Prvá kráľov 2:1-46
Prvá kráľov 2:1-46 Slovenský ekumenický preklad s DT knihami (SEBDT)
Keď sa blížil čas Dávidovej smrti, prikázal svojmu synovi Šalamúnovi: „Odchádzam ako každý pozemšťan. Ty však buď silný a zmužilý! Zachovávaj povinnosti voči svojmu Bohu, Hospodinovi. Kráčaj po jeho cestách a dodržiavaj jeho ustanovenia, prikázania, právne predpisy a napomenutia tak, ako sú napísané v Mojžišovom zákone, potom budeš mať úspech v každom diele a všade, kam sa pohneš. Tak splní Hospodin svoj sľub, ktorý mi dal: ‚Ak budú tvoji synovia dbať na spôsob svojho života a budú verne chodiť predo mnou celým srdcom a celou dušou, budeš mať vždy niekoho na tróne Izraela.‘ Sám vieš, čo mi vyviedol Cerujin syn Joáb, ako sa zachoval k dvom veliteľom izraelských vojsk: k Nérovmu synovi Abnérovi a k Jeterovmu synovi Amasovi. Zavraždil ich a v mieri sa dopustil vojnového krviprelievania, čím si poškvrnil bedrový opasok i obuv na nohách. Riaď sa vlastnou múdrosťou, no nedovoľ mu v pokojnej starobe zostúpiť do podsvetia. K synom Gileádčana Barzillaja sa správaj láskavo. Nech sú tvojimi spolustolovníkmi, lebo oni sa zachovali podobne voči mne, keď som bol na úteku pred tvojím bratom Absolónom. Je tu s tebou i Šimei, syn Benjamínovca Geru z Bachurímu. Ten ma zahrnul strašnými kliatbami vtedy, keď som sa uberal do Machanajimu. Potom ma prišiel vítať k Jordánu. Musel som mu prisahať na Hospodina: ‚Nedám ťa sťať mečom.‘ Teraz ho však nenechaj bez trestu. Pretože si múdry muž, nájdeš spôsob, ako ho odpratať s krvavými šedinami do podsvetia.“ Potom sa Dávid uložil k svojim predkom a pochovali ho v Dávidovom meste. Dávid vládol nad Izraelom štyridsať rokov, a to v Hebrone sedem rokov a v Jeruzaleme tridsaťtri rokov. Šalamún zasadol na trón svojho otca Dávida a jeho kráľovstvo sa veľmi upevnilo. Raz navštívil Chaggítin syn Adonija Šalamúnovu matku Batšebu. Tá sa ho spýtala: „Prichádzaš v pokoji?“ On odvetil: „V pokoji.“ Pokračoval: „Mám k tebe prosbu.“ Ona povedala: „Hovor!“ On na to: „Vieš to i sama, že kráľovstvo malo patriť mne a že mňa uznával celý Izrael za kráľa. Kráľovstvo sa však odvrátilo odo mňa a pripadlo môjmu bratovi, lebo ho dostal od Hospodina. Mám teda k tebe jedinú prosbu, neodmietni ma!“ Ona povedala: „Hovor!“ On na to: „Prihovor sa u kráľa Šalamúna, iste ťa neodmietne, aby mi dal Šunémčanku Abišag za ženu.“ Batšeba mu odvetila: „Dobre, prihovorím sa za teba u kráľa.“ Keď prišla Batšeba ku kráľovi Šalamúnovi prihovoriť sa za Adoniju, kráľ ju uvítal a poklonil sa jej. Potom sa posadil na trón a ponúkol kreslo kráľovskej matke, takže mu sedela po pravici. „Mám k tebe jedinú skromnú prosbu, neodmietni ma!“ Kráľ jej povedal: „Len ju vyslov, matka moja, neodmietnem ťa.“ Povedala: „Nech dajú Šunémčanku Abišag za ženu tvojmu bratovi Adonijovi.“ Kráľ Šalamún svojej matke odpovedal: „Prečo žiadaš pre Adoniju len Šunémčanku Abišag? Žiadaj preňho i kráľovstvo, veď je mojím starším bratom a s ním je kňaz Ebjatár a Cerujin syn Joáb.“ Kráľ Šalamún prisahal na Hospodina: „Nech ma Boh prísne potresce, ak Adonija za túto žiadosť nezaplatí svojím životom. Akože žije Hospodin, ktorý ma pevne dosadil na trón môjho otca Dávida a ktorý mi podľa svojho prísľubu vybudoval dom, Adonija musí ešte dnes zomrieť.