Jonáš 1:1-10

Raz zaznelo slovo Hospodina Jonášovi, Amittajovmu synovi: „Vstaň, choď do Ninive, do veľkého mesta, a volaj proti nemu, lebo jeho zloba vystúpila predo mňa.“ Jonáš vstal, aby ušiel spred tváre Hospodina do Taršíša. Zišiel do Jafy a našiel loď, ktorá práve odchádzala do Taršíša. Zaplatil cestovné a nastúpil na ňu, aby s nimi odišiel spred tváre Hospodina do Taršíša. Hospodin však zoslal smerom k moru veľký vietor, takže sa na mori strhla veľká búrka. Zdalo sa, že loď stroskotá. Námorníci sa zľakli a každý volal o pomoc k svojmu bohu. Potom pohádzali do mora náklad, ktorý bol na lodi, aby ju odľahčili. Jonáš však zišiel do vnútra lode, ľahol si a hlboko zaspal. Prišiel k nemu kapitán a povedal mu: „Ako to, že spíš?! Vstaň a volaj k svojmu Bohu! Azda si Boh na nás spomenie, aby sme nezahynuli.“ Cestujúci sa dohovorili: „Poďte, losujme, aby sme sa dozvedeli, pre koho nás stihlo toto zlo.“ Hodili lósy a lós padol na Jonáša. Povedali mu: „Nože nám povedz, pre koho nás stihlo toto zlo? Aké je tvoje zamestnanie a odkiaľ prichádzaš? Z ktorej si krajiny a z ktorého si národa?“ Povedal im: „Som Hebrej a mám bázeň pred Hospodinom, Bohom nebies, ktorý utvoril more a súš.“ Vtedy mužov zachvátila veľká bázeň a povedali mu: „Čo si to spáchal?!“ Vedeli totiž, že je na úteku spred tváre Hospodina, lebo im to povedal.