Naložím s tvojím domom ako s domom Járobeáma, syna Nebatovho, alebo ako s domom Bašu, syna Achijovho, pretože si ma popudzoval k hnevu a Izrael zviedol k hriechu.Aj Ízebel riekol Hospodin: Psy budú žrať Ízebel v predmestí Jezreela.Kto Achábovi zomrie v meste, toho zožerú psy. Kto mu zomrie na poli, toho zožerú nebeské vtáky. Nebolo veru takého, ako bol Acháb, ktorý sa zapredal páchať to, čo sa Hospodinovi nepáči, k čomu ho zviedla jeho žena Ízebel.Správal sa horšie, keď chodil za modlami, ako to robili Amorejci, ktorých Hospodin zahnal spred Izraelcov. Keď Acháb počul tie slová, roztrhol si šaty, položil si na telo vrecovinu, postil sa, spával vo vrecovine a chodil skľúčený.Vtedy zaznelo Hospodinovo slovo k Tišbejskému Eliášovi:Videl som, že sa Acháb pokoril predo mnou. Pretože sa predo mnou pokoril, neuvediem pohromu za jeho čias, ale za čias jeho syna uvediem pohromu na jeho dom.