“ Kráľ Šalamún tým poveril Jojadovho syna Benaju, ktorý Adoniju zabil. Kňazovi Ebjatárovi kráľ povedal: „Odíď na svoje polia do Anatótu, lebo ti hrozí smrť. Dnes ťa však nedám sťať, lebo si nosil archu Pána, Hospodina, pred mojím otcom Dávidom a znášal si všetko, čo on.“ Tak znemožnil Šalamún Ebjatárovi byť kňazom Hospodina. Splnilo sa slovo Hospodina, ktoré vyriekol proti Eliho domu v Šile. Správa o tom sa dostala k Joábovi. Joáb sa totiž stal stúpencom Adoniju, aj keď Absolónovým stúpencom nebol. Utiekol k Hospodinovmu stanu a chytil sa rohov oltára. Kráľovi Šalamúnovi oznámili, že Joáb utiekol k Hospodinovmu stanu a že je práve pri oltári. Šalamún dal Jojadovmu synovi Benajovi príkaz: „Choď, zabi ho!“ Nato Benaja odišiel k Hospodinovmu stanu a povedal Joábovi: „Na kráľov rozkaz vyjdi von!“ On však odvetil: „Nie, tu chcem umrieť.“ Benaja oznámil kráľovi, čo povedal Joáb. Kráľ mu povedal: „Urob mu podľa jeho želania, zabi ho tam a pochovaj ho! Tak snímeš zo mňa a z mojej rodiny nevinnú krv, ktorú prelial Joáb. Ním preliatu krv nech Hospodin uvalí na jeho hlavu, pretože zabil dvoch spravodlivejších a lepších mužov, než bol on. Bez vedomia môjho otca Dávida zavraždil mečom Nérovho syna Abnéra, veliteľa izraelského vojska, a Jeterovho syna Amasu, veliteľa judského vojska. Ich krv nech trvalo padne na hlavu Joába a na hlavu jeho potomstva. Avšak Dávid, jeho potomstvo, jeho dom a jeho trón nech dostanú stály pokoj od Hospodina.“ Nato odišiel Jojadov syn Benaja, udrel ho a usmrtil. Potom ho pochovali v jeho dome na púšti. Miesto neho ustanovil kráľ nad vojskom Jojadovho syna Benaju a kňaza Cadóka kráľ ustanovil na miesto Ebjatára. Potom si dal kráľ predvolať Šimeiho. Povedal mu: „Postav si v Jeruzaleme dom, tam bývaj a nikam sa odtiaľ nehni! Pamätaj, ak by si sa niekedy vzdialil a prekročil potok Kidrón, určite zomrieš! Sám si budeš na vine.“ Šimei odpovedal kráľovi: „Slovo, ktoré si vyriekol, môj pán a kráľ, je dobré. Tvoj služobník sa ním bude riadiť.“ Tak sa Šimei zdržiaval dlhší čas v Jeruzaleme. Po troch rokoch ušli Šimeimu dvaja sluhovia ku gatskému kráľovi Achíšovi, Maachovmu synovi. Šimeimu oznámili: „Tvoji sluhovia sú v Gate.“ Šimei vstal, osedlal si osla a odišiel do Gatu k Achíšovi hľadať svojich sluhov. Šimei odišiel a priviedol si z Gatu sluhov. Šalamúnovi oznámili, že Šimei odišiel z Jeruzalema do Gatu a vrátil sa. Kráľ si dal predvolať Šimeiho a povedal mu: „Neprisahal som na Hospodina a nedal som ti výstrahu: ‚Ak by si sa niekedy vzdialil, niekam odišiel, pamätaj si, že ťa určite stihne smrť?!‘ Ty si na to odpovedal: ‚Slovo, ktoré som počul, je dobré.‘ Prečo si teda nedodržal prísahu na Hospodina a príkaz, ktorý som ti dal?“ Kráľ Šimeimu ešte vyčítal: „Uvedomuješ si všetko to zlo, ktoré si vedome napáchal na mojom otcovi Dávidovi? Hospodin obrátil všetko to zlo na tvoju hlavu. Kráľ Šalamún však bude požehnaný a Dávidov trón zostane pred Hospodinom trvalo pevný.“ Kráľ potom prikázal Jojadovmu synovi Benajovi, ten šiel, udrel ho, takže zomrel. Tak sa kráľovstvo pod vládou Šalamúna upevnilo.
