Zachariáš 11:4-17

Takto hovorí Hospodin, môj Boh: „Pas stádo určené na zabitie, ktoré majitelia beztrestne zabíjajú. Jeho kupci po jednom hovoria: ‚Nech je zvelebený Hospodin, zbohatol som.‘ Jeho pastieri sa nad ním nezľutujú. Ani ja sa už nezľutujem nad obyvateľmi krajiny,“ znie výrok Hospodina. „Pozri, vydám každého človeka do ruky jeho blížneho a do ruky jeho kráľa. Rozdrvia krajinu, ale ja z ich ruky nikoho nevytrhnem.“ Pásol som stádo určené na zabitie pre kupcov s ovcami. A vzal som dve palice: jednu som nazval „Priazeň“, druhej som dal meno „Jednota“, a tak som pásol stádo. V jednom mesiaci som odstránil troch pastierov. Stratil som s nimi trpezlivosť a aj oni cítili voči mne znechutenie. I povedal som: „Nebudem vás pásť. Čo má zomrieť, nech zomrie; čo má zahynúť, nech zahynie, a tie, čo zostanú, nech si vzájomne obžierajú mäso.“ Vzal som svoju palicu „Priazeň“ a zlomil som ju; tým som zrušil svoju zmluvu, ktorú som uzavrel so všetkými národmi. V ten deň bola zrušená. Vtedy kupci s ovcami, čo ma pozorovali, spoznali, že je to slovo Hospodina. Povedal som im: „Ak uznáte za dobré, dajte mi moju mzdu, ak nie, nechajte tak!“ Odvážili mi teda mzdu: tridsať strieborných. Hospodin mi povedal: „Hoď ju do pokladnice — tú cennú mzdu, ktorou ma ocenili!“ Vzal som teda tridsať strieborných a hodil som ich do pokladnice v Hospodinovom dome. Potom som zlomil druhú palicu „Jednota“, a tým som zrušil bratstvo medzi Júdom a Izraelom. I riekol mi Hospodin: „Ešte raz si vezmi výstroj hlúpeho pastiera! Hľaď, ja vzbudím v krajine pastiera, čo sa neobzrie o tie, čo hynú; nebude hľadať tie, čo sa stratili, nebude hojiť poranené a nebude sa starať o zdravé. Z tučných bude jesť mäso a postŕha im paprčky. Beda hlúpemu pastierovi, čo opúšťa stádo; meč proti jeho ramenu a proti jeho pravému oku. Jeho rameno úplne vyschne a jeho pravé oko celkom vyhasne.“