Prvá kráľov 2:1-46 Slovenský ekumenický preklad (SEB)
Keď sa blížil čas Dávidovej smrti, prikázal svojmu synovi Šalamúnovi: „Odchádzam ako každý pozemšťan. Ty však buď silný a zmužilý! Zachovávaj povinnosti voči svojmu Bohu, Hospodinovi. Kráčaj po jeho cestách a dodržiavaj jeho ustanovenia, prikázania, právne predpisy a napomenutia tak, ako sú napísané v Mojžišovom zákone, potom budeš mať úspech v každom diele a všade, kam sa pohneš. Tak splní Hospodin svoj sľub, ktorý mi dal: ‚Ak budú tvoji synovia dbať na spôsob svojho života a budú verne chodiť predo mnou celým srdcom a celou dušou, budeš mať vždy niekoho na tróne Izraela.‘ Sám vieš, čo mi vyviedol Cerujin syn Joáb, ako sa zachoval k dvom veliteľom izraelských vojsk: k Nérovmu synovi Abnérovi a k Jeterovmu synovi Amasovi. Zavraždil ich a v mieri sa dopustil vojnového krviprelievania, čím si poškvrnil bedrový opasok i obuv na nohách. Riaď sa vlastnou múdrosťou, no nedovoľ mu v pokojnej starobe zostúpiť do podsvetia. K synom Gileádčana Barzillaja sa správaj láskavo. Nech sú tvojimi spolustolovníkmi, lebo oni sa zachovali podobne voči mne, keď som bol na úteku pred tvojím bratom Absolónom. Je tu s tebou i Šimei, syn Benjamínovca Geru z Bachurímu. Ten ma zahrnul strašnými kliatbami vtedy, keď som sa uberal do Machanajimu. Potom ma prišiel vítať k Jordánu. Musel som mu prisahať na Hospodina: ‚Nedám ťa sťať mečom.‘ Teraz ho však nenechaj bez trestu. Pretože si múdry muž, nájdeš spôsob, ako ho odpratať s krvavými šedinami do podsvetia.“ Potom sa Dávid uložil k svojim predkom a pochovali ho v Dávidovom meste. Dávid vládol nad Izraelom štyridsať rokov, a to v Hebrone sedem rokov a v Jeruzaleme tridsaťtri rokov. Šalamún zasadol na trón svojho otca Dávida a jeho kráľovstvo sa veľmi upevnilo. Raz navštívil Chaggítin syn Adonija Šalamúnovu matku Batšebu. Tá sa ho spýtala: „Prichádzaš v pokoji?“ On odvetil: „V pokoji.“ Pokračoval: „Mám k tebe prosbu.“ Ona povedala: „Hovor!“ On na to: „Vieš to i sama, že kráľovstvo malo patriť mne a že mňa uznával celý Izrael za kráľa. Kráľovstvo sa však odvrátilo odo mňa a pripadlo môjmu bratovi, lebo ho dostal od Hospodina. Mám teda k tebe jedinú prosbu, neodmietni ma!“ Ona povedala: „Hovor!“ On na to: „Prihovor sa u kráľa Šalamúna, iste ťa neodmietne, aby mi dal Šunémčanku Abišag za ženu.“ Batšeba mu odvetila: „Dobre, prihovorím sa za teba u kráľa.“ Keď prišla Batšeba ku kráľovi Šalamúnovi prihovoriť sa za Adoniju, kráľ ju uvítal a poklonil sa jej. Potom sa posadil na trón a ponúkol kreslo kráľovskej matke, takže mu sedela po pravici. „Mám k tebe jedinú skromnú prosbu, neodmietni ma!“ Kráľ jej povedal: „Len ju vyslov, matka moja, neodmietnem ťa.“ Povedala: „Nech dajú Šunémčanku Abišag za ženu tvojmu bratovi Adonijovi.“ Kráľ Šalamún svojej matke odpovedal: „Prečo žiadaš pre Adoniju len Šunémčanku Abišag? Žiadaj preňho i kráľovstvo, veď je mojím starším bratom a s ním je kňaz Ebjatár a Cerujin syn Joáb.“ Kráľ Šalamún prisahal na Hospodina: „Nech ma Boh prísne potresce, ak Adonija za túto žiadosť nezaplatí svojím životom. Akože žije Hospodin, ktorý ma pevne dosadil na trón môjho otca Dávida a ktorý mi podľa svojho prísľubu vybudoval dom, Adonija musí ešte dnes zomrieť.“ Kráľ Šalamún tým poveril Jojadovho syna Benaju, ktorý Adoniju zabil. Kňazovi Ebjatárovi kráľ povedal: „Odíď na svoje polia do Anatótu, lebo ti hrozí smrť. Dnes ťa však nedám sťať, lebo si nosil archu Pána, Hospodina, pred mojím otcom Dávidom a znášal si všetko, čo on.“ Tak znemožnil Šalamún Ebjatárovi byť kňazom Hospodina. Splnilo sa slovo Hospodina, ktoré vyriekol proti Eliho domu v Šile. Správa o tom sa dostala k Joábovi. Joáb sa totiž stal stúpencom Adoniju, aj keď Absolónovým stúpencom nebol. Utiekol k Hospodinovmu stanu a chytil sa rohov oltára. Kráľovi Šalamúnovi oznámili, že Joáb utiekol k Hospodinovmu stanu a že je práve pri oltári. Šalamún dal Jojadovmu synovi Benajovi príkaz: „Choď, zabi ho!“ Nato Benaja odišiel k Hospodinovmu stanu a povedal Joábovi: „Na kráľov rozkaz vyjdi von!“ On však odvetil: „Nie, tu chcem umrieť.“ Benaja oznámil kráľovi, čo povedal Joáb. Kráľ mu povedal: „Urob mu podľa jeho želania, zabi ho tam a pochovaj ho! Tak snímeš zo mňa a z mojej rodiny nevinnú krv, ktorú prelial Joáb. Ním preliatu krv nech Hospodin uvalí na jeho hlavu, pretože zabil dvoch spravodlivejších a lepších mužov, než bol on. Bez vedomia môjho otca Dávida zavraždil mečom Nérovho syna Abnéra, veliteľa izraelského vojska, a Jeterovho syna Amasu, veliteľa judského vojska. Ich krv nech trvalo padne na hlavu Joába a na hlavu jeho potomstva. Avšak Dávid, jeho potomstvo, jeho dom a jeho trón nech dostanú stály pokoj od Hospodina.“ Nato odišiel Jojadov syn Benaja, udrel ho a usmrtil. Potom ho pochovali v jeho dome na púšti. Miesto neho ustanovil kráľ nad vojskom Jojadovho syna Benaju a kňaza Cadóka kráľ ustanovil na miesto Ebjatára. Potom si dal kráľ predvolať Šimeiho. Povedal mu: „Postav si v Jeruzaleme dom, tam bývaj a nikam sa odtiaľ nehni! Pamätaj, ak by si sa niekedy vzdialil a prekročil potok Kidrón, určite zomrieš! Sám si budeš na vine.“ Šimei odpovedal kráľovi: „Slovo, ktoré si vyriekol, môj pán a kráľ, je dobré. Tvoj služobník sa ním bude riadiť.“ Tak sa Šimei zdržiaval dlhší čas v Jeruzaleme. Po troch rokoch ušli Šimeimu dvaja sluhovia ku gatskému kráľovi Achíšovi, Maachovmu synovi. Šimeimu oznámili: „Tvoji sluhovia sú v Gate.“ Šimei vstal, osedlal si osla a odišiel do Gatu k Achíšovi hľadať svojich sluhov. Šimei odišiel a priviedol si z Gatu sluhov. Šalamúnovi oznámili, že Šimei odišiel z Jeruzalema do Gatu a vrátil sa. Kráľ si dal predvolať Šimeiho a povedal mu: „Neprisahal som na Hospodina a nedal som ti výstrahu: ‚Ak by si sa niekedy vzdialil, niekam odišiel, pamätaj si, že ťa určite stihne smrť?!‘ Ty si na to odpovedal: ‚Slovo, ktoré som počul, je dobré.‘ Prečo si teda nedodržal prísahu na Hospodina a príkaz, ktorý som ti dal?“ Kráľ Šimeimu ešte vyčítal: „Uvedomuješ si všetko to zlo, ktoré si vedome napáchal na mojom otcovi Dávidovi? Hospodin obrátil všetko to zlo na tvoju hlavu. Kráľ Šalamún však bude požehnaný a Dávidov trón zostane pred Hospodinom trvalo pevný.“ Kráľ potom prikázal Jojadovmu synovi Benajovi, ten šiel, udrel ho, takže zomrel. Tak sa kráľovstvo pod vládou Šalamúna upevnilo.
Prvá kráľov 2:1-46 Sväté Písmo - katolícky preklad (SSV)
Keď sa blížili dni Dávidovej smrti, dal svojmu synovi Šalamúnovi tieto príkazy: „Ja idem cestou, ktorou ide celý svet; buď silný a vzmuž sa! Zachovávaj, čo žiada Pán, tvoj Boh, kráčaj jeho cestami, zachovávaj jeho zákony, príkazy, práva a nariadenia, ako je napísané v Mojžišovom zákone, aby si mal úspech vo všetkom, čo podnikneš, a všade, kde sa obrátiš. Aby Pán splnil slovo, ktoré o mne povedal: »Ak si tvoji synovia budú dávať pozor na svojej ceste a celým srdcom i celou dušou budú verne kráčať predo mnou,« povedal, »nebude nikdy nik z tvojich odstránený z trónu Izraela.« Potom vieš sám, čo mi urobil Joab, syn Sarvie, čo urobil dvom veliteľom izraelského vojska, Nérovmu synovi Abnerovi a Jeterovmu synovi Amasovi, že ich zabil a v čase mieru vylieval krv ako za vojny a nevinnou krvou poškvrnil opasok, ktorý mám na páse, a obuv, ktorú mám na nohách. Urob podľa svojho uváženia, ale nedopusť, aby jeho šediny zostúpili pokojne do podsvetia! Synom Galaádčana Berzelaiho preukazuj blahosklonnosť, nech sú medzi tvojimi stolovými spoločníkmi, lebo práve takto mi vyšli v ústrety, keď som bol na úteku pred tvojím bratom Absolónom. Potom máš blízko seba Semeiho, syna Benjamínca Geru z Bahurim. On vrhal na mňa najtvrdšiu kliatbu, keď som išiel do Mahanaimu. Potom mi prišiel v ústrety k Jordánu; vtedy som sa mu zaprisahal na Pána: »Nezabijem ťa mečom!« Ale ty ho nenechaj bez trestu; veď si múdry človek, vieš, ako máš s ním naložiť, aby si jeho šediny skrvavené sprevadil do podsvetia.“ Potom sa Dávid uložil k svojim otcom a pochovali ho v Dávidovom meste. Čas, ktorý Dávid kraľoval nad Izraelom, je štyridsať rokov. V Hebrone kraľoval sedem rokov a v Jeruzaleme kraľoval tridsaťtri rokov. Šalamún nastúpil na trón svojho otca Dávida a jeho kráľovstvo sa veľmi upevnilo. Vtedy prišiel Hagitin syn Adoniáš za Šalamúnovou matkou Betsabe. Ona sa spýtala: „Znamená tvoj príchod dobro?“ Odpovedal: „Dobro.“ Potom povedal: „Chcel by som ti niečo povedať.“ Odpovedala: „Hovor!“ A on vravel: „Ty vieš, že mne patrilo kráľovstvo a celý Izrael čakal, že ja budem kráľom. Potom mi kráľovstvo uniklo a pripadlo môjmu bratovi, pretože mu ho určil Pán. Teraz však mám k tebe len jedinú prosbu, neodmietni ma!“ Povedala mu: „Hovor!“ I povedal: „Prihovor sa u kráľa Šalamúna - veď teba neodmietne -, aby mi dal za manželku Sunamitku Abisagu.“ Betsabe mu odpovedala: „Dobre, prihovorím sa za teba u kráľa.“ Potom Betsabe vošla ku kráľovi Šalamúnovi prihovoriť sa u neho za Adoniáša. Kráľ jej vstal v ústrety, uklonil sa jej a sadol si na trón. Pre kráľovu matku postavili trón, posadila sa mu po pravici a vravela: „Jedinú maličkú prosbu mám k tebe, neodmietni ma!“ Kráľ jej povedal: „Žiadaj si, matka, neodmietnem ťa!“ I povedala: „Nech dostane Sunamitku Abisagu tvoj brat Adoniáš za manželku!“ Kráľ Šalamún povedal svojej matke: „Prečo ty žiadaš pre Adoniáša Sunamitku Abisagu? Žiadaj pre neho hneď kráľovstvo! Veď je mojím starším bratom a s ním drží kňaz Abiatar a Joab, syn Sarvie!“ Potom sa kráľ Šalamún zaprisahal na Pána: „Toto nech mi urobí Boh a toto nech mi pridá, že sa Adoniáš touto rečou vyslovil proti vlastnému životu. A tak teraz ako žije Pán, ktorý ma upevnil a posadil na trón môjho otca Dávida a ktorý mi podľa svojho sľubu založil dom, Adoniáš dnes zomrie!“ Potom kráľ Šalamún poveril Jojadovho syna Banaiáša a on mu zasadil smrteľný úder. Kňazovi Abiatarovi kráľ povedal: „Choď do Anatotu na svoj majetok, lebo si synom smrti. Ale dnes ťa nezabijem, lebo si pred mojím otcom Dávidom nosil archu Pána, Jahveho, a znášal si všetky útrapy, ktoré znášal môj otec.“ Takto Šalamún odstránil Abiatara, aby nebol Pánovým kňazom, aby sa splnil Pánov výrok, ktorý vyslovil v Šíle proti domu Héliho. Keď táto zvesť došla k Joabovi - Joab sa totiž pridal k Adoniášovi a nepridal sa k Šalamúnovi -, bežal Joab k Pánovmu stánku a chytil sa rohov oltára. Kráľovi Šalamúnovi oznámili, že Joab utiekol do Pánovho stánku a je teraz vedľa oltára. Vtedy Šalamún poslal Jojadovho syna Banaiáša s rozkazom: „Choď, zotni ho!“ Keď Banaiáš došiel k Pánovmu stánku, oslovil ho: „Kráľ rozkazuje: Poď von!“ Odpovedal: „Nie! Tu chcem zomrieť!“ Banaiáš podal kráľovi správu: „Toto hovoril Joab, takto mi odpovedal.“ Kráľ odvetil: „Urob, ako povedal! Zotni ho a pochovaj! Tak odstrániš odo mňa a od domu môjho otca nevinnú krv, ktorú vylial Joab. Nech Pán vráti jeho krv na jeho hlavu, lebo zoťal dvoch spravodlivejších a lepších ľudí, ako je sám, a bez vedomia môjho otca Dávida ich zabil mečom: Nérovho syna Abnera, izraelského vojvodcu, a Jeterovho syna Amasu, júdskeho vojvodcu. Nech jeho krv padne nazad na Joabovu hlavu a na hlavu jeho potomstva naveky. Dávidovi však, jeho potomstvu, jeho domu a jeho trónu nech Pán daruje trvalý pokoj!“ Potom išiel Jojadov syn Banaiáš hore, zoťal ho a usmrtil. Pochovali ho v jeho domove na púšti. A kráľ postavil Jojadovho syna Banaiáša namiesto neho nad vojsko a kňaza Sadoka kráľ postavil namiesto Abiatara. Potom dal kráľ zavolať Semeiho a povedal mu: „Postav si dom v Jeruzaleme, bývaj tam a neodíď odtiaľ nikde! Lebo len čo sa vzdiališ a prekročíš potok Kedron, vedz, že určite zomrieš, tvoja krv padne na tvoju hlavu.“ Semei odpovedal kráľovi: „Správna reč! Ako povedal môj kráľovský pán, tak urobí tvoj sluha.“ A Semei býval dlhý čas v Jeruzaleme. Ale po troch rokoch Semeiovi ušli dvaja otroci k Maáchovmu synovi Achisovi, kráľovi Gétu. Semeiovi doniesli zvesť: „Tvoji sluhovia sú práve v Géte.“ Nato sa Semei vybral, osedlal si osla a išiel do Gétu k Achisovi hľadať svojich otrokov. Keď Semei odišiel a priviedol z Gétu svojich otrokov, oznámili Šalamúnovi, že Semei odišiel z Jeruzalema do Gétu a vrátil sa. Kráľ dal zavolať Semeiho a povedal mu: „Nedal som ti prisahať na Pána a nevaroval som ťa: »Len čo vyjdeš a odoberieš sa hocikde, môžeš byť istý, že zomrieš!«? Vtedy si mi povedal: »Správna reč, počul som!« Nuž prečo si nezadržal prísahu danú na Pána a príkaz, ktorý som ti dal?“ Potom povedal kráľ Semeimu: „Ty poznáš všetko zlo - tvoje srdce si je toho vedomé -, ktoré si spáchal proti môjmu otcovi Dávidovi. Nuž nech Pán vráti tvoju zlobu na tvoju hlavu! Kráľ Šalamún však nech je požehnaný a Dávidov trón nech je večne pevný pred Pánom!“ Kráľ dal príkaz Jojadovmu synovi Banaiášovi a on išiel a zasadil mu smrteľný úder. Tak sa kráľovstvo upevnilo v Šalamúnovej ruke.
Prvá kráľov 2:1-46 Biblia - Evanjelický preklad (SLB)
Keď sa priblížil čas Dávidovej smrti, rozkázal svojmu synovi Šalamúnovi:Ja už odchádzam cestou každého pozemšťana, ale ty buď silný, buď mužom!Zachovávaj povinnosti voči svojmu Bohu Hospodinovi, kráčajúc po Jeho cestách, zachovávaj Jeho ustanovenia, prikázania, právne nariadenia a svedectvá tak, ako sú napísané v Mojžišovom zákone, aby si mal úspech vo všetkom, čo budeš robiť, a všade, kdekoľvek sa obrátiš,a aby Hospodin splnil svoj sľub, ktorý mi dal: Ak si budú tvoji synovia dávať pozor na svoje cesty a budú chodiť verne predo mnou celým srdcom a celou dušou, nevyhladia mužského nástupcu z trónu Izraela. "Aj to vieš, čo mi urobil Jóáb, syn Cerújin, čo urobil dvom veliteľom izraelských vojsk: synovi Nérovmu Abnérovi a synovi Jeterovmu Amásovi, keď ich zavraždil, a krv, určenú na boj, prelial v mieri; poškvrnil bojovou krvou opasok na svojich bedrách a obuv na svojich nohách."Urob podľa svojej múdrosti, ale jeho šedinám nedaj v pokoji zostúpiť do záhrobia. Synom Barzillaja Gileádskeho preukáž priazeň tým, že budú medzi tvojimi spolustolovníkmi, lebo mi práve tak vyšli v ústrety, keď som utekal pred tvojím bratom Absolónom.No s tebou je aj Šimeí, syn Benjamínca Géru z Bachúrímu. Ten ma hanebne preklínal v deň, keď som šiel do Machanajimu, ale prišiel mi v ústrety k Jordánu, takže som mu prisahal na Hospodina: Neusmrtím ťa mečom.Ty ho však nenechaj bez trestu, veď si múdry muž, a vieš, čo s ním urobiť, aby si zoslal jeho šediny v krvi do podsvetia. Potom Dávid usnul so svojimi otcami a pochovali ho v Dávidovom meste. Dávid kraľoval nad Izraelom štyridsať rokov. V Chebróne sedem a v Jeruzaleme tridsaťtri rokov.Potom si Šalamún zasadol na trón svojho otca Dávida a jeho kráľovstvo sa veľmi upevnilo. Vtedy prišiel Chaggitin syn Adónija k Šalamúnovej matke Batšebe. Tá sa ho opýtala: Prichádzaš v pokoji? Odpovedal: V pokoji.Pokračoval: Chcem ti niečo povedať. Povedala: Hovor!Vtedy riekol: Ty vieš, že kráľovstvo bolo moje a že sa celý Izrael obracal na mňa, aby som sa stal kráľom. Kráľovstvo sa však odo mňa odvrátilo a dostalo sa môjmu bratovi, lebo mu ho určil Hospodin."Teraz mám k tebe jedinú prosbu; neodmietni ma! Odvetila mu: Hovor!"On povedal: Prihovor sa u kráľa Šalamúna - veď teba neodmietne - nech mi dá Šunémčanku Abíšagu za ženu.Batšeba povedala: Dobre, prihovorím sa za teba u kráľa.Keď Batšeba prišla ku kráľovi Šalamúnovi prihovoriť sa za Adóniju, kráľ jej povstal v ústrety, poklonil sa jej a posadil sa na trón. Potom dal postaviť kráľovskej matke stolec, ona si sadla po jeho pravicia povedala: Mám k tebe jedinú malú prosbu, neodmietni ma. Kráľ jej odvetil: Žiadaj, matka moja, neodmietnem ťa.Nato povedala: Nech dajú Šunémčanku Abíšagu za ženu tvojmu bratovi Adónijovi.Kráľ Šalamún odpovedal svojej matke: Prečo žiadaš pre Adóniju len Šunémčanku Abíšagu? Žiadaj pre neho aj kráľovstvo, veď on je mojím starším bratom, a s ním je aj kňaz Ebjátar a Jóáb, syn Cerújin. Potom kráľ Šalamún prisahal na Hospodina: Nech tak urobí Boh so mnou teraz i potom. Adónija vyriekol toto slovo proti svojmu vlastnému životu!Teraz - akože žije Hospodin, ktorý ma ustanovil, posadil na trón môjho otca Dávida a ktorý mi založil dom tak, ako zasľúbil - Adónija dnes zomrie!Potom kráľ Šalamún poslal Jójádovho syna Benáju, ten ho skolil, takže zomrel. Kňazovi Ebjátárovi kráľ povedal: Choď na svoje polia do Anatótu, lebo si zasluhuješ smrť, ale dnes ťa nevydám na smrť, lebo si nosil truhlu Hospodina, Pána, pred mojím otcom Dávidom, a pretrpel si všetko, čo musel pretrpieť môj otec.Takto Šalamún zbavil Ebjátára úradu, aby nemohol byť Hospodinovým kňazom a aby sa naplnilo slovo Hospodinovo, ktoré povedal proti domu Élího v Šíle. Keď došla zvesť o tom k Jóábovi - Jóáb bol totiž na strane Adónijovej, hoci nebol na strane Absolónovej - utiekol Jóáb k stánku Hospodinovmu a chytil sa rohov oltára.Len čo oznámili kráľovi Šalamúnovi, že Jóáb utiekol k stánku Hospodinovmu a že je pri oltári, Šalamún poslal Jehójádovho syna Benáju: Choď a skoľ ho!"Benája zašiel k Hospodinovmu stánku; povedal mu: Takto vraví kráľ: Vyjdi! On odvetil: Nie, lebo tu chcem zomrieť. Benája priniesol Joábovu odpoveď kráľovi.""Nato mu kráľ odvetil: Urob, ako som hovoril. Obor sa na neho a pochovaj ho; tak odstrániš odo mňa i od domu môjho otca nevinnú krv, ktorú prelial Jóáb."Nech Hospodin vráti jeho krv na jeho hlavu, lebo sa oboril na dvoch spravodlivých mužov, lepších ako on sám, a zavraždil ich mečom bez vedomia môjho otca Dávida, totiž na Abnéra, syna Nérovho, veliteľa izraelského vojska, a na Amásu, Jeterovho syna, veliteľa judského vojska.Nech sa vráti ich krv na hlavu Jóábovu a na hlavu jeho potomstva až naveky. Dávidovi však, jeho potomstvu, domu a trónu buď naveky pokoj od Hospodina!Nato vyšiel Benája, syn Jehójádov, skolil ho a pochoval v jeho dome na púšti.A kráľ ustanovil Benája, syna Jehójádovho, na čelo vojska a kňaza Cádóka namiesto Ebjátára. Kráľ dal zavolať Šimeího a povedal mu: Postav si dom v Jeruzaleme, bývaj tam a nikde odtiaľ nevychádzaj.Lebo v ten deň, keď vyjdeš a prekročíš potok Kidrón, pamätaj si, istotne zomrieš a tvoja krv padne na tvoju hlavu.Šimeí povedal kráľovi: Toto slovo je dobré. Tvoj sluha urobí, ako si povedal, pán môj, kráľ. Šimeí ostal bývať v Jeruzaleme mnoho dní. Po troch rokoch ušli Šimeímu dvaja sluhovia ku Achíšovi, synovi Maachovmu, gatskému kráľovi. Keď Šimeímu oznámili: Tvoji sluhovia sú v Gate,Šimeí vstal a pobral sa do Gatu k Achíšovi pohľadať ich. Našiel sluhov a priviedol ich z Gatu. Keď Šalamúnovi oznámili, že Šimeí odišiel z Jeruzalema do Gatu a že sa vrátil,kráľ si dal zavolať Šimeího a povedal mu: Neprisahal som na Hospodina a nevaroval som ťa: V deň, keď vyjdeš a pôjdeš niekam, ber na vedomie, že istotne zomrieš? Ty si mi povedal: Toto slovo je dobré, počul som.Prečo si teda nezachoval prísahu danú Hospodinovi a príkaz, ktorý som ti dal?Ďalej povedal kráľ Šimeímu: Ty vieš, čo všetko zlé si podľa svojho vedomia vykonal môjmu otcovi Dávidovi. Hospodin obrátil všetku tvoju zlomyseľnosť na tvoju hlavu.Kráľ Šalamún však bude požehnaný a Dávidov trón pevný pred Hospodinom až naveky.Nato kráľ vydal rozkaz Benájovi, synovi Jehójádovmu, ten šiel, skolil ho, takže umrel. Tak sa kráľovstvo upevnilo v ruke Šalamúnovej.